Zobrazenie zdroja stránky Progresívny rock

{{Infobox Hudobný žáner
| Názov                    = Progresívny rock
| Farba pozadia            = crimson
| Farba písma              = white
| Obrázok                  = Yes concert.jpg
| Popis obrázka            = Progresívna skupina [[Yes (skupina)|Yes]], záber z vystúpenia v Indianapolis, 30. august 1977
| Pôvod v štýloch          = [[blues rock]], [[psychedelický rock]], [[folk rock]], [[jazz fusion]], [[hard rock]], [[klasická hudba]], [[progresívny pop]], [[baroque pop]], [[progresívny folk]], [[folk rock]], [[Avantgarda (hudba)|avantgarda]], [[experimentálny rock]], [[jazz fusion]]
| Kultúrne pozadie čas     = koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]
| Kultúrne pozadie krajina = [[Spojené kráľovstvo]]
| Typické nástroje         = [[Gitara|gitary]], [[basová gitara]], [[bicie]], [[Spevák|spev]], [[Klávesové nástroje|klávesy]], [[syntetizátor]]y.<br />Neštandardné rockové nástroje ako sú: [[čembalo]], [[saxofón]], [[tympan]]y, [[flauta]] a [[husle]]
| Všeobecná popularita     = v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]], neskôr kultová záležitosť
| Odvodené štýly           = [[math rock]], [[post-rock]], [[post-punk]], [[experimentálny metal]], [[New age (hudba)|new age]]<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=22,140}}</ref>
| Podštýly                 = [[symfonický rock]], [[modernistický rock]], [[experimentálny rock]], [[elektronický rock]], [[art rock]], [[Canterburská scéna]], [[progresívny metal]], [[avant-prog]], [[Wagnerian rock]], [[neoprogresívny rock]], [[space rock]], [[krautrock]], [[zeuhl]], [[Taliansky progresívny rock]]
| Zmes štýlov              = 
| Regionálne scény         = 
| Miestne scény            = 
| Commons                  = 
}}

'''Progresívny rock''' ({{V jazyku|eng|progressive rock}}), niekedy aj '''prog rock''' či skrátene '''prog''' je [[Hudobný žáner|subžánrom]]<ref>{{Harvbz|Martin|1998|p=71-5}}</ref> [[rock]]ovej hudby, ktorý vznikol v polovici 60. rokov 20. storočia v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], no v 70. rokoch sa postupne rozvíjal aj [[Nemecko|Nemecku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Francúzsko|Francúzsku]] a nevyhlo sa mu ani vtedajšie [[Česko-Slovensko]]. Vznikol vývojom z [[psychedelický rock|psychedelického rocku]] a má zhodné pozadie ako [[art rock]]. Cieľom vývoja progresívneho rocku bol pokus dať väčšiu umeleckú váhu a dôveryhodnosť rockovej hudbe.<ref>{{Harvbz|Brown|2008|}}</ref> V rámci tohto žánru sa interpreti vzdali tvorby krátkych [[Pop music|popových]] [[singel (hudba)|singlových nahrávok]]. Začali favorizovať inštrumentálne kompozične náročné hudobné štruktúry, ktoré viac pripomínali prístupy tvorcov [[džez]]ovej, alebo [[klasická hudba|klasickej hudby]]. Ich snahou bolo dať rockovej hudobnú kultivovanosť rešpekt u odbornej kritiky.<ref name="r1">{{Harvbz|Cleveland|2005|}}</ref>

Progresívny rock takisto upúšťal od tanečných rytmov, ktoré boli charakteristické pre rané rockové štýly.<ref name="r2">{{Harvbz|Shuker|2002|p=232-3}}</ref> Viac smeroval ku kompozičným štruktúram, mal viac inštrumentálny, harmonický, rytmický a lyrický obsah.<ref name="r3">{{Harvbz|Macan|1997|p=57-8}}</ref> V porovnaní s inými typmi hudby si vyžadoval aj väčšiu pozornosť poslucháčov.<ref name="r4">{{Harvbz|Martin|1996|p=161}}</ref> Hudobníci hrajúci v štýle progresívneho rocku bežne vynikali až [[virtuóz]]nym spôsobom hrania.<ref name="r5">{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=10}}</ref><ref name="r6">{{Harvbz|Martin|1996|p=129}}</ref> Nimi tvorené hudobné formy sú rozložené v predĺžených úsekoch a medzihrách, ktoré spolu spájajú oddelené party. Výsledkom takéhoto prístupu je štýl porovnateľný s klasickou [[Suita (hudba)|hudobnou suitou]]. Rané progresívne rockové kapely rozširovali bežné spektrum nástrojov tradičného rocku pridávaním ďalších, ktoré boli typickými pre [[folk]], národnú, respektíve pre [[ľudová hudba|ľudovú hudbu]], [[džez]], či sekcie tradičných hudobných nástrojov umeleckých štýlov baroka, klasicizmu a podobne. Nebolo výnimkou, že viacero rockových formácií, špeciálne v začiatkoch žánru, nahralo svoje albumy spoločne s veľkým orchestrom.<ref name="r7">{{Harvbz|Macan|1997|p=32}}</ref> Progresívni hudobní umelci radi hrajú v 5/8 a 7/8 hudobnom takte.<ref name="r8">{{Harvbz|Riley|2004|p=22}}</ref> [[Tempo (hudba)|Tempo]] hudby, [[tónina|tóninu]], či hudobný [[Takt (hudba)|takt]] pritom často v priebehu kompozície menia.<ref name="r9">{{Harvbz|BerryGianni|2003|p=119}}</ref>

V progresívnom rocku boli piesne nahradené hudobnými suitami, ktoré sú natiahnuté na 20,&nbsp;či 40&nbsp;minút a obsahujú symfonické prvky, rozšírené hudobné témy, filozofické, mystické či sureálne texty a komplexnú orchestrálnu formu. Prirodzene, že sa tento žáner nevyhol kritike za domýšľavé koncepty a prehnanú pompéznosť.<ref>{{Harvbz|ColbyEcho|2011|}}</ref>

Veľkú vlnu popularity zažil progresívny rock v 70. rokoch 20. storočia, špeciálne v polovici tejto dekády. Kapely ako boli napríklad [[Pink Floyd]], [[Jethro Tull]], [[The Moody Blues]], [[Yes (skupina)|Yes]], [[King Crimson]], [[Genesis (skupina)|Genesis]], [[Camel]] a [[Emerson, Lake & Palmer]] (ELP) boli vo svoje dobe v tomto žánri navplyvnejšími. Je pravda, že existovali aj iní, tiež vplyvní, no s menšou mierou komerčného úspechu. V druhej polovici dekády progresívny rock zostal v úzadí [[punk|punk rockovej]] vlny, aby sa naspäť vrátil v podobe [[Neoprogresívny rock|neoprogresívneho rocku]].<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=1}}</ref> V 80. rokoch sa progresívne kapely v pozmenených zostavách a kompaktnejšej piesňovej štruktúre tvorby opäť vrátili ku komerčnému úspechu.

Žáner vyrastal zo [[space rock]]u, aký 60. rokoch hrala kapela [[Pink Floyd]] a z experimentov s tzv. [[klasický rock|klasickým rockom]] skupín [[Moody Blues]], [[Procol Harum]], [[The Syn]] a [[The Nice]]. Väčšina prominentných kapiel tohto žánru spadá do kategórie symfonickej progresivity, v ktorej sú klasické orchestriálne a kompozičné techniky spájané s rockovou hudbou. Ďalšími existujúcimi subžánrami sú viacej prístupný [[neoprogresívny rock]] 80. rokov, džezom ovplyvnená [[Canterburská scéna]] 60. a 70. rokov a od konca 70. rokov, viacej politicky a experimentálne spriaznené združenie [[Rock in Opposition]].<ref>{{Harvbz|Maske|2007|p=4-5}}</ref> Progresívny rock ovplyvnil ďalšie žánre ako [[krautrock]] a [[post-punk]] a to miešal sa s inými formami rockovej hudby, z čoho vznikli subžánre ako [[neoklasický metal]] a [[progresívny metal]]. Progresívny rock prežíva aj vo svojom žánrovom [[revival]]e, ktorý sa stal kultovou záležitosťou v 21. storočí a dostal svoje špecifické označenie „new prog“.

Definovať progresívny rock je veľmi ťažké, pre pomerne veľkú rôznorodosť štýlov. Najjednoduchšia, humoristická definícia, aj keď nič nehovoriaca ľuďom, ktorí nepoznajú tento štýl znie:

''Progresívny rock je všetko, čo znie ako progresívny rock''.

== Typické znaky progresívneho rocku ==
Typické znaky progresívneho rocku je možné zhrnúť nasledovne:
* Vybočenie z tradície trojminútových piesní v prospech dlhých, často dvadsaťminútových alebo dlhších skladieb, vystavaných z [[prelúdium (hudba)|intra]] a [[coda (hudba)|cody]]; často sa skladajúcich z viacerých častí založených na [[suita (hudba)|suitovej]] alebo [[sonáta|sonátovej]] schéme, alebo inej cyklickej [[hudobná forma|hudobnej forme]].
* Komplikované rytmické a harmonické schémy, ktoré sa striedajú.
* Hudba je často dôkladne inštrumentálna aj keď najčastejšie do nej vstupuje vokál, obvykle s typicky rockovým zvukom. Texty sú vcelku zložité, s filozofickým akcentom, môžu byť mystické, fantazijné, náboženské.
* Virtuózny prednes. Hudobníci hrajúci progresívny rock mali často základné klasické hudobné vzdelanie ([[Rick Wakeman]], [[Keith Emerson]]), alebo boli geniálnymi samoukmi ([[Steve Howe]], [[Chris Squire]], [[Mike Oldfield]]).
Albumy nahrávané umelcami a skupinami hrajúcimi progresívny rock mali často charakter programových (konceptuálnych) albumov, kde celá platňa bola po štylistickej, hudobnej aj textovej stránke podriadená nejakej hlavnej myšlienke. Mohla to byť epická poviedka (''[[Thick as a Brick]]'' skupiny [[Jethro Tull]]), reflexie týkajúce sa aspektov života (''[[Dark Side of the Moon]]'' skupiny [[Pink Floyd]]), alebo nábožensko-filozofické vízie (''[[Tales from Topographic Oceans]]'' skupiny [[Yes]]). 
  
Prvá generácia progresívnych skupín vznikala vo Veľkej Británii na čele s [[Moody Blues]], [[The Nice]] a [[Procol Harum]], ako aj [[Iron Butterfly]] a [[The Velvet Underground]] na druhej strane Atlantiku. Tieto skupiny tvorili progresívny rock v zárodku. Nasledujúce skupiny rozvíjali koncepciu štýlu a dali mu charakteristickú formu.

S progresívnym rockom, aj keď nie výlučne iba s týmto žánrom, je spojená predstava superskupiny. [[Superskupina]] je súbor zložený z vybraných umelcov, známych skôr z účinkovania v iných skupinách alebo zo známych sólových umelcov. Superskupiny vznikli aj ako výsledok vývojových personálnych zmien ([[Yes]], [[Genesis (skupina)|Genesis]]) alebo sa tvorili od základu a ihneď boli obdarené nálepkami superskupiny, ako to bolo v prípade [[Emerson, Lake and Palmer|Emerson, Lake and Palmer — ELP]]. Vytvárali sa superskupiny pre jeden hudobný projekt ako napríklad [[GTR]].

Hranice progresívneho rocku sa posúvali. Puristi uznávajú v prvej polovici sedemdesiatych rokov viac ako desať skupín tohto štýlu, na čele s „Veľkou šestkou“: [[ELP]], [[Genesis]], [[Jethro Tull]], [[King Crimson]], [[Pink Floyd]] a [[Yes]]. Patria k ním aj: [[Supertramp]], [[Deep Purple]], [[Rush]] či [[Wishbone Ash]]. Situáciu dodatočne komplikuje fakt, že veľa neprogresívnych skupín vo svojej kariére nahralo progresívne skladby: napr. [[Led Zeppelin]] — „[[Kashmir]]“, alebo progresívny album napr. [[Jon Lord]] — ''[[Sarabande]]'', aby sa potom vliali do hlavného prúdu.

K novším kapelám progresívneho rocku patrí napr. [[Porcupine Tree]] alebo [[Dream Theater]].

=== Poddruhy a štýly progresívneho rocku ===
* '''[[Symfonický rock]]''' (symphonic rock) — je charakteristický bohatým „orchestrálnym“ zvukom, získaným vďaka používaniu  [[syntetizátor]]ov a [[melotron]]ov, alebo sporadicky orchestrom. Štýl je definovaný tiež alternatívnym, dnes málo používaným termínom [[barok rock]]. Hlavnými predstaviteľmi sú: [[Yes (skupina)|Yes]], [[Genesis (skupina)|Genesis]], [[Rick Wakeman]], [[Procol Harum]]. 
* '''[[Modernistický rock]]''' (modern rock) — sa charakterizuje priezračným, šetrným zvukom. Často mu slúži ako vzor európska hudba [[19. storočie|19. storočia]]. Hlavní predstavitelia sú [[Emerson, Lake and Palmer]], [[Renaissance]], [[Van der Graaf Generator]].
* '''[[Experimentálny rock]]''' (experimental rock) — avantgarda progresívneho rocku. Čerpá inšpirácie zo súčasnej hudby. Novátorský vo využívaní nástrojov, harmonických štruktúr a rafinovaných rytmických prvkov. Hlavní predstavitelia — [[King Crimson]], [[Gentle Giant]], [[Henry Cow]], [[Faust (hudobná skupina)|Faust]], [[Can]].
* '''[[Zeuhl]]''' - špecifický žáner, ktorý spája prvky [[Opera|opery]], avantgardného rocku, vážnej hudby (neoklasicizmu) a [[džez]]u. Zakladateľom tohto žánru bol [[Francúzsko|francúzsky]] bubeník Christian Vander, ktorý ho aplikoval vo svojej skupine [[Magma (hudobná skupina)|Magma]]. Témy zeuhl skladieb a albumov sú futuristické (sci-fi), kozmické, ekologické a duchovné. Zaujímavosťou je aj to, že Vander vytvoril pre svoju hudbu vlastný jazyk (kobaïština) a písmo. Ďalšie zeuhl kapely sa inšpirujú tvorcom tejto tématiky. Patria k nim napríklad Weidorje, Kōenji Hyakkei, Dün a ďalšie. 
* '''[[Elektronický rock]]''' (electronic rock, [[krautrock]]) — je charakteristický využívaním elektronických hudobných nástrojov, zároveň prakticky žiadnym [[spev]]om. Je mnohými považovaný za druh rocku, ktorý sa najviac dostal do takého štádia, že sa neberie ako jeho časť, ale ako samostatný druh — [[elektronická hudba]]. Hlavní predstavitelia: [[Klaus Schulze]], [[Tangerine Dream]].
* '''[[Jazz fusion]]''' (Jazz rock, jazz-rock fusion, fusion) — hudba vznikla zo spojenia prvkov rocku a jazzu. Hlavní predstavitelia: [[Weather Report]], [[Frank Zappa]], [[Soft Machine]], [[Mahavishnu Orchestra]], [[Billy Cobham]], [[Jan Hammer]], [[Jean-Luc Ponty]], [[Dixie Dregs]], [[Blood, Sweat & Tears]].
* '''Umelecký rock''' ([[art rock]]) — často definovaný ako „ambiciózny [[hard rock]]“. Hlavní predstavitelia: [[The Nice]], [[Pink Floyd]], [[Camel]], [[Focus (skupina)|Focus]], [[Van der Graaf Generator]], [[The Velvet Underground]], [[Grateful Dead]], [[Yes (skupina)|Yes]], [[Rush (skupina)|Rush]], [[Genesis (skupina)|Genesis]].

=== Vývoj ===
Za progresívny rock sa pôvodne považovalo to, čo sa dnes označuje ako [[progresívny pop]],<ref>{{Harvbz|Moore|2004|p=22}}</ref> inokedy klasický rock, v ktorom hudobné skupiny hrali spolu s orchestrami. Časom sa špecializácia na určitý žáner vytrácala. Bolo to potom, ako sa k nemu pripojili ďalšie hudobné vplyvy od [[jazz fusion]] v štýle [[Miles Davis|Milesa Davisa]], [[Heavy metal|metalových]], či dokonca aj [[folk]]ových štýlov, alebo nemeckej experimentálnej hudby.<ref>{{Harvbz|Braitman|2011|}}</ref> Progresívny rock nie je označením jedného, ale zblížením kombinácie znakov rozličných iných hudobných štýlov. Redaktor časopisu ''Prog Magazine'', Jerry Ewing, hovorí že „progresívny rock nie je označenie zvuku, ale stavu mysle“,<ref name="r10">{{Harvbz|Sherwin|2012|}}</ref> a gitarista [[superskupina|superskupiny]] [[Dream Theater]], [[John Petrucci]], dodáva že „je definovaný veľmi nejasnými štýlovým ohraničením“.<ref>{{Harvbz|Demasi|2007|}}</ref>

Príchod [[konceptuálny album|konceptuálnych albumov]] a začiatky psychedelického žánru podnietili umelcov, aby prezentáciu svojich projektov, albumov a vystúpení skombinovali v hudbe, textoch, či vizuálnom stvárnení.<ref name="r3" /> Progresívny rock opúšťal od tanečných rytmov, ktoré definovali rané rockové štýly<ref name="r2" /> a omnoho radšej v porovnaní s inými druhmi populárnej hudby experimentovali v kompozičných štruktúrach, inštrumentálnosti, harmónii a rytmoch a v textovom obsahu.<ref name="r3" /> Tento prístup bol, v porovnaní s inými hudobnými štýlmi, náročnejší aj na poslucháčov.<ref name="r4" />

Hudobníci hrajúci progresívny rock sú bežne označovaní za vysoko inštrumentálne zručných.<ref name="r5" /> No nie je to vždy platné. Ani [[Greg Lake]]<ref>{{Harvbz|Lake|1975|}}</ref>, či [[Boz Burrell]]<ref name="r11">{{Harvbz|Fripp|1975|}}</ref> neboli nikdy basgitaristami, kým sa nestali členmi kapely [[King Crimson]]. [[Jeffrey Hammond-Hammond]] sa pripojil ku kapele [[Jethro Tull]] skôr preto, lebo bol s jej členmi sociálne spriaznený, ako preto, že by bol nejako výnimočne hudobne nadaný. Líder skupiny, [[Ian Anderson]], to potvrdzuje tým, že hovorí, že Jeffrey sa „nepridal ku skupine ako dobrý gitarista, lebo len sťažka dokázal hrať z nôt“.<ref>{{Harvbz|ReesWebb|1988|}}</ref> [[Pink Floyd]]<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=115}}</ref> a [[Brian Eno]]<ref name="r12">{{Harvbz|Tamm|1990|}}</ref> sú významnými príkladmi umelcov, ktorí sú schopní budovať komplexné štruktúry z jednoduchých častí.<ref name="r5" /> Sú virtuózmi v tom, že dokázali že ich interpretačným nástrojom je nahrávacie štúdio.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=120}}</ref>

=== Forma ===
Progresívne rockové skladby sa často odlišujú od ich bežných foriem štrukturálneho členenia piesní v [[Populárna hudba|populárnej hudbe]], ktoré je založené na striedanie základných častí: [[verzia-refrén|verzií a refrénov]].<ref>{{Harvbz|Howe|2007|}}</ref> Ich dĺžka im umožňuje k témam pristupovať komplexnejšie ako je to u štandardných trojminútových [[Singel (hudba)|singlov]].<ref name="r6" /> Hudobné formy sú roztiahnuté do širších sekcií a majú hudobné prepojenia, ktoré sceľujú separátne časti do jedného celku. Spôsob je podobný ako je tomu v klasickom štýle u [[Suita (hudba)|hudobných suít]]. Tieto kompozície širokých kompozičných škál sú podobné ako boli u tzv. [[medley]], ktoré mali vrchol popularity v polovici 80. rokov, no sú charakteristické aj pre produkciu súčasných DJ. V nich dochádzalo spoločným hudobným premostením ku spájaniu viacerých, minimálne troch, populárnych skladieb. Pri progresívnom rocku ide v sekciách o výraznejšie poznateľnú tématickú jednotu. Spojenia medzi elektrickými a akustickými sekciami sú podporované dynamickým kontrastom.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=93}}</ref> Širšie inštrumentálne pasáže sú často v zmiešanej kompozícii, ktorá obsahuje klasické sekcie s improvizáciami hudobných skupín. Tieto sekcie dávajú skôr dôraz na virtuozitu kapely ako na individuálne schopnosti jej členov. Je to zásadný rozdiel medzi tým, čím vynikajú populárne formy v nahrávkach bežných singlov. V nich je dominantný spevák, či iný sólista obklopený kapelou.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=67}}</ref> Veľa progresívnych rockových nahrávok máva bežnú dĺžku aj medzi troma až piatimi minútami. Oproti tomu sú kapely ako [[Kraftwerk]], ktoré v princípoch popovej kompozície<ref name="r13">{{Harvbz|Sarig|1998|p=131}}</ref> bežne prekračujú dĺžky nahrávok aj na dvadsať minút.

