Chetiti: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Aktuálna revízia z 10:24, 6. marec 2024

Chetiti^[1]^[2]^[3] (jednotné číslo: Chetit^[4]; iné názvy: Nésiti, Néšiti^[1]; staršie: Het(h)iti, Hettiti či nevhodne Chatti (resp. Hatti)^[3]^[2]^[5]; v slovenských prekladoch Biblie aj: Hetejci, Chetejci, synovia Hetovi, Chetovi synovia, v Kralickej Biblii: Hetejští^[6]^[2]) boli staroveký indoeurópsky kmeň v dnešnej Anatólii. V širšom zmysle pojem Chetiti (resp. jazykové varianty) zahŕňa nielen Nésitov (teda Chetitov v užšom zmysle), ale aj im jazykovo a etnicky príbuzných Luvijcov a Palajcov. Jazykom Nésitov bol indoeurópsky jazyk chetitčina (nésitčina).^[1]

Chetiti vybudovali v 2. tisícročí pred Kr. Chetitskú ríšu. Hlavným mestom Chetitskej ríše bolo Chattušaš (Boğazköy, dnes Boğazkale). Vrcholové obdobie dosiahla Chetitská ríša v období 14. storočia pred Kristom.

Vplyv

Indoeurópske západoanatólske skupiny (Luvijci) kolonizovali grécke územia ešte pred Grékmi a pravdepodobne od nich Gréci potom preberali kultúrne výdobytky.

Chetovi synovia sú uvádzaní aj v biblii, ktorá tak dokladá ich prítomnosť až v Kanaáne.

O vojenskej zdatnosti Chetitov svedčí okrem zaujatia tak „lukratívneho“ územia ako je Malá Ázia aj rovnocenné zápolenie s vojskami egyptských faraónov (bitka pri Kadeši a prvá zachovaná mierová zmluva) ako aj dobytie Babylonu. Elitou ich vojska bola bojová vozba (ľahké dvojkolesové vozy ťahané koňmi).

O chetitského princa sa zaujímala ako o budúceho manžela a vládcu Egypta aj regentka Egypta (pravdepodobne sama Nefertiti). Nakoniec bol zabitý na ceste do Egypta.

Ich obrovský význam je aj v oblasti spracovania kovov. Tieto poznatky si buď priniesli z pravlasti (oblasť Kaukazu je kolískou metalurgie)alebo dodatočne získali susedskými vplyvmi. Chetiti sa považujú za priekopníkov metalurgie železa a od nich sa táto znalosť ďalej rozširuje.

Zaujímavá je aj ich architektúra. Fortifikačná architektúra využíva obrovské kamene, podobne ako mykénska architektúra.

Jazyk

Spoločný jazyk indoeurópskych kmeňov v Anatólii dnes voláme praanatólčina a hovorili ňou snáď ešte pred príchodom do Malej Ázie. Praanatólčina sa rozdelila na chetitčinu a západnú praanatólčinu, z ktorej vznikli: lýdčina, luvijčina (hieroglyfická a klinopisná), palajčina a kárčina. Z hieroglyfickej luvijčiny sa vyvinula lykijčina (uvádzaná aj ako milijčina). Chetitské písmo spolu s chetitským jazykom rozlúštil Bedřich Hrozný.

Náboženstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Chetitské náboženstvo

Chetitské náboženstvo malo indoeurópsky pôvod - hlavným bohom bol boh búrky Tešub. Bolo však silne synkretické a spájalo prvky protochetitského aj neskôr prevzatého churritského a semitského náboženského materiálu. Chetitský spoločenský systém obsahoval isté „demokratické“ prvky (pravdepodobne zvyšky vojenskej demokracie), nezvyklé v orientálnom despotickom prostredí. Takisto väčšie boli aj práva žien.

Dejiny

Chattijské obdobie

Koncom 4. tisícročia pred Kr. strednú Anatólu osídlili neindoeurópske kmene. V 3. tisícročí, presnejšie asi okolo 2200 - 2000 pred Kr. do oblasti Chatti prišli do indoeurópske kmene pričom meno Chattijci-Chetiti sa prenieslo na všetky tieto kmene a najmä na Nésitov. O územie Chetitov, ale aj Sýrie, mala pre jeho prírodné bohatstvo záujem aj Staroakaddská ríša.^[7]

Obdobie prvej chetitskej dynastie (2000 - 1740 pred Kr.)