Rozšírené časti progresívneho rocku sú zvyčajne považované za výsledok experimentovania s formami klasickej hudby, no alternatívne sa držia aj pokusov spojenia komplexicity s tým, čo poskytuje formát populárnej hudby.<ref>{{Harvbz|Zak|2002|}}</ref> Veľa skupín si prepožičalo kompozičné techniky klasických skladateľov. Kapela [[Gentle Giant]], ktorej člen [[Kerry Minnear]] má titul z kompozície, ktorú vyštudoval na [[Royal Academy of Music|Kráľovskej hudobnej akadémii]],<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=148}}</ref> často v skladbách používa [[kontrapunkt]].<ref name="r14">{{Harvbz|Covach|1997|p=4}}</ref> Nahrávky kapely [[Kansas (skupina)|Kansas]] akou je napríklad pieseň „Miracles out of Nowhere“ často obsahujú komplexné pasáže, v ktorých husle a jedny, či viacej klávesových nástrojov a gitár hrajú rozdielne kontrapunkčné časti.<ref>{{Harvbz|Maske|2007|p=41}}</ref><ref>{{Harvbz|Livgren|1977|p=20-26}}</ref> Skladba „Close to the Edge“ od kapely Yes obsahuje klasické kompozičné techniky, v ktorých je aranžmán vo vybranej štruktúre rozvinutý použitím variabilných opakovaných tém<ref>{{Harvbz|Covach|1997|p=13-4}}</ref> a má prvky [[sonáta|sonáty]].<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=99}}</ref> 

Prvky klasickej hudby sú v progresívnom rocku niekedy vypožičané na to aby zvýraznili kultúrny význam diela. Kapela Yes často používala kontrapunkt aby vytvorila dojem [[Baroková hudba|barokového štýlu]]. Je možné to počuť v ôsmej minúte, v sekcii pripomínajúcej [[fúga|fúgu]], ich skladby „Close to the Edge“, či v čembalovom sóle nahrávky „Siberian Khatru“.<ref>{{Harvbz|Covach|1997|p=10}}</ref> Kapela Gentle Giant vytvorila stredovekú atmosféru použitím [[madrigal]]u.<ref name="r15">{{Harvbz|Lucky|2000|p=58}}</ref> 

==== Inštrumentálnosť ====
Prvé kapely hrajúce progresívny rock rozšírili vtedajšie tradičné rockové nástroje: gitaru, klávesy, basovú gitaru a bicie nástroje o ďalšie, ktoré boli typické pre ľudovú hudbu, džez, folk, či iné nástroje charakteristické pre klasické umelecké smery (napríklad [[barok]]). Mnoho kapiel, hlavne počas vzniku žánru, nahrávalo albumy na ktorých s nimi účinkovali veľké hudobné telesá.<ref name="r7" /> [[Moody Blues]], pôvodne [[blues]]ová kapela patriaca k [[Britská invázia|Britskej invázii]], ktorá mala kredit singlovej kapely, patrila k tým ktoré naštartovali progresívny rock vydaním svojho albumu ''[[Days of Future Passed]]''. Tento projekt bol významný svojim aranžmánom, ktorý bol založený na kombinácii hry kapely a orchestra. Využíval orchestrálne medzihry, ktoré boli premosteniami medzi jednotlivými piesňami. 

=====Elektronické klávesy=====
Pravidelne hrať s veľkým orchestrom bolo veľmi nepraktické. Skupina Moody Blues tento hendikep riešila tým, že ho nahradzovala hrou na [[melotrón]]. Melotrón je klávesový nástroj, ktorý obsahuje na páskach nahraté individuálne tóny variabilných hudobných nástrojov a vokálnych harmónií a hrá ich zvuk v dobe, počas ktorej je stlačený konkrétny kláves. Znie ako drevené dychové nástroje, chorály, kovové dychové sekcie (brass) a azda najobľúbenejšie boli jeho zvuky sláčikových nástrojov. Zvuky melotrónu boli na úrovni preň dostupných technológií, no napriek ich strašidelnej kvalite sa tento nástroj tešil priazni mnohých hudobných skupín.<ref name="r16">{{Harvbz|Duffy|2010|}}</ref> Potom ako sa melotrón stal charakteristickým pre zvuk kapely Moody Blues<ref name="r1" /> bol spájaný aj s ďalšími ako napríklad [[Genesis (skupina)|Genesis]],<ref>{{Harvbz|Downie|2011|}}</ref> [[Strawbs]],<ref>{{Harvbz|Campbell|2003a|}}</ref> [[Pink Floyd]]<ref name="r16" /> a [[King Crimson]].<ref>{{Harvbz|Evans|1999|}}</ref>
[[File:Emerson moog.jpg|thumb|left|Syntetizátor sa stal prístupným nástrojom potom, ako boli jeho modulárni predchodcovia, ako ten na ktorom na snímke hrá [[Keith Emerson]], nahradení menšími a jednoduchšími verziami]]
[[Hammond organ]] je jedným z významných klávesových nástrojov, ktorý je úzko spájaný s progresívnym rockom. Je to univerzálny nástroj, ktorý dokáže fungovať ako [[organ|píšťalový organ]]. Vie hrať deformovaným zvukom tónov cez gitarový zosilňovač, má potenciál hrať dlhé, ale ja krátke rýchle tóny a vyludzuje dostatočne výrazné zvuky.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=33-4}}</ref> Prispôsobuje si zafarbenie, kým jeho tón má potenciál byť vo [[vibrato|vibráte]], potom čo sa spustí rotácia Leslieho reproduktora, hrá [[tremolo]]. Hammond je výrazne expresívnym sólovým hudobným nástrojom.<ref>{{Harvbz|Maske|2007|p=7-8}}</ref> Použitie organov a chorálov je dôkazom, že na zakladateľov progresívneho rocku mala výrazný vplyvu anglikánska [[cirkevná hudba]].<ref>{{Harvbz|Curtis|1987|p=287}}</ref>

V progresívnom rocku boli používané aj rôzne ďalšie elektronické a elektromechanické klávesové nástroje. Rick Wakeman z kapely Yes, či [[Tony Banks]] z Genesis popri Hammmonde používali aj nástroj Electra-Piano od firmy [[Rocky Mount Instruments|RMI]].<ref>{{Harvbz|Reid|2001|}}</ref> Klávesy firmy RMI nahradzovali [[čembalo]], no dokázal to aj [[Clavinet]].<ref>{{Harvbz|Vail|2000|p=274}}</ref> Zvukovou značkou skladieb kapely [[Supertramp]] boli tóny hrané na [[elektrický klavír Wurlitzer]].<ref>{{Harvbz|Ragogna|2013|}}</ref> Viacero skupín, hlavne Genesis, používali sláčikové [[syntetizátor]]y a veľký elektrický klavír [[Yamaha Corporation|Yamaha]].<ref>{{Harvbz|Anonymous|2013|}}</ref>

===== Syntetizátory =====
Zrod progresívneho rocku je v približnej zhode s komerčnou dostupnosťou [[syntetizátor]]ov. Prvé [[modulárny syntetizátor|modulárne syntetizátory]] boli obrovské nástroje, ktoré boli káblami prepájané aby viedli signálový tok. Naprogramovanie nástrojov znamenalo pripojenie kábla na spojenie individuálneho modulu. Prvým menším, zjednodušeným syntetizátorom, ktorý nepotreboval spleť káblov bol [[Minimoog]]. V roku 1970 ho verejnosti predstavili vynálezcovia [[Robert Moog]] a Bill Hemsath, v nasledujúcom roku sa dostal do predaja. Tento monofónny ľahko programovateľný klávesový syntetizátor, ktorý dokázal imitovať ďalšie nástroje bol ľahko prenosný a cenovo dostupný. Vyrábal sa aj začiatkom 80. rokov. Progresívny rock bol žánrom, v ktorom sa syntetizátor prvýkrát etabloval ako bežný hudobný nástroj populárnej hudby.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=34-5}}</ref> Syntetizátory  sa dajú používať na hru rýchlych virtuóznych partov ktoré menia vnímanie klávesových nástrojov.<ref name="r17">{{Harvbz|Cateforis|2011|p=154-9}}</ref>

Spoliehanie sa na využitie zvukov viacerých klávesových nástrojov znamená, že klávesista ako Rick Wakeman sa na pódiu počas jedného koncertu predstavil obklopený desiatimi, alebo aj viacerými klávesmi.<ref name="r18">{{Harvbz|Maske|2007|p=60}}</ref> Moderné [[digitálny syntetizátor|digitálne syntetizátory]] a [[sampler]]y majú viditeľne redukovanú potrebu byť veľkými blokmi klávesových nástrojov. Bežne vedia znieť vo viacerých hudobných vrstvách,<ref name="r18" /> alebo cez jeden kláves prostredníctvom prepojenia cez [[MIDI]] generovať iný zvuk. Poskytujú tiež spoľahlivú alternatívu k nástrojom, ako sú melotróny, ktoré vďaka svojim mechanickým častiam boli značne náchylné na poškodenie a sú omnoho lepšie prenosné ako obrovský Hammond organ.

===== Elektronické efekty =====
Koncepcia progresívneho rocku, ktorá medziiným hovorí, že „aj štúdio je preň nástrojom“, priviedla jeho tvorcov k tomu aby svoje diela prelínali aj spolu so zvukovými efektami. Audio efekty rôzne v štúdiách dodatočne upravovali. Medzi tých, ktorí pre vokálne party používali ozvenu, patrila už pri svojich prvých nahrávkach kapela Pink Floyd.<ref>{{Harvbz|White|2006|}}</ref> Robert Fripp a Brian Eno produkovali páskový efekt ozvien použitím dvoch magnetofónov. Tento systém neskôr nazvali „[[Frippertronics]]“. Umožňoval im vytvárať vlastný sprievod texturovaných zvukov. Dvojica [[Fripp & Eno]] prístroj Frippertronics prvýkrát vyskúšala v roku 1973 pri nahrávaní albumu ''[[No Pussyfooting]]''. Aj neskôr ho Fripp zaradil pri výrobe svojich sólových projektov, no využitý bol aj [[mainstream]]ovej hudbe, napríklad pri nahrávaní [[Peter Gabriel (II)|albumu Petra Gabriela v roku 1978]], či pri albume ''[[Sacred Songs]]'', ktorý v roku 1977 nahrala [[Daryl Hall]].<ref>{{Harvbz|Tamm|1990a|}}</ref> 

Gitaristi hrajúci progresívny rock preferovali zosilňovače [[Hiwatt]]. Výnimkou bol [[Steve Howe]] z kapely Yes,<ref name="r1" /> ktorý používal zosilňovač [[Fender Showman|Fender Dual Showman]].<ref>{{Harvbz|ChappellPrown|2008|}}</ref><ref>{{Harvbz|Williams|2000|}}</ref> V skupine [[Rush (skupina)|Rush]] po ich prechode od prvých metalových albumov do progresívnej fázy ich gitarista, [[Alex Lifeson]], prešiel od zosilňovača [[Marshall]] na Hiwatt.<ref>{{Harvbz|Demasi|2011|}}</ref>
[[File:Rickwakemanmoog.jpg|thumb|left|Moderné syntetizátorové technológie zredukovali potrebu viacerých nástrojov. [[Rick Wakeman]] jednou rukou hrá na digitálny syntetizátor a druhou programuje Minimoog]]
Pokroky v nahrávacích technológiách boli kľúčovými pre umožnenie produkcie progresívnych rockových albumov. [[Moody Blues]] dostali príležitosť nahrávať s orchestrom album ''Days of Future Passed'' preto, lebo štúdio [[Deram Records]] chcelo predviesť svoju výrobnú technológiu.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=42-3}}</ref> V štúdiách sa používali viacstopové nahrávky a potom, ako sa počet nezávislých nahrávacích stôp zvýšil na&nbsp;64, skupiny to prijali výzvu k tomu aby pridávaním nástrojov a zvukov zahusťovali pôvodný motív.<ref name="r19">{{Harvbz|Martin|1996|p=169}}</ref> Niektorí umelci ako boli Yes, či Brian Eno si neskôr uvedomili, že zvukov začína byť prebytok a buď sa vracali k zjednodušovaniu aranžmánov,<ref name="r19" /> alebo sa od žánru dištancovali úplne.<ref>{{Harvbz|Tamm|1995|p=29-30}}</ref>

===== Tradičné nástroje =====
Progresívny rock často využíva nástroje v iných ako tradičných úlohách. Úloha basov môže byť rozšírená od ich zaužívanej rytmickej funkcie až na sólový nástroj. Basgitaristi často hrajú v kontrapunkcii ktorá je viacej nezávislá než konvenčné basové linky a zdôrazňuje hlavný akord.<ref>{{Harvbz|Martin|2002|p=74}}</ref> Často na ich hru používajú nástroje ako je basová gitara [[Rickenbacker 4001|Rickenbacker]], ktorej zvuk dosahuje neobvykle mnoho vysokých frekvencií.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=38}}</ref> Iní používajú basový hudobný nástroj [[Chapman Stick]]. Na jeho hmatníku sa hráč pohybuje oboma rukami a jeho technika mu umožňuje poly rytmicky hrať v akordoch.<ref>{{Harvbz|Imbrogno|2001|}}</ref> Výšky môžu byť zdôrazňované výberom strún vo vyšších registroch pomocou [[Brnkadlo|brnkadla]].<ref>{{Harvbz|Martin|1996|p=109}}</ref> Bicie súpravy progresívnych hudobníkov sú rozširované [[perkusie|perkusiami]], bežnejšími vo veľkých orchestroch, ako sú napríklad [[timpany]] a [[gong]]y. Pri hre progresívnej hudby má veľký význam [[akustická gitara]], ktorá hrá v medzihrách v klasickom štýle ovplyvnenom školou [[Andrés Segovia|Andrésa Segoviu]].<ref>{{Harvbz|Covach|2005|}}</ref> Aj hra na [[klavír]] je v tomto žánri odvodená a čerpá z klasických klavírnych repertoárov. Sú uprednostňované oproti štýlu  blues, či [[boogie-woogie]]. Zvuk gitary je v kompozíciách progresívneho rocku často rozpustený a štandardná rytmická gitara skoro nikdy v nich nehráva. Harmonický celok je výsledkom hry gitary a klávesového nástroja, ako napríklad Hammond organ.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=35-6}}</ref> Napríklad aj kapela Genesis nahrala mnoho orchestrálnych textúr, v ktorých sú spojené a premiešané zvukové línie medzi klávesmi a gitarou.<ref>{{Harvbz|Romano|2013|}}</ref> 

===== Virtuozita =====
S progresívny rockom sa bežne spája názor, že jeho vrcholní predstavitelia majú blízko k [[virtuóz]]nemu hudobnému štýlu. Na túto skutočnosť poukazuje aj spisovateľ [[Bill Martin]] s tým, že aj v tomto žánri sa nájdu určité výnimky z pravidla, medzi ktoré, podľa jeho názoru, patrí aj kapela [[Pink Floyd]].<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=4-5}}</ref> Naproti tomu sa o [[Keith Emerson|Keithovi Emersonovi]] vyjadruje ako o [[Jimi Hendrix|Hendrixovi]] klávesových nástrojov.<ref name="r20">{{Harvbz|Weigel|2012b|}}</ref> Basový gitarista skupiny Yes, [[Chris Squire]], zas pomohol zmeniť zaužívané definície, ktoré sa prisudzovali jeho hudobnému nástroju v rockovej hudbe a ovplyvnil širokú škálu ďalších basgitaristov v rôznych hudobných žánroch.<ref>{{Harvbz|Martin|1996|p=109-15}}</ref>
[[File:Rush-in-concert.jpg|thumb|right|Kanadská formácia [[Rush (skupina)|Rush]] v roku 2004. (zľava: [[Alex Lifeson]], [[Geddy Lee]] a [[Neil Peart]])]]
V tomto žánri nie je neobvyklé, že jeho predstavitelia majú vyššiu úroveň hudobného vzdelania, ako len technický cvik, dosiahnutý bežným tréningom. Rick Wakeman nejaký čas študoval na [[londýn]]skej [[Royal College of Music|Kráľovskej hudobnej akadémii]], no, nakoľko mal veľa ponúk ako [[štúdiový hudobník]], predčasne z nej odišiel.<ref>{{Harvbz|Wakeman|2011|p=10}}</ref> Členovia [[Dixie Dregs]] (hráva s nimi [[Steve Morse]]) boli študentmi hudby na Frost School of Music v [[Miami]].<ref>{{Harvbz|Globe staff|1992|}}</ref> Zakladajúci členovia [[superskupina|superskupiny]] [[Dream Theater]] pochádzajú z radov študentov [[boston]]skej [[Berklee College of Music]]. [[Carl Palmer]], člen superskupiny  [[Emerson, Lake & Palmer]], študoval na londýnskej umeleckej škole Guildhall School of Music and Drama.<ref>{{Harvbz|Palmer|2008|}}</ref> [[Annie Haslam]]ová z [[Renaissance (skupina)|Renaissance]], s hlasovým rozsahom piatich oktáv, má klasickú školu [[soprán]]ového spievania.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=205}}</ref> Hráč na bicie nástroje v skupine Genesis a neskôr aj známy populárny spevák, [[Phil Collins]] a [[Sonja Kristina|Sonja Kristina Linwoodová]] z kapely [[Curved Air]] hrávali v londýnskych divadlách v produkciách muzikálov ''[[Oliver!]]''<ref>{{Harvbz|Sharbutt|1988|}}</ref> a ''[[Vlasy (muzikál)|Hair]]''.<ref name="r21">{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=206}}</ref>

Hráči v žánri progresívneho rocku sú často čitateľmi hudobných publikácií hodnotení na vrcholoch rebríčkov hudobníkov. V hodnotení amerického časopisu ''[[Guitar Player]]'' sú v zozname gitaristi [[Steve Howe]] z kapely Yes, či [[John McLaughlin]] z [[Mahavishnu Orchestra]], basgitarista [[Geddy Lee]] z kapely Rush, gitarista [[Steve Morse]] zo skupiny Dixie Dregs, gitarista zo [[Soft Machine]], [[Andy Summers]] a vysoko vo viacerých hlasovaniach volený [[Frank Zappa]].<ref>{{Harvbz|Guitar Player staff|1993|}}</ref> Iný špecializovaný mesačník, ''[[Modern Drummer]]'', má na svojom zozname siene slávy mená ako: Phil Collins, [[Stewart Copeland]] (Curved Air), [[Terry Bozzio]] (hral u Franka Zappu a v skupine [[UK (skupina)|U.K.]]), [[Vinnie Colaiuta]] (Frank Zappa), [[Bill Bruford]] (Yes a King Crimson) Carl Palmer ([[Emerson, Lake & Palmer|ELP]]) a [[Neil Peart]] (Rush).<ref>{{Harvbz|Modern Drummer staff|2012|}}</ref> Redaktori amerického časopisu ''[[Keyboard (časopis)|Keyboard]]'' si vybrali mená ako [[Jordan Rudess]] (Dream Theater), <ref>{{Harvbz|Fortner|2012|}}</ref> [[Jon Lord]],<ref>{{Harvbz|Regen|2012|}}</ref> ktorý je známy ako hráč na klávesy v kapele [[Deep Purple]], ale aj ako autor diela ''[[Concerto for Group and Orchestra]]''. V časopise ''[[Melody Maker]]'' je bežným výhercom hlasovaní [[Chris Squire]].<ref>{{Harvbz|Martin|1996|p=114}}</ref>

====Rytmus, melódia a harmónia====
V progresívnom rocku, vzhľadom na iné druhy rockových žánrov, platí tendencia k vyššej slobode voľby rytmiky. Skladatelia progresívnych nahrávok radi využívajú [[Takt (hudba)|taktovanie]] na 5/8 a 7/8.<ref name="r8" /> V priebehu interpretácie ich diel sa [[tempo]], [[tónina]] a taktovanie v kompozíciách bežne mení.<ref name="r9" /> [[John Wetton]], ktorý je veteránom mnohých prominentných progresívnych kapiel opisuje tieto kompozície ako prechod od vzchádzania výhonku skladby, jej postupný rast, až do jej finálového dozretia.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=136}}</ref> Klávesista skupiny Yes, [[Rick Wakeman]], ich kompozičné postupy opisuje ako dôsledok nevyhnutného vývoja a priebehu hudobného motívu spôsobom, ktorý vedie k tomu aby zrástol s  [[Jon Anderson|Andersonovými]] textami.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=71-2}}</ref>

Taktovanie skladieb je v progresívnom rocku bežne používané tak, že pri ňom vzniká polyrytmický efekt. Je tomu tak napríklad v kompozícii Wakemanovej skladby „[[The Journey]]“ na albume  ''[[Journey to the Centre of the Earth]]''. V [[Ostinato|ostinate]], ktoré je hrané na [[clavinet]] v 9/8-takte rozdelenom v neobvyklom podklade 2+2+2+3, prekrývanom vrstvou 6/8&nbsp;chorálu.<ref>{{Harvbz|Scivales|2008|}}</ref> 

Progresívny rock sa vyhýbal vplyvom [[blues]] a v mainstreamovom rocku bežným melódiám založeným na [[Pentatonika|pentatonike]] a favorizoval [[Modus (hudba)|modálne melódie]]. Jeho kompozície sú inšpirované zo širokej škály hudobných štýlov: z [[Klasická hudba|klasického]], z [[džez]]u, z [[ľudová hudba|ľudovej hudby]] a z [[world music]]. Melódie sú v dlhších pasážach, nezakladajú si na tom aby boli krátke a chytľavé.

V progresívnom rocku sa štandardne využívajú [[kvintakord]]y,<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=54}}</ref> no veľa klávesových hráčov v tomto žánri v basoch alterujú tieto trojice tónov neharmonickými tónmi.<ref name="r22">{{Harvbz|Macan|1997|p=55}}</ref> [[Kvartálna a kvintálna harmónia|Kvartálna harmónia]], ktorá preferuje stavbu akordov v intervale štyroch tónov, bola viac využívaná v 60. rokoch [[McCoy Tyner|McCoyom Tynerom]], hráčom na klávesy u [[John Coltrane|Johna Coltraneho]], no stala sa kľúčovým prvkom štýlu Keitha Emersona.<ref>{{Harvbz|Beck|2010|}}</ref> Superskupina [[Emerson, Lake & Palmer]] tiež použila [[Polytonalita|bitonalitu]], alebo dve simultánne [[Tónina|tóniny]] v kompozíciách „Infinite Space“ a „The Endless Enigma“.<ref name="r22" /> Iné skupiny ako napríklad King Crimson majú v skladbách časti založené na [[Atonalita|atonalite]] a [[voľná improvizácia|voľnej improvizácii]].<ref name="r14" /> Dvoma takýmito príkladmi ich použitia [[Celotónová stupnica|celotónovej stupnice]] sú nahrávky „Red“ a „Fracture“.<ref name="r22" />

Zmeny akordov sú typicky založené na [[Modus (hudba)|modalite]] a je to charakteristický znak pre rockovú hudbu. Výrazne sa týmto odchyľujú od [[Tonalita|tonality]] klasickej hudby.<ref>{{Harvbz|Covach|1997|p=10-11}}</ref> Neočakávané zmeny akordov v štýle [[Impresionizmus|impresionistických]] skladateľov, ako bol [[Claude Debussy]], sú v progresívnom rocku bežné.<ref>{{Harvbz|Maske|2007|p=30}}</ref> [[Džez]]ové harmónie, aké hrávajú kapely [[Canterburská scéna|Canterburskej scény]], je možné počuť v dielach skupín ako je [[Soft Machine]].<ref>{{Harvbz|Lucky|2000|p=126}}</ref> 

=== Témy textov ===
Progresívny rock sa vyhýbal bežným [[rock]]ovým a [[pop music|popovým]] témam ktorými boli hlavne láska a tanec. Vyhýbali sa aj pre mládež príťažlivým myšlienkam orientovaným na násilie, nihilizmus, rebéliu, a morbiditu. Ani sex nepatril medzi bežné subjekty tohto žánru. Výnimkou boli niektoré náznaky skladieb kapely [[Jethro Tull]], či u [[Frank Zappa|Franka Zappu]].<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=83-4}}</ref> Hlavnou témou textov v nahrávkach progresívneho rocku boli námety z klasickej literatúry, vyskytovala sa v nich často aj fantastika, či [[folklór]], či intelektuálne a psychologické teórie.<ref name="r23">{{Harvbz|Karnick|2003|}}</ref> častými zdrojmi texto skladieb progresívneho rocku bola aj [[Romantizmus|romantická poézia]] a [[J. R. R. Tolkien|Tolkienove diela]].<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=86,94-98}}</ref>

Ako metafory pre duchovnú transformáciu a úsilie o ideálnu spoločnosť sa v témach textov vyskytoval stredovek a myšlienky [[science fiction]].<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=73,82}}</ref> Francúzska hudobná skupina [[Magma (hudobná skupina)|Magma]] si pre svoj projekt viacerých albumov v 70. rokoch ymyslela sci-fi príbeh o budúcnosti, v ktorej sú ľudia vyhnaní do vesmíru a usídlia sa na planéte [[Kobaïa]]. Texty piesní týchto albumov boli naspievané v špecifickom jazyku, ktorý si sami vymysleli a nazvali ho [[kobaïština]].<ref>{{Harvbz|Lucky|2000|p=93}}</ref> Pre texty kompozícií boli príťažlivé témy [[Antiutópia|antiutópie]] a [[apokalypsa|apokalyptické]], či vedecko-fantastické opisy dôsledkov [[Totalitarizmus|totalitárnych]] a dehumanizačných dopadov sociálnych experimentov. Vyskytujú sa v skladbe „Lemmings“ od kapely [[Van der Graaf Generator]],<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=75-6}}</ref> či v textoch piesní kapely Pink Floyd, ktoré pre ňu napísal v polovici 70. rokov [[Roger Waters]] (výrazne v albume ''[[Animals (album)|Animals]]''), ale aj v skladbe „[[2112 (skladba)|2112]]“ od kapely  [[Rush (skupina)|Rush']].<ref>{{Harvbz|McNair|2013|}}</ref> Filozof a spisovateľ [[Bill Martin]], autor viacerých kníh o progresívnom rocku, zdôrazňuje ako v piesni „[[21st Century Schizoid Man]]“ skupina King Crimson už koncom 60. rokov predvída [[kyberpunk]]<ref>{{Harvbz|Martin|1998|p=156}}</ref> a témy amoku technológií, ktoré Emerson, Lake & Palmer dali začiatkom 70. rokov do textov v albumoch ''[[Tarkus]]'' a ''[[Brain Salad Surgery]]''.<ref name="r24">{{Harvbz|Martin|2002|p=71}}</ref>

Progresívny rock má svoje korene v [[psychedelický rock|psychedelickom rocku]]. Vďaka tomu texty čerpali z rovnakých tém, ako boli [[Utópia|utopické]] námety<ref>{{Harvbz|Martin|1998|p=82-3}}</ref> a zameriavali sa na tému duchovnej transformácie.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=76}}</ref> Spirituálne a náboženské témy sú včlenené do nahrávky „[[Close to the Edge]]“ z rovnomenného albumu od kapely Yes, ktorý je založený na motíve [[Hermann Hesse|Hesseho]] novely ''[[Siddhartha]]'', ako aj apokalyptický album ''666'' od gréckej kapely [[Aphrodite's Child]], ktorý čerpá z biblických zjavení.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=75-6}}</ref>

Texty progresívnych skladieb nemuseli čerpať len z vážnych tém. Niektoré z nich boli inšpirované humorom surreálnej komediálnej skupiny [[Monty Python]], alebo ešte lepšie v štýle kapely [[Bonzo Dog Doo-Dah Band]]. Zvlášť je to badateľné v excentrických, [[dadaizmus|dadaistických]] kompozíciách ktoré prijali hlavne kapely z [[Canterbury]].<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=112}}</ref> reflektujú ich tituly nahrávok ako „Big Jobs (Poo Poo Extract)“ od kapely [[Hatfield and the North]]. Slovné hračky sa nachádzajú aj v albume ''[[Cunning Stunts]]'' od kapely [[Caravan (skupina)|Caravan]].<ref>{{Harvbz|Brinn|2011|}}</ref> Ani omnoho serióznejšie vystupujúce hudobné formácie hrajúce progresívny rock sa nevyhli humornými nahrávkami. Sú medzi nimi napríklad: „Jeremy Bender“ od ELP, „Harold the Barrel“ od Genesis, či „The Story of the Hare Who Lost His Spectacles“, medzihra z albumu ''[[A Passion Play]]'' od kapely Jethro Tull.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=113}}</ref>

Niekoľko skupín malo v úcte texty tak veľmi, že si zvolili textára ako rovnocenného oficiálneho člena kapely. Príkladmi sú mená ako [[Peter Sinfield]] v King Crimson a [[Keith Reid]] v skupine [[Procol Harum]]. S kapelou [[Renaissance (skupina)|Renaissance]] mala dlhoročný vzťah textárka  [[Betty Thatcher]]ová.<ref>{{Harvbz|Perrone|2011|}}</ref> Britská kapela [[Hawkwind]], v ktorej kedysi začínal aj [[Lemmy Kilmister]], nejaký čas mala texty svojich skladieb, ktorých autorom bol spisovateľ science fiction a fantasy, [[Michael Moorcock]].<ref>{{Harvbz|Lucky|2000|p=72}}</ref>

==== Sociálne témy ====
Sociálne témy patria medzi bežné obsahové ciele textov skupín hrajúcich progresívny rock.<ref name="r25">{{Harvbz|Bowman|2001|p=184}}</ref> Systém zloženia sociálnych štruktúr Spojeného kráľovstva je terčom kritiky obsahu albumu ''[[Selling England by the Pound]]'' od kapely Genesis, ale aj ''[[Three Friends]]'' od [[Gentle Giant]], či projekt ''[[Thick as a Brick]]'' od kapely [[Jethro Tull]].<ref name="r24" /> Skupina [[Supertramp]] svojim albumom ''[[Breakfast in America]]'' poukazuje na príslovečný [[Americký sen]].<ref>{{Harvbz|DeRogatis|2002|}}</ref> Podobnou témou je aj disharmonickými variáciami modulovaná inštrumentálna verzia piesne „America“ z muzikálu ''[[West Side Story (muzikál)|West Side Story]]'', ktorú nahrala skupina [[The Nice]].<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=27}}</ref> Kapela Jethro Tull v svojom albume ''[[Aqualung]]'', či ELP skladbou „The Only Way (Hymn)“ a King Crimson v „The Great Deceiver“ kritizujú organizované náboženstvo.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=79}}</ref> 

[[Neil Peart]], textár kapely Rush, sa označuje za stúpenca [[Libertarianizmus|libertarianizmu]] a jeho politický názor je prezentovaný napríklad v skladbe „The Trees“.<ref>{{Harvbz|Bowman|2003|p=15}}</ref> [[Frank Zappa]] sa pre zmenu považoval za [[Konzervativizmus|konzervatívca]]<ref>Zappa with Occhiogrosso, 1989, ''The Real Frank Zappa Book'', pp. 315-316, 323-324; 329-330.</ref> a v svoj konceptuálny album ''[[Joe's Garage]]'' zameral na témy ako je [[individualizmus]], sexualita, nebezpečenstvo vládnej mašinérie a bláznovstvo [[Europoidná rasa|bielej rasy]].<ref name=Lowe>{{cite book|last=Lowe|first=Kelly Fisher|year=2007|url=http://books.google.com/?id=uAYfqgGf4yYC|title=The Words and Music of Frank Zappa|publisher=University of Nebraska Press|isbn=978-0-8032-6005-4}}</ref> 

Talianske progresívne rockové kapely ako [[Premiata Forneria Marconi]] (PFM)<ref name="r26">{{Harvbz|Lucky|2000|p=110-11}}</ref> mali v svojich textoch ešte väčšiu tendenciu k politickej vyhranenosti.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=154}}</ref> Skupiny a festivaly v Taliansku boli niekedy sponzorované [[Talianska komunistická strana|Talianskou komunistickou stranou]] a nebolo pre kapely ničím nezvyčajným naznačiť, buď prostredníctvom svojich textov, alebo ich akciami podporu ozbrojených revolučných skupín, ako je [[Frakcia Červenej armády]],<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=140}}</ref> či [[Organizácia za oslobodenie Palestíny]].<ref name="r26" /> Niektoré kapely za [[Železná opona|Železnou oponou]] spočiatku boli vládnou mocou vnímané ako politicky podvratné. V Maďarsku napríklad bola [[Omega (skupina)|Omega]], či v [[ZSSR|Sovietskom zväze]] kapela [[Aquarium (skupina)|Aquarium]] boli spočiatku [[underground]]ové skupiny. V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] členovia kapely [[The Plastic People of the Universe]] za svoje postoje vo väzení.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=151-2}}</ref> Skupina [[Pražský výběr]] ako aj niektorí jej členovia prešli tiež obdobím, kedy nemohli verejne účinkovať.

Britská [[Experimentálny rock|experimentálna]] kapela [[Henry Cow]] z [[Cambridge]] s [[Marxizmus|marxistickými sklonmi]] sa prejavovala názorom, že nahrávacie spoločnosti zneužívajú svoju ekonomickú moc na to, aby mohli diktovať čo má verejnosť počúvať.<ref>{{Harvbz|Cutler|2013|}}</ref> Skupina bola organizátorom festivaly [[Rock in Opposition]] (RIO), na ktorých sa združovali kapely, ktoré boli v opozícii k praktikám hudobného priemyslu.<ref>{{Harvbz|Novara|2013|}}</ref>

==== Pastoralizmus a ekológia ====
Veľa progresívnych rockových kapiel malo korene vo folkovej hudbe. Táto ich minulosť sa prejavuje aj v tendenciách komponovať texty v [[Pastorála|pastorálnom štýle]]. Skupina Genesis v období keď bol jej členom [[Anthony Phillips]], sa snažila o využitie mytologických postáv a rozprávkových svetov na vytvorenie efektu svojich kompozícií. Po jeho odchode kapela skúšala používať prvky fantasy, no už v oveľa rozmanitejšom prístupe. Do piesní začala spájať fantáziu s viac temnými a bizarnými surreálnymi témami ako napríklad v skladbách „The Musical Box“ a „The Return of the Giant Hogweed“.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=58-61}}</ref> Vzhľadom k tomu ako v Spojenom kráľovstve vzrastali v 70. rokoch sociálne a ekonomické problémy, viacero umelcom sa začalo odkláňať od pastorálnych a ekologických tém, presúvali sa k [[modernizmus|modernizmu]], súdobej politickej satire a k realizmu. Napríklad skupina Jethro Tull sa vzdala tvorby albumov v štýle takých ako boli ''[[Songs From the Wood]]'', ''[[Heavy Horses]]'' a ''[[Stormwatch (album)|Stormwatch]]'', ktorých texty ospevovali prírodu.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=53}}</ref> 

Povedomie o stave prírody niekedy kombinované so sociálnou kritikou provokovali umelcov progresívneho rocku aby sa zamerali na témy ohrozenia ekológie. Prejavili sa ako hlavný motív väčšiny albumov kapely Yes, ktoré vydali v začiatkom 70. rokov<ref name="r6" /> ako aj v nahrávke „Don't Kill the Whale“. Ekológia je takisto nosnou témou konceptu textov nahrávok kapely [[Magma (hudobná skupina)|Magma]].<ref>{{Harvbz|Cowen|2001|}}</ref> Britská hudobná kapela [[Manfred Mann's Earth Band]] nahrala v roku 1974 album s ekologickou tématikou, ktorý mal názov ''[[The Good Earth]]''. Súčasťou hudobného nosiča bol aj kupón, ktorý oprávňoval jeho vlastníkov na vlastníctvo jednej štvorcovej stopy pohoria vo Walese.<ref>{{Harvbz|Webb|2008|}}</ref> Ekologické témy tvorby progresívnych skupín boli niekedy až príliš nadnesené, niekedy až tak, že sa ich fanúšikovia stávali trápnymi.<ref name="r27">{{Harvbz|Martin|1996|p=188}}</ref> Stali sa za to terčom posmechu zo strany Franka Zappu, ktorý ich nazval naivnými.<ref>{{Harvbz|Ingram|2007|p=8-10}}</ref> 

==== Konceptuálne albumy ====
{{Hlavný článok|Konceptuálny album}}
Kocom 60. a začiatkom 70. rokov sa stal badateľným všeobecný trend u albumov rockových a popových hudobníkov nahrávať na svoje projekty súbor piesní, ktoré boli zamerané na jednu spoločnú tému. Táto tendencia bola najvýraznejšia práve v progresívnom rocku.<ref>{{Harvbz|Martin|1998|p=41-2}}</ref> Experimentovanie v rozšírených hudobných formách tomu prispievalo. Skladby boli menej zamerané na súvisiace témy, no boli často kombinované do hudobných suít, zložených z viacerých samostatných kompozičných častí, hudobných dejstiev (tzv. „movementov“).<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=85}}</ref> Stalo sa to už v roku 1966 pri albume ''[[Freak Out!]]'', kapely [[the Mothers of Invention]], na ktorého celej štvrtej strane sa nachádzajú dve časti skladby „[[The Return of the Son of Monster Magnet]]“. Ďalšie veľmi vplyvné príklady sa nachádzajú na titulnej skladbe albumu ''[[Ars Longa Vita Brevis]]'' od kapely [[The Nice]] (1968) a na albume ''[[Shine On Brightly]]'', z toho istého roku, pri nahrávke „In Held 'Twas in I“ od kapely [[Procol Harum]]. Obidve spomínané skladby boli skomponované do formy sonát.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=26-8}}</ref> 

Tieto rozšírené nahrávky sú založené na odkaze tradície [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] a [[Programová hudba|programovej hudby]] 19. storočia,<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=45}}</ref> ktorých zámerom bolo vyrozprávať príbeh a často boli inšpirované literatúrou. Album ''[[Animals (album)|Animals]]'' od skupiny [[Pink Floyd]] je konceptuálne dielo vytvorené na motíve [[George Orwell|Orwellovho]] románu ''[[Zvieracia farma]]''.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=74}}</ref> Kapela Genesis sa k svojmu konceptuálnemu albumu ''[[Selling England by the Pound]]'' inšpirovala básňou ''[[Pustatina]]'', ktorej autorom je [[T. S. Eliot]].<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=70}}</ref> Hudobná suita, ktorá vyšla na albume ''[[2112 (album)|2112]]'' od kapely Rush, bola komponovaná na námet novely ''[[Anthem (román)|Anthem]]'', ktorej autorkou je [[Ayn Rand]].<ref>{{Harvbz|Miers|2004|}}</ref> ''[[Koniec detstva]]'', anglicky „''[[Childhood's End]]''“, od [[Arthur C. Clarke|Arthura C. Clarka]] inšpiroval kapely: Pink Floyd (''[[Obscured by Clouds]]''), Genesis („Watcher of the Skies“), či kapelu [[Van Der Graaf Generator]] („Childlike Faith in Childhood's End“).<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=96,126}}</ref>

Talianska progresívna rocková skupina [[Banco del Mutuo Soccorso]] sa v roku 1972 vo svojom albume ''[[Darwin!]]'' prekvapivo zaoberala konceptom [[Biologická evolúcia|evolučnej teórie]] [[Charles Darwin|Charlesa Darwina]].<ref>{{Harvbz|Lucky|2000|p=17}}</ref> The Gentle Giant vo svojom konceptuálnom albume ''[[The Power and the Glory]]'' zhudobnili tému [[Aféra Watergate|Aféry Watergate]].<ref name="r15" />

=== Vizuálna stránka ===

==== Verejná prezentácia ====
[[File:Jethro-Tull-9-73(5).jpg|thumb|left|Ian Anderson, z kapely Jethro Tull patril medzi výrazné postavy progresívneho rocku]]
Medzi významných priekopníkov pódiových vystúpení v progresívnom rocku patrí kapela [[Pink Floyd]], ktorá pojala koncerty ako príležitosť na multimediálne predvedenie svojich umeleckých nápadov. Požívali na svoju dobu sofistikovaný systém svetelných show, ktoré vizualizovali stavy po užití [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]].<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=61-2}}</ref> Neskôr bola ich [[laserová show]] prepojená s ďalším viac komplikovaným využitím rôznych rekvizít ako napríklad simuláciou havárie lietadla, lietajúcimi zvieratami, [[Is There Anybody Out There? (The Wall Live 1980–81)|stavbou a rúcaním gigantického múru]].<ref>{{Harvbz|Gottlieb|2010|}}</ref><ref name="r28">{{Harvbz|Friedlander|1998|p=245}}</ref> Skupina Genesis sa priklonila k opernému prístupu, keď ich frontman [[Peter Gabriel]] používal na koncertoch viacero kostýmov, ktorými akcentoval divadelný námet svojich textov.<ref>{{Harvbz|Guarino|2007|}}</ref> Ich turné ''[[The Lamb Lies Down on Broadway]]'' bolo na pódiách ilustrované až 1500&nbsp;obrazmi.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=123}}</ref>

Záujem skupiny Pink Floyd a ich členov o multimédiá priviedol ich tvorbu k produkcii viacerých filmových [[soundtrack]]ov,<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=126}}</ref> ktoré vyvrcholili nakrútením vlastnej filmovej snímky ''[[Pink Floyd: The Wall]]''.<ref name="r29">{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=131}}</ref> Aj iné progresívne kapely sa pokúšali o sfilmovanie svojich nápadov. Peter Gabriel spolupracoval so surrealistickým filmárom [[Alejandro Jodorowsky|Alejandrom Jodorowskym]] na scenári pre projekt ''Lamb Lies Down on Broadway''. Talianska progresívna kapela [[Goblin (skupina)|Goblin]] sa preslávila svojimi filmovými hudbami k snímkam ''[[Úsvit mŕtvych]]'', ''[[Deep Red|Profondo Rosso]]'' a  ''[[Suspiria]]''.<ref name="r29" />

Niektorí z hudobníkov progresívneho rocku sa prejavovali skôr ako čistí showmani. Líder skupiny Jethro Tull, [[Ian Anderson]], bol výrazný svojim imidžom [[Pan (boh)|Pana]], ktorý počas hry na flautu energicky vystupoval na pódiu stojac pritom na jednej nohe.<ref>{{Harvbz|Martinez|2002|}}</ref><ref>{{Harvbz|Santella|1993|}}</ref> [[Nemecká demokratická republika|Východonemecká]] skupina [[Grobschnitt]] vystupovala v show kabaretného štýlu spojeného s pyrotechnikou a grotesknými číslami.<ref>{{Harvbz|Lucky|2000|p=63}}</ref> Rick Wakeman mal počas koncertov k albumu  ''[[The Myths and Legends of King Arthur and the Knights of the Round Table]]'' najatých krasokorčuliarov, ktorí mali kostýmy z čias [[Kráľ Artuš|kráľa  Artuša]].<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=119}}</ref> [[Keith Emerson]] kým hrával s The Nice bol známy tým, že niektoré tóny organu podržal zabodnutím dvoch dýk, pochádzajúcich od [[Hitlerjugend]]. Dýky mu požičal jeden ich vtedajší [[roadie]], [[Lemmy Kilmister]].<ref>{{Harvbz|Weigel|2012a|}}</ref> Keď Emerson vystupoval s ELP niekedy na jeho Minimoog zahral zadkom.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=122}}</ref>

Progresívne rockové skupiny používali vizuálne štýly, ktoré rozširovali na koncertné kulisy. Roger Dean navrhol dizajn pre pódium kapely Yes, ktorý nadväzoval na jeho návrhy dizajnu obalov aktuálnych albumov. Opory pódia boli v tvaroch obrovských hríbov, bicie nástroje boli uzavreté v mušli, ktorá raz, potom ako sa nedala na vystúpení otvoriť, takmer zadusila bubeníka, [[Alan White|Alana Whitea]].<ref>{{Harvbz|Wakeman|2008|}}</ref> Skupina [[Tangerine Dream]] preferovala vystúpenia v kulisách [[Gotická architektúra|gotických katedrál]]<ref>{{Harvbz|Lucky|2000|p=135-6}}</ref> a svoje svetelné show rozvíjala od minima po plné svetlá [[laser]]ov. [[Jean-Michel Jarre]] do svojej hudby na koncertoch integroval vizuálne projekcie a ohňostroj.<ref name="r29" />

Pravdou je aj, že nie všetci hudobníci progresívneho rocku boli priaznivo naklonení tomu aby sa prejavovali ako showmani. Kapela King Crimson spočiatku síce používala dramatické svetelné kombinácie, no [[Robert Fripp]] voči nim neskôr namietal, že odpopútavajú pozornosť od hudby. Fripp a gitarista Genesis, [[Steve Hackett]], boli známi tým, že sa počas vystúpení nijako výrazne nehýbali, iba stáli, či sedeli na jednom mieste a hrali na gitare.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=63-4}}</ref> 