V tomto období dôležitú úlohu zohrávajú asýrski obchodníci, ktorí si pri chetitských sídlach zakladajú svoje obchodné stanice. Práve od nich sa dozvedáme o Chetitoch, keďže nemali ešte vlastné písmo. Pramene vravia, že Chetiti a asýrski obchodníci sa navzájom rešpektovali.

Chetiti žili v mestských štátoch, ktoré boli obohnané hradbami. Na ich čele bol panovník, ktorý sústreďoval vo svojich rukách všetku moc. Postupne sa začali prejavovať tendencie o zjednotenie jednotlivých mestských štátov.

Ďalší vývoj pozri v článku Chetitská ríša.

Referencie

↑ ^a ^b ^c Chetiti. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).
↑ ^a ^b ^c ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Za tajomstvom ríše Chetitov. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2003. 172 s. ISBN 80-8046-229-1. S. 15.
↑ ^a ^b Hetiti. In: Slovenský náučný slovník : príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II. E – M. Bratislava – Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 379 s. S. 125.
↑ Pravidlá slovenského pravopisu. 4. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2013. 592 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1331-2.
↑ STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka. 3. dopl. vyd. Zväzok I : Úvod a hláskoslovie. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1967. 707 s. S. 121.
↑ Rôzne slovenské preklady Biblie na stránke biblia.sk [1]
↑ Chattijci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chetiti

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[B-1] Chetiti. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).

[Z-2] ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Za tajomstvom ríše Chetitov. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2003. 172 s. ISBN 80-8046-229-1. S. 15.

[SNS-3] Hetiti. In: Slovenský náučný slovník : príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II. E – M. Bratislava – Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 379 s. S. 125.

[4] Pravidlá slovenského pravopisu. 4. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2013. 592 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1331-2.

[5] STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka. 3. dopl. vyd. Zväzok I : Úvod a hláskoslovie. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1967. 707 s. S. 121.

[6] Rôzne slovenské preklady Biblie na stránke biblia.sk [1]