==== Obaly albumov ====
Predtým ako vyšiel album ''[[Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band]]'' od kapely [[The Beatles]], boli na obaloch týchto nosičov spravidla vyobrazenia ich interpretov. S príchodom konceptuálnych hudobných projektov sa svojim konceptom prispôsobovali aj ich vyobrazenia na obaloch. Obsahovali motívy [[science fiction]], [[fantasy]] často vyobrazené v [[Surrealizmus|surrealistickom štýle]]. Album ''[[Fragile (Yes)|Fragile]]'' od skupiny [[Yes (skupina)|Yes]] mal obrázok na obale, na ktorom bola rozkúskovaná Zem. Mal prezentovať ekologický aspekt tém textu piesní albumu.<ref>{{Harvbz|Martin|1996|p=126-7}}</ref> Na obale albumu ''[[Tarkus]]'' od [[Emerson, Lake & Palmer]] je obrázok [[Kyborg (kybernetický organizmus)|kyborga]], ktorý nakreslil [[William Neal]]. Zobrazuje koncept titulnej suity, ktorá hovorí o kreatúrach zápasiacich medzi sebou.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=88}}</ref> 

S progresívnym rockom boli úzko spätí aj viacerí výtvarní umelci. [[Roger Dean]], ktorý je autorom obalov albumov mnohých skupín, významne spolupracoval s kapelou Yes, vytváral vyobrazenia imaginárnych svetov so zmyslom pre fantáziu, ktorá zodpovedala hudbe.<ref>{{Harvbz|Lien|2013|}}</ref> [[Paul Whitehead]] bol ilustrátorom prvých albumov kapiel ako Genesis a Van der Graaf Generator. Povzbudzoval skupiny k tomu aby popri hudbe a v súlade s ňou rozvíjali aj svoju vizuálnu identitu.<ref>{{Harvbz|Whitehead|2013|}}</ref> [[Storm Thorgerson]] a jeho [[londýn]]ska dizajnérska firma [[Hipgnosis]] mali úzke prepojenie na členov skupiny [[Pink Floyd]]. Vytvárali série surrealistických návrhov pre ich hudobné projekty.<ref name="r30">{{Harvbz|Gilbert|2009|}}</ref> Dean a Hipgnosis významne ovplyvnili neskorších [[Výtvarné umenie|výtvarných umelcov]]<ref>{{Harvbz|Dang|2008|}}</ref> a reklamných dizajnérov.<ref name="r30" />

K výrobe dizajnu albumov boli niekedy oslovovaní aj zabehnutí a uznávaní umelci. Príkladom je [[H. R. Giger]] a jeho návrh pre album ''[[Brain Salad Surgery]]'' pre superskupinu ELP,<ref>{{Harvbz|Windsor|1994|}}</ref> či karikaturista [[Gerald Scarfe]] a jeho ilustrácie k megaprojektu ''[[The Wall]]'' od kapely Pink Floyd.<ref>{{Harvbz|Price|2003|}}</ref> Takáto vyrovnaná syntéza hudobno-dramatickej, slovesnej, hereckej, tanečnej a výtvarnej zložky sa nazýva [[Gesamtkunstwerk|úplné umelecké dielo]], čo je pojem používaný pre označenie konceptov vyššej úrovne umenia.<ref>{{Harvbz|Martin|1996|p=127}}</ref>

== História progresívneho rocku ==
=== Predchodcovia ===
Počiatky progresívneho rocku siahajú do prvej polovice šesťdesiatych rokov, kedy hudobníci na oboch stranách Atlantiku rozčarovaní pop kultúrou, zaraďovali do svojich vystúpení prvky hudobného divadla, [[happening]]u, často provokovali publikum a pretvárali koncerty na obyčajné škandály. Prelomovým bodom bol debut [[Frank Zappa|Franka Zappu]] a skupiny [[The Mothers of Invention]], obsahujúci cyklus skladieb, ktoré sa zamerali na texty s hlbšími myšlienkovými odkazmi a štylisticky sa odvolávali na rôzne štýly a hudobné druhy, taktiež používali najnovšie skladateľské techniky, ktoré dávali niektorým skladbám uzavretý charakter. [[Bob Dylan|dylanovskou poetikou]] ovplyvnený ''[[Freak Out]]'' (1966) bol tiež prvým v rockovej histórii, ktorý vyšiel ako dvojalbum. K popularite progresívneho rocku prispelo aj vydanie ''[[Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band]]'' od [[The Beatles]]. Album, aj keď mal určité znaky „progresívnosti“, nepatril úplne do tejto oblasti. Jeho význam spočíval v tom, že sa ním inšpirovali iní umelci, presvedčili poslucháčov, že experimentovanie má svoj význam a že populárna hudba môže vychádzať z rock'n'roll'ovej schémy.<ref>{{Harvbz|Allmusic|2011|}}</ref> 

K rozvoju progresívneho rocku prispel aj hudobný producent [[Phil Spector]],<ref>{{Harvbz|Martin|1998|p=47}}</ref> ktorý prišiel s nápadom, že iba v hudobnom štúdiu sa dajú vytvoriť hudobné nahrávky tak, ako to nie je nikde inde možné.<ref>{{Harvbz|Tamm|1995|p=29}}</ref> K dielam, ktoré sú v rámci vývoje žánru rešpektované patria aj albumy ''[[Pet Sounds]]'' (1966) od [[The Beach Boys]]<ref>{{Harvbz|Martin|1998|p=53}}</ref> a ''[[Surrealistic Pillow]]'' (1967) od [[Jefferson Airplane]].<ref>{{Harvbz|Cotner|2001|p=30}}</ref> 

==== Psychedelický pop a folk rock ====
{{Hlavný článok|Psychedelický pop|folk rock}}
Albumy ''Pet Sounds'' a ''Sgt. Pepper's,'' so svojou textovou jedinečnosťou, rozšírenou štruktúrou, komplexicitou, eklektizmom, experimentálnym prístupom a vplyvmi foriem klasickej hudby sú hudobnými odborníkmi považované za počiatočné diela progresívneho rocku.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=15,20}}</ref><ref>{{Harvbz|Martin|1998|pp=39-40}}</ref> Vydaním týchto diel došlo k zmene, kedy sa rocková hudba predtým považovaná za tanečnú, stala tou, ktorá je určená na počúvanie.<ref>{{Harvbz|Covach|1997|p=3}}</ref><ref>{{Harvbz|Martin|1998|p=39}}</ref> Jeden z veteránov viacerých progresívnych skupín, [[Bill Bruford]], hovorí, že album  ''Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band'' zmenil hudobníkov aj publikum. Hudobníkom ukázal, čo je v hudbe možné a poslucháčom čo je v nej akceptovateľné.<ref name="r20" /> Verí tomu, že „bez Beatles, či nektorých ďalších, čo urobili niečo podobné, ako oni, by sme boli bez progresívneho rocku“.<ref>{{Harvbz|Bruford|2012|p=159}}</ref> Je tiež príznačné, že že ttomuto žánru prial aj [[Dlhohrajúca platňa|LP formát nahrávok]], ktorý bol dostatočne dlhý na to, aby umožnil vytvoriť kreatívnejšie nahrávky než klasický [[singel (hudba)|singel]].<ref>{{Harvbz|Pirenne|2005|}}</ref> Práve v roku 1969 sa prvýkrát stalo, že predaj LP platní presiahol predaj singlov.<ref>{{Harvbz|Sweers|2004|p=120}}</ref>

Literárne prvky do rocku priniesol cez svoju fascináciu [[Surrealizmus|surrealizmom]] a [[Symbolizmus|francúzskymi symbolistami]] [[Bob Dylan]]. Bolo to potom ako sa mu podarilo začiatkom 60. rokov preniknúť do umeleckého života v [[New York (mesto)|New Yorku]].<ref>{{Harvbz|Curtis|1987|p=156-7}}</ref> Vznikal trend hudobných skupín, ktorých mená mali inšpiráciu v literatúre ako boli [[The Doors]], [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]] a [[The Ides of March]]. Boli to ďalšie znamenia pre rockovú hudbu, ktoré signalizovali snahu o vyrovnanie sa s vysokou kultúrou.<ref>{{Harvbz|Curtis|1987|p=179}}</ref> Spevák [[The Doors]], [[Jim Morrison]], odkazoval na literárne koncepty akými bol [[Nietzsche]] a jeho [[Apolónske a dionýzovské|Apolónska a dionýzovská]] [[dichotómia]].<ref>{{Harvbz|Curtis|1987|p=183}}</ref> Dylan smeroval svoju tvorbu cez spájanie rocku s folkovými hudobnými štýlmi. Inšpirovalo to folk rockové hudobné skupiny ako boli [[The Byrds]], ktorí si svoj pôvodný zvuk založili na hudbe [[Brian Wilson|Briana Wilsona]].<ref>{{cite book|last=Howard|first=David N.|title=Sonic Alchemy: Visionary Music Producers and Their Maverick Recordings|url=http://books.google.com/books?id=qXhwR_2Ka2UC&pg=PA61|year=2004|publisher=Hal Leonard Corporation|isbn=978-0-634-05560-7|page=61}}</ref> Na druhej strane zas vokálne harmónie kapely The Byrds inšpirovali skupinu Yes,<ref>{{Harvbz|Martin|1996|p=4}}</ref> a iné britské formácie ako bola napríklad [[Fairport Convention]], hrajúca elktrický folk, ktorá zvýraznila snahu o inštrumentálnu virtuozitu.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=54-5}}</ref> Iní umelci ako boli [[The Incredible String Band]] a [[Shirley Collins|Shirley]] spolu s [[Dolly Collins]]ovou s stali významnými ich využívaním nástrojov vypožičaných z [[world music]] a z [[historická hudba|starej historickej hudby]].<ref>{{Harvbz|Sweers|2004|p=72,204}}</ref>

==== Začiatky experimentálneho rocku ====
[[Dadaizmus|Dadaistická]] zmes pregresívneho rocku, [[garage rock]]u a [[Avantgarda (hudba)|avantgardne]] vrstvenej hudby na albume z roku 1966, ''[[Freak Out!]]'' od [[The Mothers of Invention]], je považovaná za prvý projekt konceptuálneho albumu.<ref>{{Harvbz|NPR|1993|}}</ref> S hudobnými štruktúrami a improvizáciami v tom istom roku začala experimentovať aj škótska kapela 1-2-3, ktorá sa neskôr premenovala na  [[Clouds (skupina)|Clouds]].<ref>{{Harvbz|Hogg|1994|}}</ref> V marci roku 1966 skupina The Byrds vydala jeden z prvých [[psychedelický rock|psychedelických]] singlov „[[Eight Miles High]]“, v ktorom zahrala na gitare [[John Coltrane|Coltranov]] štýl sóla, známy ako „[[sheets of sound]]“.<ref>{{Harvbz|Deloro|1997|}}</ref> Neskôr v tom istom roku skupina [[The Who]] nahrala „[[A Quick One While He's Away]]“, miniatúrnu [[rocková opera|rockovú operu]], ktorá je považovaná za prvý vzor takejto hudobnej formy.<ref>{{Harvbz|Christensen|2004|}}</ref> Ešte viac bol tento nápad s nahraním rockovej rozvinutý v ďalšom albume, ''[[S.F. Sorrow]]'' z roku 1968, od kapely [[The Pretty Things]].<ref name="r1" /> 

Trend dôležitosti hudobnej [[Virtuóz|virtuozity]] zdôraznil [[Jimi Hendrix]], americký gitarista, ktorého skutočná hudobná kariéra sa rozbehla až potom ako začal spolu s anglickými hudobníkmi nahrávať Londýne.<ref>{{Harvbz|Martin|1998|p=164-5}}</ref> Na tento trend neskôr nadviazali ďalšie kapely ako [[Cream]], [[The Yardbirds]], či [[Led Zeppelin]] a mnoho iných. Paralélne spolu so zlepšovaním cenovej dostupnosti záznamových zariadení sa začala rozširovať aj londýnska [[underground]]ová hudobná scéna, ktorá si svoju inšpiráciu obohacovala užívaním psychotropných látok, hlavne LSD. V tomto období patrili medzi kapely na klubových scén v [[Middle Earth (klub)|Middle Earth]] a [[UFO Club]] aj Pink Floyd, či [[Soft Machine]]. Na hudobných pódiách týchto klubov doslova v priamom prenose experimentovali s hudobnými textúrami a bez časového obmedzenia vytvárali prvé skladby, ktoré mali nadštandardnú dĺžku vymykajúcu dovtedajším predstavám založeným na štandardných singlových nahrávkach.<ref>{{Harvbz|Sweers|2004|p=114-5}}</ref> Tieto hapeningy navštevovali aj populárne osobnosti, akou bol napríklad [[John Lennon]], ktorý prišiel v apríli roku 1967 na [[The 14 Hour Technicolor Dream]], koncert vo veľkej sále v londýnskej [[Alexandra Palace]].<ref>{{Harvbz|O'Brien|1999|}}</ref> Aj [[Paul McCartney]] bol spriaznený s undergroundovým hnutím. Zúčastňoval sa akcií v alternatívnej umeleckej galérii [[Indica Gallery]].<ref>{{Harvbz|Miles|1999|}}</ref> Veľa psychedelických, folkových, či prvých progresívnych kapiel získali príležitosť tým, že boli pozvaní do programov [[BBC Radio 1]], ktoré moderoval DJ [[John Peel]].<ref>{{Harvbz|Sweers|2004|p=119}}</ref>

==== Klasické a džezové vplyvy ====
{{Hlavný článok|Baroque pop|symfonický rock|jazz fusion}}
V polovici 60. rokov sa začali pri nahrávaní albumov používať aj nástroje ako [[Čembalo|čembalá]], [[Dychový nástroj|orchestrálne dychové nástroje]] a [[Sláčikový orchester|sláčikové]] sekcie. Príkladom môže byť album ''[[The Beach Boys Today!|Today!]]'', ktorý v roku 1965 nahrala skupina Beach Boys.<ref>{{cite web |url=http://www.tiptopwebsite.com/custommusic2/craigslowinskicom.pdf |title= The Beach Boys - The Beach Boys Today! |author= Craig Slowinski|year=2007 |accessdate=27 October 2012}}</ref> Vznikol tak žáner ako [[baroque rock]], odpočutý, respektíve inšpirovaný [[Johann Sebastian Bach|J.S. Bachom]]. Žáner zaujal aj skupinu Procol Harum, ktorá nahrala hit „[[A Whiter Shade of Pale]]“.<ref>{{Harvbz|Harrington|2003|p=191}}</ref> Začiatky používania nástrojov klasickej hudby v rocku je ťažko presne určiť no je ich počuť už začiatkom 60. rokov v produkciách od [[Burt Bacharach|Burta Bacharacha]],<ref>{{cite book|last=Dominic|first=Serene|title=Burt Bacharach, Song by Song: The Ultimate Burt Bacharach Reference for Fans, Serious Record Collectors, and Music Critics|url=http://books.google.com/books?id=TKJU6CegkogC|year=2003|publisher=Music Sales Group|isbn=978-0-8256-7280-4}}</ref> či [[Phil Spector|Phila Spectora]].<ref>{{cite book|last=Cateforis|first=Theo|title=The Rock History Reader|url=http://books.google.com/books?id=F7o5Wj9-EGYC|year=2013|publisher=Routledge|isbn=978-0-415-89212-4}}</ref> V októbri roku 1966 vyšiel skupine The Beach Boys singel „[[Good Vibrations]]“. Publicista [[Derek Taylor]] túto nahrávku nazval „vreckovou symfóniou“, obsahujúcou eklektický rad klasických, rockových a exotických nástrojov štruktúrovaných okolo mozaiky útržkov hudobných sekcií zastúpených niekoľkými protichodnými kľúčmi a modálnymi posunmi.<ref>{{Harvbz|Boone|1997|pp=41-46}}</ref> Skupina [[The Moody Blues]] pridala popularitu symfonickému rocku vydaním albumu ''[[Days of Future Passed]]'', ktorý nahrali spolu [[London Festival Orchestra|Londýnskym festivalovým orchestrom]]. V [[Procol Harum]] začali používať väčšie množstvo akustických nástrojov a nahrali v roku 1969 album ''[[A Salty Dog]]'' album.<ref name="r31">{{Harvbz|Macan|1997|p=21-2}}</ref> Klasické vplyvy sa uchytili do takej miery, že boli adaptované v celých kusoch, alebo badateľne inšpirovali celé dielo. Je tomu tak u nahrávky „[[Beck's Bolero]]“ od [[Jeff Beck|Jeffa Becka]], či v častiach albumu ''[[Ars Longa Vita Brevis]]'' od kapely The Nice. Pri skladbách skupiny The Nice: „Rondo“ a „[[America (West Side Story song)|America]]“ je možné povedať, že ich záujem sa zameral na hudbu, ktorá je v inštrumentálnom prevedení. Nahrávky albumov ''Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band'' a ''Days of Future Passed'' zas reprezentujú rastúcu tendenciu cez cyklus piesní a suity vytvoriť viacero hudobných dejstiev.<ref name="r31" />

V tvorbe viacerých kapiel, ktoré hrajú progresívny rock sa používajú v [[džez]]ovom štýle hrajúce dychové sekcie. Medzi ne patria napríklad [[Blood, Sweat & Tears]] a [[Chicago (hudobná skupina)|Chicago]]. Skupina Chicago niekedy experimentovala aj s nahrávaním suít a širšími kompozíciami. Jeden z príkladov takýchto pokusov je nahrávka „[[Ballet for a Girl in Buchannon]]“, ktorú majú na albume ''[[Chicago (album)|Chicago II]]''.<ref>{{Harvbz|Martin|1998|p=163-4}}</ref> Džezové vplyvy počujeme aj u britských kapiel ako  [[Traffic (skupina)|Traffic]], [[Colosseum (skupina)|Colosseum]] a u predstaviteľov [[Canterbury scéna|hudobnej scény v Canterbury]], napríklad u [[Soft Machine]]. Kapely v Canterbury zdôraznili využívanie dychových nástrojov, komplexné zmeny akordov a dlhé improvizácie.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=20}}</ref> Skupina Jethro Tull, ktorá začala ako výrazná bluesová formácia pod vedením flautistu Iana Andersona, sa neskôr pod vplyvom [[Rahsaan Roland Kirk|Rahsaana Rolanda Kirka]] nechala tiež ovplyvniť džezovou hudbou.<ref>{{Harvbz|Martin|1998|p=168}}</ref>

=== Počiatočná éra v 70. rokoch ===
Medzi skupiny, ktoré na začiatku éry v svojej tvorbe používali prvky, ktoré sú prisudzované žánru progresívneho rocku patria [[The Nice]], [[The Moody Blues]], [[Procol Harum]] a [[Pink Floyd]]. Títo hudobníci ale nemali v tej dobe so žánrom toľko spoločného, ako nasledujúce kapely, ktoré vznikali po nich.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=22-3}}</ref> Azda tými najväčšími predstaviteľmi žánru boli [[Jethro Tull]], [[King Crimson]], [[Yes (skupina)|Yes]], [[Genesis (skupina)|Genesis]], [[Van der Graaf Generator]], [[Emerson, Lake & Palmer|ELP]], [[Gentle Giant]] a [[Curved Air]], t.j. kapely, ktoré vydávali svoje hudobné debuty v priebehu rokov 1968-70. Väčšina z nich boli [[folk-rock]]ové albumy, ktoré naznačovali vývoj zvuku nahrávok k vyššej vyspelosti. Za skutočný príklad žánru však možno označiť album  ''[[In the Court of the Crimson King]]'', ktorý vydala v roku 1969 kapela [[King Crimson]].<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=23}}</ref> Termín „progressive rock“ bol v popise k albumu skupiny [[Caravan (skupina)|Caravan]], ktorá ho vydala [[Caravan (album)|pod názvom kapely]] v roku 1968. Od tejto zmienky sa začal aplikovať na hudobný štýl, ktorý využíval techniky klasickej hudby na to, aby nimi rozšíril štýly a koncepty rockových nahrávok.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=26}}</ref><ref name="r25" />

Väčšina kapiel, ktoré hrali progresívny rock nahrala svoje hudobnou kritikou najuznávanejšie hudobné albumy v rokoch 1971-1976.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=27}}</ref> Patria k nim ''[[Pawn Hearts]]'' od skupiny Van der Graaf Generator,<ref>Cowen, Andrew. "Three men in the Van; Peter Hammill tells Andrew Cowen why Van Der Graaf Generator are still firing on all cylinders.(Features)." The Birmingham Post (England). MGN Ltd. 1 April 2008. HighBeam Research. Accessed 28 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }}(potrebná registrácia)</ref> ''[[Selling England by the Pound]]''<ref>[http://www.allmusic.com/album/selling-england-by-the-pound-mw0000189986 Erlewine review in ''Allmusic'']</ref> a ''[[The Lamb Lies Down on Broadway]]'' od Genesis.<ref name="r1" /> Skupina Yes vydala albumy ''[[The Yes Album]]'', ''[[Fragile (Yes)|Fragile]]'' a ''[[Close to the Edge]]''.<ref>"We love Yes. (News)." Western Mail (Cardiff, Wales). MGN Ltd. 31 May 2005. HighBeam Research. 25 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }} (potrebná registrácia)</ref> Kapela Jethro Tull vydala ''[[Aqualung (Jethro Tull)|Aqualung]]''<ref>Kening, Dan. "New age, new art? Flashback to 1971 - 'Aqualung' and its tattered man are all over rock radio. Fast forward 25 years - the royalties are still streaming in. So why is Jethro Tull's frontman frustrated? (Time Out)." Daily Herald (Arlington Heights, IL). Paddock Publications, Inc. 6 September 1996. HighBeam Research. 25 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }} (potrebná registrácia)</ref> a ''[[Thick as a Brick]]''.<ref>"Heading down Brick Lane; The legendary leader of Jethro Tull – Ian Anderson is bringing a classic album back to the stage. The musician reveals why it was time to dust down Thick as a Brick.(Features)." South Wales Echo (Cardiff, Wales). MGN Ltd. 2 May 2012. HighBeam Research. 25 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }} (potrebná registrácia)</ref> Gentle Giant nahrali ''[[Free Hand]]'',<ref>Romano, Will. "WHAT DO YOU KNOW ABOUT...? JOHN WEATHERS." Modern Drummer. Modern Drummer Publications Inc. Jan 2011.</ref> Emerson, Lake & Palmer vydali ''Brain Salad Surgery'',<ref>"Where are they now? Emerson, Lake and Palmer." The Birmingham Post (England). MGN Ltd. 2000. HighBeam Research. 25 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }} (potrebná registrácia)</ref> Kapele Rush vyšiel album ''[[2112 (album)|2112]]'',<ref>http://www.rollingstone.com/music/pictures/readers-poll-your-favorite-prog-rock-albums-of-all-time-20120725/2-rush-2112-0423628</ref> a hudobníci zo skupiny Pink Floyd dali hudobnému trhu nahrávky ''[[The Dark Side of the Moon]]'' a ''[[Wish You Were Here (album, Pink Floyd)|Wish You Were Here]]''.<ref name="harrington93">Harrington, Richard. "One Giant Step for Pink Floyd; 20 Years Ago, `Dark Side of the Moon' Began Its Cosmic Trip." The Washington Post. Washingtonpost Newsweek Interactive. 28 April 1993. HighBeam Research. 25 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }} (potrebná registrácia)</ref>

Progresívny rock sa začiatkom 70. rokom stal pre hudobný trh objavom, ktorý zaznamenal výrazný komerčný úspech. Jethro Tull, ELP, Yes a Pink Floyd vydali štyri albumy, ktoré sa dostali na prvú a šestnásť sa ich dostalo do Top&nbsp;10 hudobných rebríčkov Spojených štátov.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=28}}</ref> Len samotná skupina Jethro Tull získala za svoje albumy jedenásť zlatých  a päť platinových [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|certifikácií]].<ref name="r1" /> Album ''[[Atom Heart Mother]]'', ktorý v roku 1970 vydala skupina Pink Floyd, sa dostal na vrchol rebríčka [[UK Albums Chart]]. Ich album, ''[[The Dark Side of the Moon]]'', z roku 1973, ktorý bol obsahovo spojený do jedného celku štruktúrovaným spôsobom, ktorý bol založený na tom ako komponoval ich niekdajší skladateľ, [[Syd Barrett]],<ref name="whiteley" /> bol na vrcholoch rebríčkov viac ako dva roky<ref name="whiteley">Whiteley, Sheila. The Space Between the Notes: Rock and the Counter-Culture. London: Routledge, 1992</ref> a v rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] sa držal nasledujúcich pätnásť rokov.<ref name="r28" /> Z albumu ''[[Tubular Bells]]'' od [[Mike Oldfield]]a, ktorého časť bola použitá ako motív k filmu ''[[Vyháňač diabla]]'' (''[[The Exorcist]]'', 1973) sa predalo 16&nbsp;miliónov kópií.<ref>DeRogatis, Jim. "The Curse of `Tubular Bells'." Chicago Sun-Times. Sun-Times News Group. 28 February 1993. HighBeam Research. Accessed 27 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }} (potrebná registrácia)</ref> Aj sólové progresívne nahrávky sa stali populárnymi hitmi. Boli nimi napríklad skladby ako: „[[Autobahn]]“ od [[Kraftwerk]]u,<ref name="r13" /> „[[Roundabout]]“ od skupiny Yes,<ref>"YES NOT DONE YET PROGRESIVE-ROCK GROUP OUT TO REGAIN THE POPULARITY THEY ENJOYED IN THE '70S AND '80S." Post-Tribune (IN). Sun-Times News Group. 10 November 1997. HighBeam Research. 25 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }} (potrebná registrácia)</ref> Jethro Tull mali hit „[[Living in the Past]]“,<ref>"Tickets go on sale at 10 a.m. March 23 for Jethro Tull, featuring electric ..." The Herald News - Joliet (IL). Sun-Times News Group. 2007. HighBeam Research. 25 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }} (potrebná registrácia)</ref> od kapely [[Focus (skupina)|Focus]] to bola [[Madrigal|madrigalná]] inštrumentálka [[Hocus Pocus]], [[Curved Air]] mali „[[Back Street Luv]]“, Strawbs nahrali „[[Part of the Union]]“,<ref>"WIN! Tickets to see retro rock spectacular." Gainsborough Standard (Gainsborough, England). Johnston Publishing Ltd. 28 April 2012. HighBeam Research. 25 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }} (potrebná registrácia)</ref> a Genesis „[[I Know What I Like (In Your Wardrobe)|I Know What I Like]]“.<ref name="helander">Helander, Brock. "Genesis." in Baker’s Biographical Dictionary of Musicians. Gale. 2001. HighBeam Research. Accessed 25 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }} (potrebná registrácia)</ref>

Tento žáner bol príznačný aj tým, že jeho najväčšími hviezdami boli belosi a väčšinou boli muži.<ref name="r25" /> Muži lepšie sadli vtedajšiemu rockovému imidžu.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=204}}</ref> Jedinými výraznými výnimkami boli vokalistka Curved Air, [[Sonja Kristina]]<ref>Lindblad, Peter. "Curved Air is 'Reborn'." Goldmine. Krause Publications.15 Aug 2008. HighBeam Research. 26 May 013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }}(potrebná registrácia)</ref> a speváčka kapely Renaissance, [[Annie Haslam]]ová. Skupina Renaissance mala aj ženu, textárku a tento ženský fenomén sa prejavil v albume ''[[Scheherazade and Other Stories]]'' v nahrávkach „Ocean Gypsy“ a „The Song of Scheherazade“.<ref name="r21" /> Speváčky boli skôr doménou [[progresívny folk|progresívneho folku]],<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=135}}</ref> ktorý sa oproti progresívnemu rocku prejavoval vyššou náročnosťou na spevácky štýl a hlasový rozsah.<ref>{{Harvbz|Sweers|2004|p=204}}</ref> Umelci progresívneho rocku a progresívneho folku mávali často spoločné koncertné turné a často sa na ich v skupinách striedali tí istí ľudia.<ref>{{Harvbz|Sweers|2004|p=131}}</ref>

Britské ako aj európske publikum bežne sledovali koncerty týchto skupín podobným spôsobom ako sa sleduje vystúpenie klasických hudobných telies. V porovnaní s inými divákmi rockovej hudby boli viacej rezervovaní. Hudobníkov to miatlo počas turné po Spojených štátoch, kde sa publikum správalo menej pozorne a bolo viacej náchylné k hlasným reakciám počas pokojných hudobných pasáží.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=263}}</ref>

==== Severná Amerika ====
Progresívny rock bol v tomto období v zámorí uznávaný, no bol skôr európsky, respektíve britský fenomén. Americký hudobný trh mal v tomto žánri len niekoľko reprezentantov. V tej najčistejšej forma sa ním zaoberali napríklad skupiny [[Starcastle]] a [[Happy the Man]].<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=185-6}}</ref> Bolo to spôsobnené aj tým ako rozdielne hudobný priemysel pôsobil v porovnaní medzi Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi. V Spojenom kráľovstve nemali vysielania rozhlasových staníc až taký veľký význam. Až kým sa v roku 1967 nespustilo vysielanie [[BBC Radio 1]] oficiálne, t.j. až na niektoré [[Pirátske rádio|pirátske vysielania]], sa rádiá populárnej hudbe výnimočne nevenovali.<ref name="pirenne1">Pirenne, Christophe. "The Role of Radio, 33 Records and Technologies in the Growth of Progressive Rock." Proceedings of the International Conference "Composition and Experimentation in British Rock 1966–1976" 2005. Accessed 27 June 2013. [http://www-3.unipv.it/britishrock1966-1976/testien/pir1en.htm]</ref> Pre britské publikum bolo príznačným počúvať túto hudbu v kluboch a hudobné skupiny svoju činnosť propagovali formou koncertných turné. Americké publikum sprvoti publiku predstavili svoje diela cez rádiá a skupiny v USA pre svoj úspech potrebovali vysielanie v rozhlasovom éteri.<ref>{{Harvbz|Curtis|1987|p=296-7}}</ref> Rozhlasové stanice boli proti tomu, aby sa v ich programoch hrali dlhé progresívne rockové kompozície, ktoré blokovali cykliku vysielaných reklamných blokov.<ref>Kava, Brad. "Progressive rock's Yes: band of a thousand chances." San Jose Mercury News (San Jose, CA). McClatchy-Tribune Information Services. 15 July 2002. HighBeam Research. Accessed 24 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }} (potrebná registrácia)</ref> Dôležitý je aj kultúrny faktor rozdielu prístupu k hudbe na týchto svetadieloch. Naproti tomu, že na americkom kontinente vychádzala táto hudba z bluesových základov, na európskom boli tendencie vychádzať zo základov založených na klasickej hudbe.<ref>{{Harvbz|Curtis|1987|p=286}}</ref>

====Európa====
{{Hlavný článok|Taliansky progresívny rock|Krautrock|Berlínska škola elektronickej hudby|Zeuhl}}
Progresívny rock si na kontinentálnej Európe získal priaznivcov omnoho rýchlejšie, než tomu bolo v USA. Taliansko samo o sebe neprejavovalo záujem o rockovú hudbu až do doby, kedy sa začiatkom 70. rokov nezačala v tejto krajine vytvárať silná vlna [[taliansky progresívny rock|talianskeho progresívneho rocku]].<ref>{{Harvbz|Martin|1998|p=154-5}}</ref> Aj skupina Van der Graaf Generator bola v Taliansku omnoho populárnejšia, ako vo svojej domovskej krajine. Na európskom kontinente bola kapela Genesis značne populárna, no v Spojenom kráľovstve a v USA bola skôr kultovým fenoménom.<ref name="spicer">Spicer, Mark. "Genesis's Foxtrot." Proceedings of the International Conference "Composition and Experimentation in British Rock 1966–1976" 2005. Accessed 3 July 2013. [http://www-3.unipv.it/britishrock1966-1976/testien/spi1en.htm]</ref> Niekoľko európskych skupín malo úspech mimo svojich domovských štátov. Prospievalo tomu, že väčšinou produkovali hudobu otextovanú v anglickom jazyku. Bola to napríklad holandská skupina [[Focus (skupina)|Focus]], ale aj talianske kapely [[Le Orme]] a [[Premiata Forneria Marconi]].<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=183-4}}</ref>

Niektoré európske skupiny hrali v štýle, ktorý bol odvodený od anglických kapiel. Nemecké organové trio [[Triumvirat]] hralo v štýle [[ELP]], francúzska skupina [[Ange]] a talianski [[Celeste]] boli silne inšpirovaní hudbou kapely King Crimson.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=267}}</ref> Iné skupiny pridali do svojej tvorby prvky svojej národnej hudby: španielska [[Triana]] sa inšpirovala [[flamenco]]m, iné ako bola švédska [[Samla Mammas Manna]], čerpali z ľudových hudobných štýlov svojich národov. Talianske kapely ako [[Il Balletto di Bronzo]], Rustichelli & Bordini, boli, oproti britskej scéne, založené na omnoho temperamentnejšom spôsobe muzikálneho prejavu.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=184}}</ref>

Niektoré progresívne rockové subžánre sú spojené s národnými scénami. Za štýl [[zeuhl]] bol označený štýl francúzskej kapely [[Magma (hudobná skupina)|Magma]]. Viacero skupín ovplyvnených hudbou Magmy je v súčasnosti považovaných za predstaviteľov tohto subžánru. Nemecká „Kosmische music“ dostala medzinárodné označenie [[krautrock]].<ref>{{Harvbz|Sarig|1998|p=123}}</ref> Nemecká experimentálna hudobná skupina [[Can (skupina)|Can]], ktorej dvaja členovia študovali u [[Karlheinz Stockhausen|Karlheinza Stockhausena]],<ref>{{Harvbz|Lucky|2000|p=22}}</ref> inklinovali k vplyvom [[Hudba 20. storočia|klasickej hudby 20. storočia]], naproti tomu britské kapely sa nechali inšpirovať skôr [[Romantizmus (hudba)|romantickou hudbou]] Mnoho z týchto skupín bolo veľmi vplyvných a to aj medzi kapelami, ktoré mali len málo pochopenia pre symfonickú pestrosť progresívneho rocku.<ref>{{Harvbz|Martin|2002|p=82}}</ref>

=== Koniec 70. rokov - slabnutie popularity ===
V druhej polovici 70. rokov sa menili postoje a sociálne trendy, končila sa éra [[hippie]], ktorá mala tiež určitý podiel na popularity progresívneho rocku. Romantické postoje nahradzoval cynizmus punku, ktorý utopické ideály progresívnych textov menil na nemoderné.<ref>{{Harvbz|Martin|2002|p=78}}</ref> Virtuozita bola odmietaná ako aj vysoké ceny za nákup kvalitných aparatúr a časových investícií do učenia hry sa zdali ako prekážky na vyjadrenie energie rockovej bezprostrednosti. Malé nahrávacie spoločnosti sa spájali do veľkých [[mediálny konglomerát|mediálnych konglomerátov]]. Podpora a rozvoj experimentálnej hudby nebol pre tieto korporácie súčasťou [[marketingová stratégia|marketingovej stratégie]]. Boli zamerané na širší trhový segment, od ktorého si sľubovali vyšší profit.<ref>{{Harvbz|Martin|2002|p=108-110}}</ref>
[[File:Emerson Lake and Palmer three.jpg|thumb|right|[[Carl Palmer]] z Emerson, Lake & Palmer, v Maple Leaf Gardens v [[Toronto|Toronte]] (3. február 1978).]]
Štyri najväčšie kapely progresívneho rocku prestali vystupovať, alebo sa od polovice 70. rokov pokúšali o zásadné personálne zmeny. Robert Fripp v roku 1974 odišiel od King Crimson<ref>Helander, Brock. "King Crimson." in Baker’s Biographical Dictionary of Musicians. Gale. 2001. HighBeam Research. Accessed 25 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }} (potrebná registrácia)</ref> a poznamenal, že žáner sa tragicky odklonil od kurzu.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=177}}</ref> V nasledujúcom roku prerušilo svoje účinkovanie aj trio Emerson, Lake and Palmer.<ref>Helander, Brock. "Emerson, Lake and Palmer." in Baker’s Biographical Dictionary of Musicians. Gale. 2001. HighBeam Research. Accessed 25 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }} (potrebná registrácia)</ref> V roku 1975 po odchode Petra Gabriela a ešte viac v roku 1977 po odchode [[Steve Hackett|Steva Hacketta]] sa aj kapely Genesis priklonila k [[mainstream]]u.<ref name="helander" /> Skupina Yes tiež experimentovala so svojim zložením až kým sa v roku 1980 načas nerozpadla.<ref>Helander, Brock. "Yes." in Baker’s Biographical Dictionary of Musicians. Gale. 2001. HighBeam Research. Accessed 25 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }} (potrebná registrácia)</ref> Medzi rokmi 1978-1980 sa rozpadlo viacero významnejších kapiel ako Van der Graaf Generator, Gentle Giant a [[UK (skupina)|U.K.]].<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=187-8}}</ref> Iní sa rozhodli pokračovať iným smerom, lebo, ako poznamenal líder kapely [[Caravan (skupina)|Caravan]] [[Pye Hastings]], „bolo treba niečo urobiť aby nezatuchli“.<ref>Evans, Simon. "Caravan get their show on the road; Simon Evans talks to the 70s rock heroes getting together again on stage Caravan became known for the 'Canterbury sound' back in their 70s heyday and still try to do an album every year Bringing in new players was inevitably going to change the band and its influences Pye Hastings.(Arts)." The Birmingham Post (England). MGN Ltd. 12 October 2000. HighBeam Research. Accessed 24 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }}(potrebná registrácia)</ref>

Veľa skupín sa v polovici 70. rokov dostalo na určitý limit toho, ako dokázali na rockovom základe s hudbou experimentovať a aj ich fanúšikov začali siahodlhé  kompozície unavovať. Zvuky organu Hammond, či melotrónu zovšedneli a stávali sa skôr hudobným [[klišé]]. Kapely, ktoré pokračovali v nahrávaní, čoraz častejšie zvuky zjednodušovali a na konci 70. rokov sa žáner postupne rozpadal.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=181-3}}</ref> [[artists and repertoire|A&R]] agenti [[Hudobné vydavateľstvo|hudobných vydavateľov]] získavali nad kreatívnymi procesmi ktoré boli predtým v kompetencii umelcov čoraz väčší vplyv.<ref name="r27" /> Robili nátlak na umelcov, ktorých mali zazmluvnených aby produkovali hudbu s jednoduchšou harmóniou a v kratšej piesňovej štruktúre. Zjednodušovanie sa prejavilo v popovej orientácii nahrávok, ako bol album ''[[...And Then There Were Three...]]'' od skupiny Genesis, ''[[A Song for All Seasons]]'' od Renaissance, či album ''[[Octave (album)|Octave]]'', ktorý v roku 1978 vydala kapela [[Moody Blues]]. Viacero skupín, hrajúcich [[symfonický pop]] ako napríklad  [[Supertramp]], [[10cc]], [[The Alan Parsons Project]] a [[Electric Light Orchestra]] priniesli orchestrálne ladené aranžmány do singlových nahrávok popových singlov, čím si udržali aj voči ich pôvodnému repertoáru pozornosť verejnosti. Hudobné formácie ako Jethro Tull, Gentle Giant a Pink Floyd sa zamerali tvrdší zvuk v štýle [[arena rock]]u.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=187}}</ref>

Niekoľko nových progresívnych rockových kapiel, ktoré vznikli v tejto dobe zistilo, že gramofónové spoločnosti nemali záujem uzavrieť s nimi nahrávaciu zmluvu.<ref name="derogatis98">DeRogatis, Jim. "Everything You Ever Wanted to Know About the Prog-Rock Underground (But Were Afraid to Ask)." 1998. Accessed 23 June 2013. [http://www.jimdero.com/OtherWritings/Other%20Prog.htm]</ref> Superskupina s krátkou životnosťou, U.K., hoci inklinovala v pokračovaní v štýle predchádzajúcich kapiel bez snahy o pokrok, sa stala voči tomuto pravidlu výnimkou.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=183}}</ref> Iný viac dôležitý dôsledok tohto žánru v tejto dobe bol v jeho vplyve na iné hudobné štýly. Mnohí talentovaný gitaristi, ktorí mali prepojenie na Európu priniesli rockový prístup do [[heavy metal]]u a položili základy pre budúci [[progresívny metal]]. Vtedajší člen britskej kapely [[UFO (skupina)|UFO]], [[Michael Schenker]] a [[Uli Jon Roth]], ktorý Schenkera nahradil v skupine [[Scorpions]] rozšírili modálny rozsah, ktorý používali gitaristi.<ref>Blackett, Matt. "Uli Jon Roth." Guitar Player. NewBay Media LLC. Apr 2001.</ref> Roth študoval klasickú hudbu a chcel gitaru používať tak ako klasickí skladatelia požívali husle.<ref>Gress, Jesse. "10 things you gotta do to play like Uli Jon Roth." Guitar Player. NewBay Media LLC. Jun 2007.</ref> Nakoniec aj rodení Holanďania a tiež študenti klasickej hudby, [[Alex Van Halen|Alex]] a [[Eddie Van Halen]]ovci založili skupinu [[Van Halen]], ktorá zreformovala štandardy rockovej virtuozity.<ref name="gress">Gress, Jesse. "Van Halen lesson: how Eddie rewrote the rock guitar rule book." Guitar Player. NewBay Media LLC. May 1993.</ref><ref name="miers07">Miers, Jeff. "Rowdy choice ; Van Halen's rise to Rock Hall a breakthrough." The Buffalo News (Buffalo, NY). Dialog LLC. 12 January 2007. HighBeam Research. Accessed 7 June 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }}(potrebná registrácia)</ref>

=== 80. roky ===
==== Neoprogresívny rock ====
{{Hlavný článok|Neoprogresívny rock}}
Druhá vlna<ref name="r32">{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=199}}</ref> progresívnych rockových skupín vznikala začiatkom 80. rokov. Ich hudobný štýl bol od začiatku kategorizovaný ako osobitný subžáner, [[neoprogresívny rock]].<ref name="ewing">Ewing, Jerry. "Pathways." Classic Rock Presents Prog. 17 March 2010. p.61</ref> Táto hudba bola vo väčšej miere založená na kapelách, ktoré využívali rozšírené hudobné a lyrické kompozičné štruktúry, hrané väčšinou na klávesové nástroje.<ref name="r33">{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=183-6}}</ref> Väčšina významných umelcov tejto vlny progresívneho rocku vydala svoje debuty medzi rokmi 1983-85. Mali toho istého manažéra, ktorým bol Keith Goodwin, pôvodne publicista, ktorý bol aktívny v propagácii progresívneho rocku 70. rokov.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=198}}</ref> Výhodou kapiel predchádzajúcej dekády bola ich príležitosť účinkovať počas veľkého [[kontrakultúra|kontrakultúrneho]] hnutia, ktoré im poskytovalo vysoký potenciál návštevnosti. Neoprogresívne kapely neboli natoľko atrktívne a sledované, lebo boli limitované iba určitou skupinkou záujemcov. Medzinárodné uznanie zažili iba kapely [[Marillion]]<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=200-1}}</ref> a [[Saga (skupina)|Saga]].<ref>{{Harvbz|Clark|2012|}}</ref>