[7] Chattijci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Súbor:Starověký-Blízký-východ.png|upright=1.5|thumb|[[Blízky východ]] v staroveku]]
+'''Chetiti'''<ref name=B/><ref name=Z/><ref name=SNS/> (jednotné číslo: '''Chetit'''<ref>{{Citácia knihy
-'''Chetiti''' alebo '''Nésiti (Néšiti)''' boli staroveký indoeurópsky kmeň v dnešnej Anatólii. V širšom zmysle pojem Chetiti zahŕňa nielen Nésitov, ale aj im jazykovo a etnicky príbuzných [[Luvijci|Luvijcov]] a [[Palajci|Palajcov]].  Jazykom Nésitov bol [[indoeurópske jazyky|indoeurópsky jazyk]] [[chetitčina]] ([[nésitčina]]). <ref>Chetiti in: [[Encyclopaedia Beliana]]</ref>
+| titul = Pravidlá slovenského pravopisu
+| odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu
+| vydanie = 4
+| typ vydania = nezm.
+| miesto = Bratislava
+| vydavateľ = Veda
+| rok = 2013
+| isbn = 978-80-224-1331-2
+| počet strán = 592
+| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=Chetit&s=exact&c=Wf51&cs=&d=psp#
+| strany =
+}}</ref>; iné názvy: '''Nésiti''', '''Néšiti'''<ref name=B/>; staršie: ''Het''(''h'')''iti'', ''Hettiti'' či nevhodne [[Chatti|''Chatti'' (resp. ''Hatti'')]]<ref name=SNS>Hetiti. In: {{Citácia knihy
+| editori = [[Pavel Bujnák]]
+| titul = Slovenský náučný slovník : príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch
+| odkaz na titul = Slovenský náučný slovník
+| zväzok = II. E{{--}}M
+| miesto = Bratislava{{--}}Praha
+| vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský
+| rok = 1932
+| počet strán = 379
+| strany = 125
+}}</ref><ref name=Z/><ref>{{Citácia knihy
+| priezvisko = Stanislav
+| meno = Ján
+| odkaz na autora = Ján Stanislav (1904)
+| titul = Dejiny slovenského jazyka
+| odkaz na titul = Dejiny slovenského jazyka
+| zväzok = I : Úvod a hláskoslovie
+| vydanie = 3
+| typ vydania = dopl.
+| vydavateľ = [[Vydavateľstvo SAV]]
+| miesto = Bratislava
+| rok = 1967
+| počet strán = 707
+| strany = 121
+}}</ref>; v slovenských prekladoch Biblie aj: '''Hetejci''', '''Chetejci''', '''synovia Hetovi''', '''Chetovi synovia''', v Kralickej Biblii: ''Hetejští''<ref>Rôzne slovenské preklady Biblie na stránke biblia.sk [https://biblia.sk/citanie/seb/mk/1]</ref><ref name=Z>{{Citácia knihy
+| priezvisko = Zamarovský
+| meno = Vojtech
+| odkaz na autora = Vojtech Zamarovský
+| titul = Za tajomstvom ríše Chetitov
+| vydanie = 1
+| miesto = Bratislava
+| vydavateľ = Perfekt
+| rok = 2003
+| isbn = 80-8046-229-1
+| počet strán = 172
+| strany = 15
+}}</ref>)  boli staroveký indoeurópsky kmeň v dnešnej [[Malá Ázia|Anatólii]]. V širšom zmysle pojem Chetiti (resp. jazykové varianty) zahŕňa nielen Nésitov (teda Chetitov v užšom zmysle), ale aj im jazykovo a etnicky príbuzných [[Luvijci|Luvijcov]] a [[Palajci|Palajcov]]. Jazykom Nésitov bol [[indoeurópske jazyky|indoeurópsky jazyk]] [[chetitčina]] ([[nésitčina]]).<ref name=B>{{beliana|6|Chetiti|}}</ref>
 Chetiti vybudovali v 2. tisícročí pred Kr. [[Chetitská ríša|Chetitskú ríšu]]. Hlavným mestom Chetitskej ríše bolo [[Chattušaš]] (''Boğazköy'', dnes [[Boğazkale]]). Vrcholové obdobie dosiahla Chetitská ríša v období 14. storočia pred Kristom.
-==Vplyv ==
+== Vplyv ==
 Indoeurópske západoanatólske skupiny ([[Luvijci]]) kolonizovali grécke územia ešte pred [[Gréci|Grékmi]] a pravdepodobne od nich Gréci potom preberali kultúrne výdobytky.
 ''Chetovi synovia'' sú uvádzaní aj v [[Tanach|biblii]], ktorá tak dokladá ich prítomnosť až v [[Kanaán]]e.
-O vojenskej zdatnosti Chetitov svedčí okrem zaujatia tak „lukratívneho“ územia ako je Malá Ázia aj rovnocenné zápolenie s vojskami [[Dejiny starovekého Egypta|egyptských]] [[faraón]]ov ([[bitka pri Kadeši]] a [[Egyptsko-chetitská mierová zmluva|prvá zachovaná mierová zmluva]]) ako aj dobytie [[Babylon]]u. O chetitského princa sa zaujímala ako o budúceho manžela a vládcu Egypta aj regentka Egypta (pravdepodobne sama [[Nefertiti]]). Nakoniec bol zabitý na ceste do Egypta.