Neoprogresívne skupiny mali zvuk a vizuálny štýl odvodený zo symfonických progresívnych kapiel predchádzajúcej dekády. Najúspešnejšia skupina tohto žánru, Marillion, si vyslúžila kritiku pre napodobňovanie kapely Genesis, no odlišovala sa od nej štýlom spevu a zvukom, ktorý mal viac [[hardrock]]ových prvkov.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=187-8}}</ref> Spisovatelia [[Paul Hegarty]] a Martin Halliwell poznamenali, že neoprogresívne kapely neboli až takí plagiátori progresívneho rocku. Tvorili nový štýl vychádzajúci z prvkov progresívneho rocku tak, ako hudobníci minulého desaťročia rozvíjali prvky klasickej hudby a džezu.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=184}}</ref> Edward Macan ale dodáva, že tieto skupiny boli čiastočne motivované nostalgickou túžbou skôr uchovať predošlý štýl ako potrebou ho inovovovať.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=197}}</ref>
[[Image:Marillion warszawa2007.jpg|right|thumb|Kapela [[Marillion]] na koncerte v roku 2007]]
Predchodcom žánru boli [[The Enid]], ktorí spájali rock s klasikou, ktorá bola najviac ovplyvnená [[Ralph Vaughan Williams|Ralphom Vaughanom Williamsom]] no nie inými modernými skladateľmi.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=184-5}}</ref> Jeho zmena v prístupe je badateľná posunom smerom ku kratším na hre klávesových nástrojov založených skladieb, napríklad pri albume ''[[Grace Under Pressure]]'' od skupiny Rush.<ref name="r33" /> Neoprogresívne kapely svoju hru zakladali na individuálnych sólach proti [[hudobná imrpovizácie|improvizáciám]] celej skupiny a vo svojej hudbe mali silnejšie zastúpenie prvkov [[world music]]. Texty skladieb mali silnejší charakter osobných výpovedí a obsahovali menej ezoteriky. Aj naďalej boli nahrávané konceptuálne albumy, no ich početné zastúpenie klesalo.<ref name="r33" /> Veľké klávesové nástroje ako sú melotróny, či organy nahradzovali [[digitálny syntetizátor|digitálne syntetizátory]],<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=35}}</ref> a ich moderný zvuk potláčal typické folkové vplyvy progresívneho rocku 70. rokov.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=242}}</ref> Mytologické témy a rozšírené koncepty, ktoré predtým patrili k progresívnemu rocku sa stali témou tvorby [[heavy metal]]ových kapiel ako [[Iron Maiden]] a [[Queensrÿche]].<ref name="r34">{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=187}}</ref> 

==== Komercializácia ====
Pre neoprogresívny rock bolo charakteristické, že už zavedené kapely začali nahrávať hudbu, ktorá bola jednoduchšia a mala vyššie šance pre komerčný úspech. [[Superskupina]] [[Asia (skupina)|Asia]] zložená z hudobných veteránov pochádzajúcich z viacerých kapiel progresívneho rocku 70. rokov debutovala v roku 1982 s [[Asia (album)|eponymným albumom]], ktorého obal navrhol grafik a autor obalov skupiny Yes, [[Roger Dean]]. Po hudobnej stránke je ovplyvnený džezom a náročnými vokálnymi aranžmánmi. Opustil však komplexné štruktúry piesní a súhru medzi hudbou a spevom tak ako ju mal progresívny rock. Využíva efekt „háčika“ (angl. „[[hook]]“), ktorým je hudobný nápad, často krátky riff, pasáž, alebo fráza, používaná v populárnej hudbe, aby v piesni svojou atraktivitou zachytila ucho poslucháča. Motívy nahrávok obsahovali refrény a ich dĺžka a forma bola poplatná pre rozhlasové vysielanie.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=182}}</ref>

Odozvy komplexnosti progresívneho rocku je možné počuť aj v produkcii skupín, ktoré sa stali predstaviteľmi [[arena rock]]u ako boli [[Journey]], [[Kansas (skupina)|Kansas]], [[Styx (hudobná skupina)|Styx]], [[GTR]], [[Electric Light Orchestra|ELO]] a [[Foreigner]]. Spôsobilo to to, že viacero vymenovaných formácií boli projektami, či superskupinami, ktoré založili bývali členovia kapiel progresívneho rocku. Vo svojich kompozíciách si tieto skupiny zachovávali prvky aranžmánov orchestrálnych skladieb, no z lyrického mysticizmu sa v textoch posunuli smerom ku pesničkovému štýlu tínedžerov, ktorý bol zameraný skôr na problematiku vzájomných medziľudských vzťahov.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=181-2}}</ref> Kapela Genesis sa v tomto období stala úspešnou popovou formáciou a reformovaný Yes vydal svoj mainstreamový album ''[[90125 (album)|90125]]'', ktorý im priniesol ich jediný americký singel číslo jeden, „[[Owner of a Lonely Heart]]“. Hudobný štýl týchto „radio-friendly“ skupín sa bežne nazýval aj „Prog Lite“.<ref name="r17" />

Jedinou skupinou, ktorá v 80. rokoch dokázala dosiahnuť s progresívnym prístupom skutočný úspech bol Pink Floyd, ktorý koncom roku 1979 vydal projekt ''[[The Wall]]''. Bol to album, ktorý priniesol punkový vzdor do progresívneho rocku,<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=174}}</ref> mal obrovský úspech, ktorý bol neskôr podporený, veľkolepými koncertnými show a nakrútením filmu ''[[Pink Floyd: The Wall]]''. Tento komerčný úspech a uznanie kritiky už žiadny ďalší projekt kapely Pink Floyd neprekonal. Pár rokov po ňom nasledovalo jeho voľné pokračovanie, ''[[The Final Cut (album)|The Final Cut]]''. Toto hudobné dielo, ktoré bolo celé napísané [[Roger Waters|Rogerom Watersom]] a teda bolo aj jeho sólovým projektom,<ref name="merc">Anonymous. "THE MAG: PLAY: The Final Cut (EMI) PINK FLOYD.(Features)." Sunday Mercury (Birmingham, England). MGN Ltd. 4 April 2004. HighBeam Research. Accessed 4 July 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }}(treba sa registrovať)</ref> z veľkej časti obsahovalo iba materiál, ktorý nebol použitý pri nahrávaní albumu ''The Wall''.<ref name="tsmith">Smith, Tierney. "WHATEVER HAPPENED TO PINK FLOYD? THE STRANGE CASE OF WATERS AND GILMOUR." Goldmine. Krause Publications. Apr 2011. HighBeam Research. Accessed 4 July 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }}(treba sa registrovať)</ref> Skupina sa neskôr spojila bez Watersa a oživila v svojej produkcii viacero prvkov charakteristických pre tvorbu progresívneho rocku, ktorý hrávala v 70. rokoch.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=195}}</ref> Táto verzia zostavy členov kapely Pink Floyd bola populárna,<ref name="harrington87">Harrington, Richard. "Pink Floyd, By Any Name; Minus a Longtime Leader, The Band Stays the Course." The Washington Post. Washingtonpost Newsweek Interactive. 19 October 1987. HighBeam Research. Accessed 4 Jul 013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }}(treba sa registrovať)</ref> no hudbobná kritika ich nové nahrávky hodnotila ako menej významné..<ref name="graves">Graves, Tom. "Pink Floyd: The Division Bell." Rolling Stone. 16 June 1994. Accessed 4 July 2013. [http://www.rollingstone.com/music/albumreviews/the-division-bell-19940616]</ref><ref name="wyman">Wyman, Bill. "The four phases of Pink Floyd." The Chicago Reader. 14 January 1988. Accessed 4 July 2013. [http://www.chicagoreader.com/chicago/the-four-phases-of-pink-floyd/Content?oid=871627]</ref> Skupina Jethro Tull v 80. rokoch ukázala svoj záujem o tému žánru dobrodružnej fantasy, v štýle Barbara Conana (v anglickej literatúre nazývaný „[[sword and sorcery]]“) tým, že vydali v roku 1982 album ''[[The Broadsword and the Beast]]''. Neskôr v tejto dekáde, podobne ako Rush, sa nasmerovali bližšie k hudobnému mainsteramu.<ref name="r34" /> 

==== Prelínanie s post-punkovými štýlmi ====
Vplyv progresívneho rocku sa prejavil aj v hudobnom štýle [[post-punk]]ových kapiel. Tieto skupiny nečerpali priamo z klasického rocku, či od hudobníkov v Canterbury, ale skôr od [[Roxy Music]] a [[krautrock]]ových kapiel, obzvlášť od nemeckej skupiny [[Can (skupina)|Can]]. Skupiny ako [[Public Image Ltd]],<ref>Baron, Ingo. "Jaki Liebezeit." ''Modern Drummer : MD''. Modern Drummer Publications Inc. March 2011. HighBeam Research. Accessed 13 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }}(treba sa registrovať)</ref> [[Magazine (skupina)|Magazine]],<ref>Mulholland, Garry. "Pop: After the anarchy ; Punk is dead. Johnny Rotten has a re-release and is flirting with the `fascist regime'. But it's not all apathy in the UK. GARRY MULHOLLAND reflects on the Sex Pistols' legacy - a still-vibrant new wave of anti- rock stars." ''The Independent'' (London, England). Independent Print Ltd. Accessed 31 May 2002. HighBeam Research. 13 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }}(treba sa registrovať)</ref> [[Wire (skupina)|Wire]],<ref>DeRogatis, Jim. "'Pink Flag' still flies in the face of rock history." ''Chicago Sun-Times''. Sun-Times News Group. 18 May 2003. HighBeam Research. Accessed 13 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }}(treba sa registrovať)</ref> [[Cardiacs]]<ref>"Magic Numbers and XTC raise funds for Salisbury musician." BBC News Wiltshire. 14 December 2010. Accessed 20 May 2013. [http://news.bbc.co.uk/local/wiltshire/hi/people_and_places/arts_and_culture/newsid_9286000/9286085.stm]</ref> a [[Simple Minds]] mali v svojom štýle popri punkových aj niektoré vplyvy progresívnej hudby.<ref name="ClassicRock">{{cite journal|title=Did Punk kill prog?|author=Tommy Udo|date=September 2006|journal=[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]|volume=97}}</ref> Anglický hudobník a multiinštrumentalista, zakladateľ post-punkovej kapely [[The Teardrop Explodes]] napísal knihu ''[[Krautrocksampler]]'', ktorá popisuje históriu krautrocku a undergroundovú hudobnú scénu v Nemecku.<ref>Morgan, Frances. "The power of pop." ''New Statesman'' (1996). New Statesman Ltd. 10 September 2007. HighBeam Research. 13 May 2013 [http://www.highbeam.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020331041952/http://highbeam.com/ |date=2002-03-31 }}(treba sa registrovať)</ref> Kapely patriace k [[New Wave (hudba)|new wave]] mali k progresívnemu rocku ešte pozitívnejší postoj ne punkeri. Boli medzi nimi tí, u ktorých sa žánre prelínali, prepájali ako to bolo u Roberta Frippa [[Brian Eno|Briana Ena]] a [[Talking Heads]], či potom ako boli v Yes nahradení Rick Wakeman a Jon Anderson popovým duom [[The Buggles]].<ref>{{Harvbz|Martin|2002|p=99}}</ref> Odpoveď na new wave, hudobná scéna [[no wave]] z New Yorku, bola tiež ohromená punkovou energiou, no neprijímala jej primitivizmus. Doviedlo ich to k experimentom, ktoré túto energiu kombinovali so širšou hudobnou vyspelosťou a vznikli z toho projekty ako gitarový orchester [[Glenn Branca|Glenna Brancu]] a experimenty s hlukom od [[Sonic Youth]].<ref>{{Harvbz|Martin|2002|p=113-120}}</ref>

Punk a progresívny rock nemuseli byť nutne v takom protiklade ako sa obyčajne predpokladá. Obidva žánre boli ostro proti komercionalizmu<ref>{{Harvbz|Martin|1996|p=190}}</ref> a aj punkové kapely cítili potrebu dosahovať hudobný pokrok. Je to evidentné pri albumoch  ''[[London Calling]]'' od [[The Clash]] a ''[[My War]]'' od [[Black Flag]].<ref>{{Harvbz|Martin|1996|p=189}}</ref> Frontman [[Sex Pistols]], [[John Lydon|Johnny Rotten]], sa preslávil tým, že si obliekol tričko s nápisom „I hate Pink Floyd“,<ref name="derogatis98"/> no verejne v rozhovoroch prejavil svoj obdiv k skupinám Van der Graaf Generator,<ref name="boros">Boros, Chris. "Peter Hammill: Prog Rock's Unsung Hero." NPR. 6 November 2008. Accessed 23 June 2013. [http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=96712715]</ref> Can,<ref name="lydon">Lydon, John. Interviewed by Will Hodgkinson. "John Lydon: Soundtrack of my Life." The Guardian. 31 October 2009. Accessed 23 June 2013. [http://www.guardian.co.uk/music/2009/nov/01/sexpistols]</ref> a nakoniec aj ku kapele Pink Floyd.<ref>http://www.theguardian.com/music/2010/feb/18/john-lydon-pink-floyd</ref> [[Brian Eno]] mal pozitívnejší postoj k prístupom punkových a new wave skupín z New Yorku, ktoré v porovnaní s anglickými, uznával ako viac experimentálnejšie a menej založené na jednotlivcoch.<ref>{{Harvbz|Tamm|1995|p=30}}</ref>

Jeden z progresívnych rockových hudobníkov, ktorý podporovali punk a new wave bol bývalý člen a líder King Crimson, Robert Fripp. Presťahoval sa do New Yorku venoval sa tam skupinám [[Blondie]] a [[Talking Heads]]. Experimentoval s tradičnou indonézskou hudbou [[gamelan]] na podobnom princípe ako to bolo u Talking Heads a ich hudobnom prístupe na albume ''[[Remain in Light]]''. Pokúšal sa pritom založiť novú hudobnú skupinu, ktorú nazval „Discipline“, no nakonies sa z nej stali oživení [[King Crimson]]. Táto verzia zoskupenia mala nové inštrumentálne zastúpenie, v ktorom bol [[Bill Bruford]] ([[electronické bicie]]), [[Tony Levin]] ([[Chapman Stick]]) a na [[gitarový syntetizátor|gitarové syntetizátory]] hrali  Fripp a [[Adrian Belew]], ktorý s Frippom spolupracoval na projekte ''Remain in Light''.<ref name="tamm09">{{Cite book|title=Robert&nbsp;Fripp: From crimson&nbsp;king to crafty&nbsp;master|first=Eric|last=Tamm|authorlink=Eric Tamm (musicologist)|url=http://www.progressiveears.com/frippbook/ch09.htm|ref=harv|year=2003|origyear=1990|publisher=Faber and Faber (1990)|isbn=0-571-16289-4|edition=Progressive Ears|id=[http://www.erictamm.com/rf.zip Zipped Microsoft Word Document]|accessdate=26 October 2011|chapter=9 King Crimson IV and Andy Summers}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120404061258/http://www.progressiveears.com/frippbook/ch09.htm |date=2012-04-04 }}</ref>
Zvuk ich nahrávok bol silne perkusívny, predstavoval tesne prepojenú [[Minimalismus (hudba)|minimalistickú]] inštrumentálnosť s vplyvmi hlukov [[Industriálna hudba|industriálnej hudby]]. Často mal kovové ohraničenie. Šlo o novú formu progresívneho rocku, ktorý rušil dôraz na sóla a prílišnú virtuozitu. Napriek tomu hudba bola komplexná a nebola prvoplánová.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=176-8}}</ref> Gamelan a minimalimus oslovili ak Briana Ena, ktorý po odchode od Roxy Music začal spolupracovať s Robertom Frippom.<ref name="tamm09"/> Aj kanadská skupina Rush si požičiavala inšpirácie z world music a new wave. Je možné tieto vplyvy počuť v [[reggae]] podfarbenej nahrávke „[[The Spirit of Radio]]“, či v ďalšej s názvom „Vital Signs“.<ref>{{Harvbz|Bowman|2003|p=32}}</ref>

=== 90. roky a po roku 2000 ===
[[Image:Porcupine Tree @ Poznan, Poland 2007 04.jpg|thumb|right|[[Porcupine Tree]] na koncerte v roku 2007]]
==== Tretia vlna ====
Tretia vlna progresívnych rockových kapiel, ktorú by sme mohli označiť aj za druhú generáciu neoprogresívnych,<ref name="r32" /> sa vynorili na scénu hudobného priemyslu v 90. rokoch. Použitie slova „progresívny“ aby sa ním označila táto generácia skupín je niečím kontroverzným, nakoľko u nich nešlo v takej výraznej miere z hudobného hľadiska o experimentovanie a pokrok.<ref name="r35">{{Harvbz|Gill|1995|}}</ref><ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=19}}</ref> tieto nové kapely boli z časti zabezpečené tým, že mali prístup k počítačom riadeným [[Digital audio workstation|nahrávacím štúdiám]] s omnoho nižšími výrobnými nákladmi a internetom, ktorý umožňuje širšiemu spektru zúčastnených bez potreby osobného kontaktu podieľať sa na nahrávaní.<ref name="r23" /> Obchody špecializujúce sa na progresívny rock sa objavili vo veľkých mestách.<ref name="r35" />

Medzi hlavné vplyvy pre progresívny rock 90. rokov patrila gitarová hudba progresívnych rockových kapiel 80. rokov.<ref name="r35" /> Niektoré z tých novších skupín, ako napríklad [[The Flower Kings]] a [[Spock's Beard]] hrali symfonické tóny v štýle 70. rokov, no vo vynovenom zvuku.<ref>{{Harvbz|Lucky|2000|p=47,127}}</ref> Mnoho z nich začalo skúmať limity digitálnej hudby na CD nosičoch takým istým spôsobom ako predošlé skúšali limity vinylových LP platní. Skladba „The Garden of Dreams“ od Flower Kings, ktorý skupina vydala v roku 1999 na albume ''[[Flower Power]]'' má takmer 60&nbsp;minút a skladá sa z 18&nbsp;častí. Iná superskupina, [[Transatlantic]], vydala v roku 2009 album ''[[The Whirlwind]]'', ktorý je vlastne jednou skladbou trvajúcou takmer 78&nbsp;minút. Aj táto nahrávka má viacej, t.j. dvanásť, kompozičných partov.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=200}}</ref> Folkové vplyvy, ktoré sú na nahrávke „The Garden of Dreams“ sú aj v pri albume ''[[Glass Shadows]]'', ktorý v roku 2008 vydala kapela [[Mostly Autumn]].<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=243}}</ref> Folkové ladenie, prepojené s minulosťou americkej kultúry má aj kapela [[The Decemberists]], no skupina [[Midlake]] je skôr inšpirovaná pastorálnou hudbou.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=249-53}}</ref> Čínska rocková skupina [[Cold Fairyland]] používa ľudové motívy pre zvýraznenie svojho národného cítenia.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=254-5}}</ref>

V roku 2001 nahrala anglická rocková skupina [[Muse]] na svoj album ''[[Origin of Symmetry]]'' sedemminútovú nahrávku s neobvyklou štruktúrou [[hard-rock]]ových, klasických a elektronických prvkov  pod názvom „[[Citizen Erased]]“. V roku 2006 sa kapela vrátila k [[space rock]]u albumom [[Black Holes and Revelations]], na ktorom je epická satira, skladba „[[Knights of Cydonia]]“. V roku 2009 vyšiel skupine Muse album ''[[The Resistance]]'', na ktorom je výrazné progresívne rockové dielo, ktorým je troma partami rozdelená nahrávka so spoločným názvom „[[Exogenesis: Symphony]]“ a arena rockový hymnus s klasickými motívmi pod názvom „[[United States of Eurasia]]“.

== Festivaly ==
Veľa prominentných progresívnych rockových kapiel sa prvýkrát predstavilo na veľkých [[rockový festival|rockových festivaloch]], ktoré sa konali počas 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia. Napríklad skupina [[King Crimson]] prvýkrát pred veľkým publikom účinkovala na podujatí [[Stones in the Park]] v roku 1969. Hedlajnerom tejto akcie bez vstupného bola kapela [[The Rolling Stones]]. Odhadované počty prítomných sú medzi 250&nbsp;tisíc<ref name="hjort">{{cite book|last=Hjort|first=Christopher|year=2007|title=Strange Brew: Eric Clapton and the British Blues Boom, 1965-1970|publisher= Jawbone Press|location=London|page=249|isbn=978-1-906002-00-8}}</ref> až pol milióna fanúšikov.<ref name="guardianarchive">{{cite news|url=http://archive.guardian.co.uk/Repository/ml.asp?Ref=VE9CLzE5NjkvMDcvMDYjQXIwMDMwMw==&Mode=Gif&Locale=english-skin-custom|title=Requiem For A Stone|publisher=[[The Observer]]|date=6 July 1969|accessdate=16 July 2012|location=London}}</ref><ref name=keef>{{cite book|last=Richards|first=Keith|last2=Fox|first2=James|title=Life|publisher=Weidenfeld and Nicholson|isbn=978-0-297-85439-5|page=272}}</ref><ref name="r36">{{cite web|url=http://www.ukrockfestivals.com/stones-in-the-park.html|publisher=UK Rock Festivals|title=The Stones in the Park|accessdate=16 July 2012}}</ref><ref name="r11" /> Superskupina [[Emerson, Lake & Palmer]] debutovala v roku 1970 na festivale na ostrove [[Wight]]. Na tomto podujatí účinkovali aj [[Supertramp]], [[Family]], [[The Doors]] a [[Jethro Tull]]. Na tomto podujatí mal ostrov, ktorý v bežnom čase obýva asi stotisíc obyvateľov, návštevu 600&nbsp;tisíc fanúšikov.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=50-1}}</ref> Skupina Jethro Tull bola v roku 1969 medzi prvými rockovými skupinami, ktoré sa zúčastnili na americkom [[džez]]ovom podujatí [[Newport Jazz Festival]]. [[Hawkwind]] v 70. rokoch účinkovali na viacerých britských podujatiach. Niekedy na ne neboli pozvaní a hrali preto bez nároku na honorár na vedľajších pódiách.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=50}}</ref>

Záujem o progresívny rock, ktorý sa obnovil v 90. rokoch, sa prejavil aj vo vzniku festivalov zameraných na tento žáner.<ref name="r35" /> V roku 1993 sa konal v Royce Hall (patriacej k [[University of California, Los Angeles|UCLA]]) ProgFest, ktorý organizovali Greg Walker a David Overstreet. Vystúpili na ňom [[Änglagård]] (Švédsko), IQ (Spojené kráľovstvo), ako aj americké skupiny Quill a Citadel. Iný festival, [[CalProg]], sa každoročne koná po roku 2000 v meste [[Whittier]], v [[Kalifornia|Kalifornii]].<ref>{{Harvbz|Harrell|2012|}}</ref> The North East Art Rock Festival, alebo aj [[NEARfest]],<ref name="r23" /> mal svoju premiéru v roku 1999 v pensylvánskom [[Bethlehem (Pensylvánia)|Bethleheme]]. Konal sa až do roku 2012, kedy bol výročný NEARfest Apocalypse, na ktorom vystúpili ako hlavní účinkujúci skupiny [[UK (skupina)|UK]] a [[Renaissance]].<ref>{{Harvbz|Weigel|2012e|}}</ref> Medzi ďalšie festivaly patrí každoročný [[ProgDay]],<ref name="r37">[http://www.progday.net ProgDay - outdoor prog festival, home page]</ref> ktorý sa koná už viac ako dvadsať rokov v [[Chapel Hill]] (Severná Karolína), či [[Rites of Spring Festival]] (RoSfest)<ref>{{Harvbz|Rosfest staff|2013|}}</ref> v pensylvánskom [[Gettysburg]]u, [[The Rogue Independent Music Festival]] v Atlante (štát Georgia), [[Baja Prog]] v Mexiku, festivaly [[ProgPower USA]] v Atlante (Georgia) a [[ProgPower Europe]] v [[Baarlo|Baarle]] (Holandsko). Hlavnými účastníkmi bola superskupina [[Dream Theater]] počas turné Progressive Nation, ktoré sa konali v rokoch 2008-2009.

===New prog===
'''New prog''', niekedy aj '''nu prog''', či '''post-prog''',<ref>{{Harvbz|Serpick|2005a|}}</ref> je termín, ktorý vznikol v druhej polovici prvého desaťročia po roku 2000. Označuje množstvo alternatívnych kapiel, ktoré do svojej tvorby začleňujú prvky progresívneho rocku, či majú sklony hrať v modernom štýle dlhšie, muzikálne variabilné hudobné kompozície. Tieto skupiny často hrajú tvrdo ohraničené <ref>{{Harvbz|Campbell|2003b|}}</ref> [[speed metal]]ové<ref name="r35" /> a punkom ovplyvnené<ref>{{Harvbz|Johnston|2013|}}</ref> hudobné pasáže.<ref>{{Harvbz|DeRogatis|2005|}}</ref> Skladby bývajú komponované v kontrastnom kontrapunkte medzi mäkkými akustickými a tvrdými metalovými hudobnými sekciami ako je to napríklad v piesni „Blackest Eyes“ od skupiny [[Porcupine Tree]].<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=272}}</ref>

Anglická inštrumentálna rocková skupina [[Ozric Tentacles]] hrá v [[space rock]]ovom [[Eklekticizmus (hudba)|eklektickom]] zvuku, ktorý je obľúbený u fanúšikov [[rave]] scény.<ref name="r35" /> Americká progrocková formácia [[The Mars Volta]]<ref>{{Harvbz|Serpick|2005b|}}</ref> spája [[džez]], [[funk]], [[punk rock]], latinské hudobné vplyvy a [[Ambientná hudba|ambientné zvuky]] do kompozícií, ktoré trvajú niekedy pár minút, inokedy dosiahnu až polhodinu. Skupinu založili [[Cedric Bixler-Zavala]] a [[Omar Rodriguez-Lopez]], bývalí členovia [[post-hardcore|post-hardcorovej]] kapely [[At the Drive-In]]. Album ''[[Frances the Mute]]'', ktorý v roku 2005 vydali The Mars Volta sa, po vydaní singla „The Widow“, ktorý bol hitom rockových rádií, dostal na 4.&nbsp;priečku rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]].<ref>{{Harvbz|Allmusic|2013|}}</ref> Iná americká kapela, [[Coheed and Cambria]], je známa dlhými hudobnými sólami a konceptuálnym prístupom, ktorého podklady (okrem albumu ''The Color Before the Sun'') pochádzajú z [[komix]]ovej série ''[[The Amory Wars]]'' od autora, gitaristu a speváka skupiny, [[Claudio Sanchez|Claudia Sancheza]].<ref>{{Harvbz|ew.com|2005|}}</ref><ref>{{Harvbz|Zaillian|2013|}}</ref> Anglická skupina [[Mystery Jets]], ktorej základ pozostáva z [[Henry Harrison|Henryho Harrisona]] a jeho syna Blaina, kombinuje moderné chápanie spolu s prvkami progresívnej rockovej hudby 70. rokov 20. storočia.<ref>{{Harvbz|Thrills|2006|}}</ref>

=== Po roku 2010 ===
Progresívny rock stále oslovuje svojich dlhodobých fanúšikov a je dostatočne príťažlivý aj pre nové publikum. V roku 2012 časopis ''Prog Magazine'' posilnil podporu inovácií a prezentáciu nových kapiel tým, že založil pre nich špeciálne ocenenie Progressive Music Awards.<ref name="r10" />

== Festivaly ==
Veľa prominentných progresívnych rockových kapiel sa prvýkrát predstavilo na veľkých [[rockový festival|rockových festivaloch]], ktoré sa konali počas 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia. Napríklad skupina [[King Crimson]] prvýkrát pred veľkým publikom účinkovala na podujatí [[Stones in the Park]] v roku 1969. Hedlajnerom tejto akcie bez vstupného bola kapela [[The Rolling Stones]]. Odhadované počty prítomných sú medzi 250&nbsp;tisíc<ref name="hjort" /> až pol milióna fanúšikov.<ref name="guardianarchive" /><ref name="keef" /><ref name="r36" />{{sfn|Fripp|1975|}} Superskupina [[Emerson, Lake & Palmer]] debutovala v roku 1970 na festivale na ostrove [[Wight]]. Na tomto podujatí účinkovali aj [[Supertramp]], [[Family]], [[The Doors]] a [[Jethro Tull]]. Na tomto podujatí mal ostrov, ktorý v bežnom čase obýva asi stotisíc obyvateľov, návštevu 600&nbsp;tisíc fanúšikov.{{sfn|HegartyHalliwell|2011|p=50-1}} Skupina Jethro Tull bola v roku 1969 medzi prvými rockovými skupinami, ktoré sa zúčastnili na americkom [[džez]]ovom podujatí [[Newport Jazz Festival]]. [[Hawkwind]] v 70. rokoch účinkovali na viacerých britských podujatiach. Niekedy na ne neboli pozvaní a hrali preto bez nároku na honorár na vedľajších pódiách.{{sfn|HegartyHalliwell|2011|p=50}}

Záujem o progresívny rock, ktorý sa obnovil v 90. rokoch, sa prejavil aj vo vzniku festivalov zameraných na tento žáner.{{sfn|Gill|1995|}} V roku 1993 sa konal v Royce Hall (patriacej k [[University of California, Los Angeles|UCLA]]) ProgFest, ktorý organizovali Greg Walker a David Overstreet. Vystúpili na ňom [[Änglagård]] (Švédsko), IQ (Spojené kráľovstvo), ako aj americké skupiny Quill a Citadel. Iný festival, [[CalProg]], sa každoročne koná po roku 2000 v meste [[Whittier]], v [[Kalifornia|Kalifornii]].{{sfn|Harrell|2012|}} The North East Art Rock Festival, alebo aj [[NEARfest]],{{sfn|Karnick|2003|}} mal svoju premiéru v roku 1999 v pensylvánskom [[Bethlehem (Pensylvánia)|Bethleheme]]. Konal sa až do roku 2012, kedy bol výročný NEARfest Apocalypse, na ktorom vystúpili ako hlavní účinkujúci skupiny [[UK (skupina)|UK]] a [[Renaissance]].{{sfn|Weigel|2012e|}} Medzi ďalšie festivaly patrí každoročný [[ProgDay]],<ref name="r37" /> ktorý sa koná už viac ako dvadsať rokov v [[Chapel Hill]] (Severná Karolína), či [[Rites of Spring Festival]] (RoSfest){{sfn|Rosfest staff|2013|}} v pensylvánskom [[Gettysburg]]u, [[The Rogue Independent Music Festival]] v Atlante (štát Georgia), [[Baja Prog]] v Mexiku, festivaly [[ProgPower USA]] v Atlante (Georgia) a [[ProgPower Europe]] v [[Baarlo|Baarle]] (Holandsko). Hlavnými účastníkmi bola superskupina [[Dream Theater]] počas turné Progressive Nation, ktoré sa konali v rokoch 2008-2009.

== Odozvy na žáner ==
V priebehu rokov svojej existencie sa progresívny rock stretol s uznaním kritiky, ako aj s kritikou samotnou. Bol označený za paralelu vo vývoji hudby s klasickou kompozičnou tvorbou hudobných skladateľov ako [[Igor Fiodorovič Stravinskij|Igor Stravinskij]] a [[Béla Bartók]].<ref>{{Harvbz|Covach|2000|}}</ref> Táto túžba rozšíriť hranice rocku v kombinácii so snahou niektorých hudobníkov nestratiť sa v mainstreamovom rocku a v pop music narazila na kritiku za elitársky prístup. V žánri používané intelektuálne a apolitické texty a vyhýbanie sa [[blues]]ovým základom boli považované za zanechanie toho, čo veľa hudobných kritikov považovalo za prínos do rockovej hudby.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=168-73}}</ref> Progresívny rock takisto reprezentoval vyspelosť rocku ako žánru, ale existovala v radoch kritikov aj mienka, že rock by mal patriť dospievajúcim, že rock a dospelosť k sebe nepatria.<ref>{{Harvbz|Martin|2002|p=107}}</ref>

Kritické ohlasy na zložitosť ich tvorby vyprovokovala niektoré kapely vytvoriť hudbu, ktorá bola ešte komplikovanejšia. Skupina Yes reagovala napríklad albumom ''Tales from Topographic Oceans''<ref>{{Harvbz|Martin|1996|p=145}}</ref> a nahrávkou „[[The Gates of Delirium]]“<ref>{{Harvbz|Martin|1996|p=158}}</ref> (album ''[[Relayer]]'', 1974). Kapela [[Jethro Tull]] nahrala sebaironicky ladený album ''[[Thick As a Brick]]'', ktorý v jeho jedinej 45&nbsp;minútovej skladbe vyjadroval nesúhlas skupiny s tým, že ich predošlý projekt ''[[Aqualung]]'' bol označený za „konceptuálny“.<ref>{{Harvbz|Anderson|2008|}}</ref> 

Snaha o dosiahnutie vyššej kultúrnej úrovne dala progresívnemu rocku punc umenia, ktoré je určené pre vyššiu a strednú spoločenskú triedu, či tzv. „[[biele goliere]]“ a vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Táto hudba nikdy neodrážala problematiku, či témy, ktorá by oslovovali poslucháčov, z oblasti fyzicky pracujúcich ľudí,<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=144-8}}</ref> v niektorých oblastiach bola pre nich skôr príťažlivá svojou hudobnou virtuozitou.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=156}}</ref> Exotické témy textov progresívnych nahrávok boli v 70. rokoch, kedy britský národ trpel nedostatkom, boli časté štrajky a pouličné nepokoje, považované za nepodstatné.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=163-4}}</ref> Len líder kapely [[King Crimson]], [[Robert Fripp]], sa k progresívnym textom postavil ako k filozofickému blúdeniu niektorých anglických hlupákov hľadajúcich to čo nie je dôležité pre ich život.<ref name="r12" /> Kapely, ktoré sa v textoch vyhli temnému utopizmu, ako napríklad King Crimson, [[Pink Floyd]] a [[Van der Graaf Generator]], mali menej kritické ohlasy.<ref>{{Harvbz|Macan|1997|p=78}}</ref> Kritika uznala [[krautrock]] ako žáner, ktorý je oddelený od progresívneho rocku.<ref>{{Harvbz|HegartyHalliwell|2011|p=152}}</ref> Jednoduchosť punku bola z časti prirodzenou reakciou voči komplikovanému charakteru progresívneho rocku.

== Zoznam progresívnych rockových skupín ==
{{Hlavný článok|Zoznam progresívnorockových skupín}}

== Referencie ==
{{Referencie|4}}

=== Literatúra ===
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=|Titul=Prog-Rock/Art Rock|Vydavateľ=Allmusic.com|Rok=2011|URL=http://web.archive.org/web/20110501095105/http://www.allmusic.com/explore/style/d374|DátumPrístupu=2007-12-04|Ref={{SfnRef|Allmusic|2011}}|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Allmusic.com|Titul=Frances the Mute: Awards|Vydavateľ=Allmusic.com|Rok=2013|URL=http://www.allmusic.com/album/frances-the-mute-mw0000266250/awards|DátumPrístupu=2013-07-12|Ref={{sfnref|Allmusic|2013}}|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Anderson|Meno=Ian|OdkazNaAutora=Ian Anderson|Titul=BBC Prog Rock Britannia: An Observation in Three Movements|Vydavateľ=BBC Four|Rok=2008|_type=Televised interview|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Anonymous|Titul=Prog pack|Vydavateľ=Hollow Sun|Rok=2013|URL=http://www.hollowsun.com/hs2/products/progpack/index.htm|DátumPrístupu=2013-06-13|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Beck|Meno=Matt|Titul=5 Ways to Play Like Keith Emerson|DátumVydania=december 2010|URL=http://www.keyboardmag.com/article/5-ways-to-play-like-keith-emerson/2390|DátumPrístupu=2013-06-16|Magazín=Keyboard|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Berkmann|Meno=Marcus|Titul=In the long run|Vydavateľ=The Spectator Ltd. (UK)|DátumVydania=1999-04-03|DátumPrístupu=2013-05-09|Magazín=The Spectator|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Berry|Meno=Mick|Priezvisko2=Gianni|Meno2=Jason|Titul=The Drummer's Bible: How to Play Every Drum Style from Afro-Cuban to Zydeco|Vydavateľ=See Sharp Press|Rok=2003|URL=http://books.google.com/books?id=Q7S68Hq5nLoC&pg=RA3-PA12&lpg=RA3-PA12&dq=prog+rock+time+signatures&source=bl&ots=EIwwn-|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Boone|Meno=edited by John Covach & Graeme M.|Titul=Understanding Rock: Essays in Musical Analysis|Miesto=New York|Vydavateľ=Oxford University Press|Rok=1997|ISBN=0195100050|Edícia=[Online-Ausg.].|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Bowman|Meno=Durrell S.|Editor=K. Holm-Hudson|Príspevok='Let Them All Make Their Own Music:' Individualism, Rush, and the Progressive/Hard Rock Alloy, 1976-77|Titul=Progressive Rock Reconsidered|Vydavateľ=Taylor & Francis|Rok=2001|URL=http://books.google.com/books?id=rAn-s2oWjQIC&pg=PA184&lpg=PA184|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Bowman|Meno=Durrell Scott|Titul=Permanent Change: Rush, Musicians' Rock, and the Progressive Post-Counterculture|Vydavateľ=University of California Los Angeles|Rok=2003|URL=http://durrellbowman.com/wp-content/uploads/2013/02/DBowman_dissertation.pdf|_type=Dissertation|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Braitman|Meno=Stephen M H|Titul=Progressive Rock is a World Unto Itself|Vydavateľ=Krause Publications|Rok=2011|DátumPrístupu=2013-05-09|Magazín=Goldmine|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Brinn|Meno=David|Titul=Still pretty in pink|Vydavateľ=Jerusalem Post|DátumVydania=2011-05-04|DátumPrístupu=2013-06-08|Noviny=Jerusalem Post|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Brown|Meno=Arthur|Titul=BBC Prog Rock Britannia: An Observation in Three Movements|Vydavateľ=BBC Four|Rok=2008|_type=Televised interview|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Browne|Meno=David|Titul=In digital age, less is more in album art|Vydavateľ=International Herald Tribune|DátumVydania=2011-08-18|DátumPrístupu=2013-06-27|Noviny=International Herald Tribune|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Bruford|Meno=Bill|Editor=Theo Cateforis|Príspevok=Reflections on Progressive Rock|Titul=The Rock History Reader|Vydavateľ=Routledge|Rok=2012|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Campbell|Meno=Dan|Titul=The Strawbs unplugged; British band performs tonight at the Birchmere with Pentangle|Vydavateľ=News World Communications, Inc|DátumVydania=2003-05-05|DátumPrístupu=2013-05-12|Noviny=The Washington Times|_agency=HighBeam Research.|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) --> 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Campbell|Meno=Dan|Titul=Industrious Tree; Diverse threads united in concert at 9:30 Club|Vydavateľ=News World Communications, Inc.|DátumVydania=2003-07-24|DátumPrístupu=2013-05-27|Noviny=The Washington Times|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Cateforis|Meno=Theo|Titul=Are We Not New Wave? Modern Pop at the Turn of the 1980s|Vydavateľ=University of Michigan Press|Rok=2011|ISBN=978-0-4721-1555-6|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Chappell|Meno=Jon|Priezvisko2=Prown|Meno2=Pete|Titul=When guitars went gargantuan: a prog rock primer|Vydavateľ=NewBay Media LLC|DátumVydania=apríl 2008|Magazín=Guitar Player|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Christensen|Meno=Thor|Titul=Rock music's unsung milestones|Vydavateľ=Knight Ridder/Tribune News Service|DátumVydania=2004-07-07|DátumPrístupu=2013-05-26|Noviny=The Dallas Morning News|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Clark|Meno=William|Titul=Ian Crichton Talks About Saga, Guitars, Throwing Shapes and 20/20|Vydavateľ=guitarinternational.com|DátumVydania=2012-08-25|URL=http://guitarinternational.com/2012/08/25/ian-crichton-talks-about-saga-guitars-and-throwing-shapes/|DátumPrístupu=2013-06-06|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Clayton-Lea|Meno=Tony|Titul=Reviews|Vydavateľ=The Irish Times|DátumVydania=2006-11-06|DátumPrístupu=2013-05-28|Noviny=The Irish Times|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Cleveland|Meno=Barry|Titul=Eyes wide open: Robert Fripp and Adrian Belew's vision of the new King Crimson|Vydavateľ=NewBay Media LLC|DátumVydania=jún 2003|Magazín=Guitar Player|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Cleveland|Meno=Barry|Titul=Prog Rock|Vydavateľ=NewBay Media LLC|DátumVydania=marec 2005|Magazín=Guitar Player|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Cotner|Meno=John Sidney|Titul=Archetypes of progressiveness in rock, ca. 1966-1973|Vydavateľ=University of Wisconsin-Madison|Rok=2001|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Covach|Meno=John|Editor=John Covach|Editor2=Graeme M. Boone|Príspevok=Progressive Rock, 'Close to the Edge,' and the Boundaries of Style|Titul=Understanding Rock: Essays in Musical Analysis|Miesto=New York|Vydavateľ=Oxford University Press|Rok=1997|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Covach|Meno=John|Titul=Echolyn and American progressive rock|Rok=2000|URL=http://www.informaworld.com/smpp/970056913-2444550/content~db=all~content=a751220894|DátumPrístupu=2013-05-28|Časopis=Contemporary Music Review|Ročník=18|Číslo=4|_agency=Informaworld.com|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Covach|Meno=John|Príspevok=The Hippie Aesthetic: Cultural Positioning and Musical Ambition in Early Progressive Rock|Titul=Proceedings of the International Conference "Composition and Experimentation in British Rock 1966-1976"|Rok=2005|URL=http://www-3.unipv.it/britishrock1966-1976/pdf/covacheng.pdf|DátumPrístupu=2013-06-13|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Cowen|Meno=Andrew|Titul=Live album of the week|Vydavateľ=Independent Print Ltd|DátumVydania=2001-03-24|DátumPrístupu=2013-06-05|Noviny=The Independent (London, England)|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Curtis|Meno=Jim|Titul=Rock Eras: Interpretations of Music and Society, 1954-1984|Miesto=Bowling Green, OH|Vydavateľ=Bowling Green State University Popular Press|Rok=1987|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Cutler|Meno=Chris|Titul=Rock in Opposition|Vydavateľ=ccutler.com|Rok=2013|URL=http://www.ccutler.com/ccutler/bands/group03.shtml|DátumPrístupu=2013-06-19|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Dang|Meno=Katy|Titul=Drawing Attention|Vydavateľ=Boise Weekly|DátumVydania=2008-06-11|DátumPrístupu=2013-06-27|Noviny=Boise Weekly|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=DeRogatis|Meno=Jim|Titul=Rock 'n' Roll|Vydavateľ=Sun-Times News Group|DátumVydania=1993-10-04|DátumPrístupu=2013-05-19|Noviny=Chicago Sun-Times|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=DeRogatis|Meno=Jim|Titul=A British prog-rock band digests the U.S.|Vydavateľ=Sun-Times News Group|DátumVydania=2002-06-30|DátumPrístupu=2013-05-19|Noviny=Chicago Sun-Times|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) --> 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=DeRogatis|Meno=Jim|Titul=Bombastic Mars Volta plays to the pit|Vydavateľ=Sun-Times News Group|DátumVydania=2005-05-18|DátumPrístupu=2013-05-27|Noviny=Chicago Sun-Times|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Deloro|Meno=Joe|Titul=Chimes of Freedom: ringing up The Byrds' jangle guitar sound|Vydavateľ=NewBay Media LLC|DátumVydania=máj 1997|Magazín=Guitar Player|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Demasi|Meno=Vincent|Titul=Dream weaver: Dream Theater's John Petrucci carries the torch of prog-shred guitar into the new millennium|Vydavateľ=NewBay Media LLC|DátumVydania=júl 2007|Magazín=Guitar Player|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Demasi|Meno=Vinnie|Titul=10 Things You Gotta Do to Play like Alex Lifeson|Vydavateľ=NewBay Media LLC|DátumVydania=január 2011|Magazín=Guitar Player|Ročník=45|Číslo=1|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Downie|Meno=Ken|Titul=Genesis 1971-1975: The Classic Era|Vydavateľ=Krause Publications|DátumVydania=február 2011|DátumPrístupu=2013-05-12|Magazín=Goldmine|_agency=HighBeam Research.|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Duffy|Meno=John|Titul=The Moody Blues and the Mellotron|Vydavateľ=Lancaster Newspapers Inc.|DátumVydania=2010-03-21|DátumPrístupu=2013-05-12|Časopis=|Noviny=Sunday News (Lancaster, PA)|_agency=HighBeam Research.|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) --> 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Evans|Meno=Simon|Titul=Ian's return to the court of the Crimson King|Vydavateľ=MGN Ltd|DátumVydania=1999-07-13|DátumPrístupu=2013-05-12|Noviny=The Birmingham Post (England)|_agency=HighBeam Research.|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=ew.com|Titul=Coheed and Cambria music review|Vydavateľ=Entertainment Weekly|DátumVydania=2005-09-16|URL=http://www.ew.com/ew/article/0,,1105430,00.html|DátumPrístupu=2008-04-17|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Fortner|Meno=Stephen|Príspevok=Jordan Rudess|Kapitola=Keyboard Hall of Fame|Titul=Keyboard|Vydavateľ=NewBay Media LLC|DátumVydania=december 2012|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Friedlander|Meno=Paul|Titul=Rock and Roll: A Social History|Miesto=Boulder, CO|Vydavateľ=Westview Press|Rok=1998|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Fripp|Meno=Robert|OdkazNaAutora=Robert Fripp|Titul=The Young Person's Guide to King Crimson|Vydavateľ=EG Records, Ltd|Rok=1975|_type=LP liner notes|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Gilbert|Meno=Gerard|Titul=Cover versions|Vydavateľ=Independent Print Ltd|DátumVydania=2009-03-07|DátumPrístupu=2013-06-27|Noviny=The Independent (London, England)|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Gill|Meno=Chris|Titul=Prog gnosis: a new generation exhumes the list wisdom of the '70s|DátumVydania=apríl 1995|Magazín=Guitar Player|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Globe staff|Titul=Second time's the charm for Dregs|Vydavateľ=The New York Times Company|DátumVydania=1992-02-21|DátumPrístupu=2013-06-22|Noviny=The Boston Globe|_agency=HighBeam Research.|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Gottlieb|Meno=Jed|Titul=Rebuilding `The Wall'; Roger Waters takes Pink Floyd's enduring epic on tour.|Vydavateľ=Herald Media, LLC|DátumVydania=2010-09-29|DátumPrístupu=2013-05-11|Noviny=The Boston Herald|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Guarino|Meno=Mark|Titul=Genesis turns it on New tour looks back 40 years.|Vydavateľ=Paddock Publications, Inc.|DátumVydania=2007-09-29|DátumPrístupu=2013-05-11|Noviny=Daily Herald (Arlington Heights, IL)|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=''Guitar Player'' staff|Titul=1992 Editors Awards for Lifetime Achievement|DátumVydania=január 1993|Magazín=Guitar Player|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Harrell|Meno=Jim|Titul=Calprog.com|Vydavateľ=Calprog.com|Rok=2012|URL=http://www.calprog.com/|DátumPrístupu=2013-05-28|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Harrington|Meno=J. S.|Titul=Sonic Cool: the Life & Death of Rock 'n' Roll|Miesto=Milwaukee, WI|Vydavateľ=Hal Leonard Corporation|Rok=2003|ISBN=0-634-02861-8|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Hegarty|Meno=Paul|Priezvisko2=Halliwell|Meno2=Martin|Titul=Beyond and Before: Progressive Rock Since the 1960s|Miesto=New York|Vydavateľ=The Continuum International Publishing Group|Rok=2011|ISBN=978-0-8264-2332-0|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Hochman|Meno=Steve|Titul=That 'Pretentious' Trio ELP Is Back on the Rock Scene|DátumVydania=1992-08-26|URL=http://articles.latimes.com/1992-08-26/entertainment/ca-6085_1_black-moon|DátumPrístupu=2013-06-23|Noviny=Los Angeles Times|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Hogg|Meno=Brian|Titul=1-2-3 and the Birth of Prog|Vydavateľ=BBC/Guinness Publishing|DátumVydania=november 1994|Magazín=Mojo|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Howe|Meno=Brian|Titul=The prog lifts|Vydavateľ=The Independent Weekly|DátumVydania=2007-09-05|DátumPrístupu=2013-06-13|Noviny=Indy Week|_agency=HighBeam Research.|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Imbrogno|Meno=Douglas|Titul=Stick Figure: Greg Howard one of a handful of international figures who Stick with it|Vydavateľ=McClatchy-Tribune Information Services|DátumVydania=2001-08-23|DátumPrístupu=2013-05-09|Noviny=The Charleston Gazette (Charleston, WV)|_agency=HighBeam Research.|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) --> 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=|Titul=Tapestry: More King Crimson Than Carole King|Vydavateľ=The Independent Weekly|DátumVydania=2003-06-04|DátumPrístupu=2013-06-13|Noviny=Indy Week|Ref={{SfnRef|IndyWeek|2003}}|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Ingram|Meno=David|Titul='Go to the forest and move’: 1960s American Rock Music as Electronic Pastoral|Rok=2007|URL=http://www.49thparallel.bham.ac.uk/back/issue20/Ingram.pdf|Časopis=49th Parallel|Edícia=Winter 2006-2007|Ročník=Vol. 20|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Johnston|Meno=Andrew|Titul=It's only rock 'n' roll, but the fans still like it|Vydavateľ=Independent News & Media PLC|DátumVydania=2013-03-30|DátumPrístupu=2013-05-27|Noviny=Belfast Telegraph|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Jones|Meno=Chris|Titul=Emerson, Lake and Palmer From The Beginning|Vydavateľ=BBC Music|Rok=2007|URL=http://www.bbc.co.uk/music/reviews/9bvr|DátumPrístupu=2013-07-03|_type=Review|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Karnick|Meno=S. T.|Titul=Roll over Sibelius|Vydavateľ=The American Spectator|DátumVydania=august 2003|DátumPrístupu=2013-05-28|Magazín=The American Spectator|_agency=HighBeam Research.|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) --> 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Kava|Meno=Brad|Titul=Progressive rock's Yes: band of a thousand chances|Vydavateľ=McClatchy-Tribune Information Services|DátumVydania=2002-07-15|DátumPrístupu=2013-05-09|Noviny=San Jose Mercury News|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Lake|Meno=Greg|OdkazNaAutora=Greg Lake|Editor=Robert Fripp|OdkazNaEditora=Robert Fripp|Príspevok=Interviewed by Nick Logan in ''New Musical Express''|Titul=The Young Person's Guide to King Crimson|Vydavateľ=EG Records, Ltd.|Rok=1975|_type=LP liner notes|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Lien|Meno=Tracey|Titul=Outside the Box: The Story of Roger Dean|Vydavateľ=polygon.com|DátumVydania=2013-02-14|URL=http://www.polygon.com/features/2013/2/14/3768030/roger-dean-outside-the-box-psygnosis|DátumPrístupu=2013-06-27|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Livgren|Meno=Kerry|Príspevok=Miracles Out of Nowhere|Titul=Leftoverture|Miesto=New York|Vydavateľ=Warner Bros. Publications|Rok=1977|_type=Sheet music|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Lucky|Meno=Jerry|Titul=Progressive Rock|Miesto=Burlington, Ontario|Vydavateľ=Collector's Guide Publishing, Inc.|Rok=2000|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Macan|Meno=Edward|Titul=Rocking the Classics: English Progressive Rock and the Counterculture|Miesto=Oxford|Vydavateľ=Oxford University Press|Rok=1997|ISBN=0-19-509887-0|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Martin|Meno=Bill|Titul=Music of Yes: Structure and Vision in Progressive Rock|Miesto=Chicago|Vydavateľ=Open Court|Rok=1996|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Martin|Meno=Bill|Titul=Listening to the Future: The Time of Progressive Rock|Miesto=Chicago|Vydavateľ=Open Court|Rok=1998|ISBN=0-8126-9368-X|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Martin|Meno=Bill|Titul=Avant Rock: Experimental Music from the Beatles to Bjork|Miesto=Chicago|Vydavateľ=Open Court|Rok=2002|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Martinez|Meno=Gerald|Titul=Totally Tull|Vydavateľ=The New Straits Times Press|DátumVydania=2002-07-07|DátumPrístupu=2013-05-11|Noviny=Sunday Mail|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Maske|Meno=Dan|Titul=Progressive Rock Keyboard|Miesto=Milwaukee, WI|Vydavateľ=Hal Leonard Corporation|Rok=2007|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=McNair|Meno=James|Titul=Slow progress, but Rush's hour is here at last|Vydavateľ=Independent Print Ltd|DátumVydania=2013-04-30|DátumPrístupu=2013-05-18|Noviny=The Independent (London, England)|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) --> 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Miers|Meno=Jeff|Titul=Still a Rush; Canadian Progressive-Rock Trio Remains Energized after Three Decades|Vydavateľ=Dialog LLC|DátumVydania=2004-08-15|DátumPrístupu=2013-05-10|Noviny=The Buffalo News (Buffalo, NY)|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Miles|Meno=Barry|Titul=An Interview with Ed Sanders-1 October 1968|Rok=1999|Časopis=The Review of Contemporary Fiction|Edícia=Spring 1999|Ročník=19|Číslo=1|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=''Modern Drummer'' staff|Titul=Modern Drummer 2012 Readers Poll Winners|DátumVydania=júl 2012|Magazín=Modern Drummer|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Moon|Meno=Tom|Titul=Highly anticipated followup to `OK Computer' goes in a different direction|Vydavateľ=McClatchy-Tribune Information Services|DátumVydania=2000-10-02|DátumPrístupu=2013-05-18|Noviny=Knight Ridder/Tribune News Service|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) --> 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Moore|Meno=Allan|Titul=Jethro Tull's Aqualung|Vydavateľ=Bloomsbury Publishing|Rok=2004|ISBN=978-1-4411-1315-3|URL=http://books.google.com/books?id=DMWoAwAAQBAJ&pg=PA22|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Novara|Meno=Vincent J.|Titul=Romantic Warriors II: A Progressive Music Saga about Rock in Opposition|DátumVydania=2013-02-07|URL=http://libweb.lib.buffalo.edu/emro/emroDetail.asp?Number=5002|DátumPrístupu=2013-06-19|_type=Book Review|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=|Príspevok=Mothers of Invention Inventor Dead at 52|Titul=NPR Morning Edition|Vydavateľ=National Public Radio|DátumVydania=1993-12-06|DátumPrístupu=2013-05-26|Ref={{SfnRef|NPR|1993}}|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=O'Brien|Meno=Lucy|Titul=Sounds of the Psychedelic Sixties|Vydavateľ=britannica.com|Rok=1999|URL=http://kids.britannica.com/psychedelic/textonly/psychedelic.html|DátumPrístupu=2013-06-18|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Palmer|Meno=Carl|Titul=BBC Prog Rock Britannia: An Observation in Three Movements|Vydavateľ=BBC Four|Rok=2008|Ref={{SfnRef|Palmer|2008|}}|_type=Televised interview|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Perrone|Meno=Pierre|Titul=Betty Thatcher|Vydavateľ=Independent Print Ltd|DátumVydania=2011-09-16|DátumPrístupu=2013-05-09|Noviny=The Independent (London, England)|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Pirenne|Meno=Christophe|Príspevok=The Role of the Media in the Emergence of Progressive Rock|Titul=Proceedings of the International Conference "Composition and Experimentation in British Rock 1966-1976|Rok=2005|URL=http://www-3.unipv.it/britishrock1966-1976/testien/pir2en.htm|DátumPrístupu=2013-06-27|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Price|Meno=Stuart|Titul=Books: Pick of the week Gerald Scarfe Tue Arts Centre, Stamford|Vydavateľ=Independent Print Ltd|DátumVydania=2003-03-22|DátumPrístupu=2013-05-11|Noviny=The Independent (London, England)|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Ragogna|Meno=Mike|Titul=Breakfast in America: A Conversation with Supertramp's Roger Hodgson|Vydavateľ=rogerhodgson.com|Rok=2013|URL=http://www.rogerhodgson.com/documents/huffington.html|DátumPrístupu=2013-06-13|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Rees|Meno=David|Priezvisko2=Webb|Meno2=Martin|Titul=20 Years of Jethro Tull|Vydavateľ=Chrysalis Records Limited|Rok=1988|_type=CD liner notes|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Regen|Meno=Jon|Príspevok=Jon Lord|Kapitola=Keyboard Hall of Fame|Titul=Keyboard|Vydavateľ=NewBay Media LLC|DátumVydania=december 2012|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Reid|Meno=Gordon|Titul=PROG SPAWN! The Rise And Fall Of Rocky Mount Instruments|Vydavateľ=Sound on Sound Ltd|DátumVydania=december 2001|URL=http://www.soundonsound.com/sos/dec01/articles/retrozone1201.asp|DátumPrístupu=2013-06-13|Magazín=Sound on Sound|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Riley|Meno=Glenn|Titul=Progressive Rock Guitar: A Guitarist's Guide to the Styles and Techniques of Art Rock|Vydavateľ=Alfred Music Publishing|Rok=2004|URL=http://books.google.com/books?id=WnH7XLqchKUC&pg=PA22&lpg=PA22&dq=prog+rock+time+signatures&source=bl&ots=9h5UOWA7wk&sig|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Romano|Meno=Will|Titul=A Different View: Steve Hackett|Vydavateľ=Modern Drummer Publications Inc|DátumVydania=apríl 2013|Magazín=Modern Drummer|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Rosfest staff|Titul=RoSfest.com|Rok=2013|URL=http://rosfest.com/|DátumPrístupu=2013-05-28|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Santella|Meno=Jim|Titul=Over the weekend, Jethro Tull, one of the '70s super-groups, headed the weekend lineup with a performance in the Darien Lake Performing Arts Center. The same night, George Carlin, a veteran comedian whose heritage goes back even further, delivered his satire to the crowd in Melody Fair|Vydavateľ=Dialog LLC|DátumVydania=1993-09-06|DátumPrístupu=2013-05-11|Noviny=The Buffalo News (Buffalo, NY)|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Sarig|Meno=Roni|Titul=The Secret History of Rock: The Most Influential Bands You\'ve Never Heard|Vydavateľ=Crown Publishing Group|Rok=1998|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Scivales|Meno=Riccardo|Titul=Odd Meters in Prog Music|Vydavateľ=Keyboard Classics Inc.|DátumVydania=október 2008|Magazín=Piano Today|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Serpick|Meno=Evan|Titul=Prog Rocks Again|Vydavateľ=Entertainment Weekly|DátumVydania=2005-05-09|URL=http://www.ew.com/ew/article/0,,1058164,00.html|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Serpick|Meno=Evan|Titul=For New-Prog Hogs|Vydavateľ=Entertainment Weekly|DátumVydania=2005-05-05|URL=http://www.ew.com/ew/article/0,,1058166,00.html|DátumPrístupu=2009-12-06|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Sharbutt|Meno=Jay|Titul=Phil Collins returns to acting|Vydavateľ=Sun-Times News Group|DátumVydania=1988-12-07|DátumPrístupu=2013-06-22|Noviny=Chicago Sun-Times|_agency=HighBeam Research.|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) --> 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Sheinbaum|Meno=John J|Titul=Mainlines, Blood Feasts, and Bad Taste: A Lester Bangs Reader|Vydavateľ=Music Library Association|DátumVydania=jún 2004|DátumPrístupu=2013-07-03|Časopis=Notes|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Sherwin|Meno=Adam|Titul=The sound that goes on and on...|Vydavateľ=Independent Print Ltd|DátumVydania=2012-08-18|DátumPrístupu=2013-05-29|Noviny=The Independent (London, England)|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Shuker|Meno=Roy|Titul=Popular Music: The Key Concepts|Miesto=London|Vydavateľ=Routledge|Rok=2002|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Sweers|Meno=Britta|Titul=Electric Folk: The Changing Face of English Traditional Music|Miesto=New York|Vydavateľ=Oxford University Press|Rok=2004|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Tamm|Meno=Eric|Kapitola=Chapter Three: Fripp the Listener|Titul=Robert Fripp: From crimson king to crafty master|Vydavateľ=Faber and Faber|Rok=1990|ISBN=0-571-16289-4|URL=http://www.progressiveears.com/frippbook/ch03.htm|DátumPrístupu=2013-06-05|Edícia=Progressive Ears|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Tamm|Meno=Eric|Kapitola=Eight: Out of Retirement - The Drive to 1981|Titul=Robert Fripp: From crimson king to crafty master|Vydavateľ=Faber and Faber|Rok=1990a|ISBN=0-571-16289-4|URL=http://www.progressiveears.com/frippbook/ch08.htm|DátumPrístupu=2013-06-13|Edícia=Progressive Ears|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Tamm|Meno=Eric|Titul=Brian Eno: His Music and the Vertical Color of Sound|Vydavateľ=Da Capo Press|Rok=1995|ISBN=0-306-80649-5|URL=http://www.erictamm.com/tammeno.html|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Thrills|Meno=Adrian|Titul=Daddy cool gives Jets their lift-off|Vydavateľ=McClatchy-Tribune Information Services|DátumVydania=2006-03-03|DátumPrístupu=2013-05-28|Noviny=Daily Mail (London)|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Thrills|Meno=Adrian|Titul=Spinal Tap? we're the real kings of prog rock|Vydavateľ=McClatchy-Tribune Information Services|DátumVydania=2010-07-09|DátumPrístupu=2013-05-11|Noviny=Daily Mail (London)|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Vail|Meno=Mark|Titul=Keyboard Magazine Presents Vintage Synthesizers: Pioneering Designers, Groundbreaking Instruments, Collecting Tips, Mutants of Technology|Miesto=Cupertino, CA|Vydavateľ=Backbeat Books|Rok=2000|URL=http://books.google.com/books?id=tNci9y0jlRgC&pg=PA274|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Wakeman|Meno=Rick|Titul=Yes, we were the original Spinal Tap, says Rick Wakeman of Seventies prog-rock supergroup|Vydavateľ=The Daily Mail Online|DátumVydania=2008-08-16|URL=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-1045969/Yes-original-Spinal-Tap-says-Rick-Wakeman-Seventies-prog-rock-super|DátumPrístupu=2013-06-14|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Wakeman|Meno=Rick|OdkazNaAutora=Rick Wakeman|Titul=Rick Wakeman|Vydavateľ=Royal College of Music|Rok=2011|URL=http://www.rcm.ac.uk/about/upbeat/RCM%20Upbeat%20Magazine%20-%20Summer-July%202011_Web%20version.pdf|Magazín=Upbeat: The Magazine for the Royal College of Music|Edícia=Summer 2011|_type=Interview|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Webb|Meno=Robert|Titul=The Good Earth' Manfred Mann's Earth Band (1974)|Vydavateľ=Independent Print Ltd|DátumVydania=2008-04-11|DátumPrístupu=2013-06-05|Noviny=The Independent (London, England)|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Weigel|Meno=David|Titul=Prog Spring: Entry 1: Before it was a joke, prog was the future of rock ‘n’ roll|Vydavateľ=Slate.com|DátumVydania=2012-08-14|URL=http://www.slate.com/articles/arts/prog_spring/features/2012/prog_rock/history_of_prog_the_nice_emerson_lake_palmer_and_|DátumPrístupu=2013-06-22|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Weigel|Meno=David|Titul=Prog Spring: Entry 2: The rise of prog, music never meant for "the average person"|Vydavateľ=Slate.com|DátumVydania=2012-08-14|URL=http://www.slate.com/articles/arts/prog_spring/features/2012/prog_rock/the_rise_of_prog_king_crimson_keith_emerson_and_the_futurist_sounds_of_the_1970s_.html|DátumPrístupu=2014-01-05|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Weigel|Meno=David|Titul=Prog Spring: Entry 4: Rick Wakeman, Yes, and the insane excess that doomed prog|Vydavateľ=Slate.com|DátumVydania=2012-08-16|URL=http://www.slate.com/articles/arts/prog_spring/features/2012/prog_rock/the_fall_of_prog_the_insane_excess_of_rick_wakema|DátumPrístupu=2013-06-22|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Weigel|Meno=David|Titul=Prog Spring: Entry 5: Prog Lives!|Vydavateľ=Slate.com|DátumVydania=2012-08-17|URL=http://www.slate.com/articles/arts/prog_spring/features/2012/prog_rock/prog_music_today_nearfest_kanye_west_and_the_fans|DátumPrístupu=2013-06-22|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=White|Meno=Paul|Titul=Vocal FX|Vydavateľ=Sound on Sound Ltd|DátumVydania=december 2006|URL=http://www.soundonsound.com/sos/dec06/articles/vocalfx.htm|DátumPrístupu=2013-06-13|Magazín=Sound on Sound|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Whitehead|Meno=Paul|Titul=Genesis & Record Covers|Vydavateľ=paulwhitehead.com|Rok=2013|URL=http://www.paulwhitehead.com/genesis.aspx|DátumPrístupu=2013-06-27|Jazyk=po anglicky}}
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Williams|Meno=Wheat|Titul=Heroes: Steve Howe|Vydavateľ=NewBay Media LLC|DátumVydania=marec 2000|Magazín=Guitar Player|Jazyk=po anglicky}} 
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Windsor|Meno=John|Titul=Collectables|Vydavateľ=Independent Print Ltd|DátumVydania=1994-05-29|DátumPrístupu=2013-06-27|Noviny=The Independent (London, England)|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Zaillian|Meno=Charlie|Titul=Coheed and Cambria set to (prog) rock Showbox SoDo|Vydavateľ=The Seattle Times|DátumVydania=2013-02-15|DátumPrístupu=2013-05-29|Noviny=The Seattle Times (Seattle, WA)|_agency=HighBeam Research|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->
* {{Citácia Harvard|Priezvisko=Zak|Meno=Albin J.|Titul=Progressive Rock Reconsidered|Vydavateľ=Music Library Association|DátumVydania=december 2002|DátumPrístupu=2013-06-06|Časopis=Notes|_agency=HighBeam Research.|_type=Book Review|Jazyk=po anglicky}} <!-- (potrebná registrácia) -->


{{rock}}

[[Kategória:Progresívny rock| ]]
[[Kategória:Rock]]