+O vojenskej zdatnosti Chetitov svedčí okrem zaujatia tak „lukratívneho“ územia ako je Malá Ázia aj rovnocenné zápolenie s vojskami [[Dejiny starovekého Egypta|egyptských]] [[faraón]]ov ([[bitka pri Kadeši]] a [[Egyptsko-chetitská mierová zmluva|prvá zachovaná mierová zmluva]]) ako aj dobytie [[Babylon]]u.
+Elitou ich vojska bola bojová vozba (ľahké dvojkolesové vozy ťahané koňmi).
+O chetitského princa sa zaujímala ako o budúceho manžela a vládcu Egypta aj regentka Egypta (pravdepodobne sama [[Nefertiti]]). Nakoniec bol zabitý na ceste do Egypta.
+Ich obrovský význam je aj v oblasti spracovania kovov. Tieto poznatky si buď priniesli z pravlasti (oblasť Kaukazu je kolískou metalurgie)alebo dodatočne získali susedskými vplyvmi. Chetiti sa považujú za priekopníkov metalurgie železa a od nich sa táto znalosť ďalej rozširuje.
+Zaujímavá je aj ich architektúra. Fortifikačná architektúra využíva obrovské kamene, podobne ako mykénska architektúra.
 ==Jazyk ==
 Spoločný jazyk indoeurópskych kmeňov v Anatólii dnes voláme [[praanatólčina]] a hovorili ňou snáď ešte pred príchodom do Malej Ázie. Praanatólčina sa rozdelila na [[chetitčina|chetitčinu]] a [[západná praanatólčina|západnú praanatólčinu]], z ktorej vznikli: [[lýdčina]], [[luvijčina]] (hieroglyfická a klinopisná), [[palajčina]] a [[kárčina]]. Z hieroglyfickej luvijčiny sa vyvinula [[lykijčina]] (uvádzaná aj ako milijčina). Chetitské písmo spolu s chetitským jazykom rozlúštil [[Bedřich Hrozný]].
-==Náboženstvo ==
+== Náboženstvo ==
 {{Hlavný článok|Chetitské náboženstvo}}
-Chetitské náboženstvo malo indoeurópsky pôvod - hlavným bohom bol boh búrky [[Tešub]]. Bolo však silne synkretické a spájalo prvky protochetitského aj neskôr prevzatého churritského a semitského náboženského materiálu. Chetitský spoločenský systém obsahoval isté „demokratické“ prvky (pravdepodobne zvyšky vojenskej demokracie), nezvyklé v orientálnom despotickom prostredí. Takisto väčšie boli aj práva žien.
+Chetitské náboženstvo malo indoeurópsky pôvod - hlavným bohom bol [[boh]] búrky [[Tešub]]. Bolo však silne synkretické a spájalo prvky protochetitského aj neskôr prevzatého churritského a semitského náboženského materiálu. Chetitský spoločenský systém obsahoval isté „demokratické“ prvky (pravdepodobne zvyšky vojenskej demokracie), nezvyklé v orientálnom despotickom prostredí. Takisto väčšie boli aj práva žien.
-==Dejiny ==
+== Dejiny ==
 === Chattijské obdobie ===
-Koncom 4. tisícročia pred Kr. strednú Anatólu (tzv. oblasť Chatti, t.j. Anatólsku náhornú rovinu) osídlili neindoeurópske kmene nazývané [[Chattijci]] (=[[Chatti]], nesprávne [[Protochetiti]]). V 3. tisícročí, presnejšie asi okolo 2200 - 2000 pred Kr. do oblasti Chatti prišli (podľa jazykových dokladov pravdepodobne spolu) indoeurópske kmene [[Nésiti|Nésitov]], [[Palajci|Palajcov]] a [[Luvijci|Luvijcov]], pričom meno Chattijci-Chetiti sa prenieslo na všetky tieto kmene a najmä na Nésitov. O územie Chetitov, ale aj Sýrie, mala pre jeho prírodné bohatstvo záujem aj Staroakaddská ríša. <ref>Chattijci in: Encyclopaedia Beliana</ref>
+Koncom 4. tisícročia pred Kr. strednú Anatólu osídlili neindoeurópske kmene. V 3. tisícročí, presnejšie asi okolo 2200 - 2000 pred Kr. do oblasti Chatti prišli do indoeurópske kmene pričom meno Chattijci-Chetiti sa prenieslo na všetky tieto kmene a najmä na Nésitov. O územie Chetitov, ale aj Sýrie, mala pre jeho prírodné bohatstvo záujem aj Staroakaddská ríša.<ref>{{beliana|6|Chattijci|}}</ref>
 === Obdobie prvej chetitskej dynastie (2000 - 1740 pred Kr.) ===
 V tomto období dôležitú úlohu zohrávajú asýrski obchodníci, ktorí si pri chetitských sídlach zakladajú svoje obchodné stanice. Práve od nich sa dozvedáme o Chetitoch, keďže nemali ešte vlastné písmo. Pramene vravia, že Chetiti a asýrski obchodníci sa navzájom rešpektovali.
-Chetiti žili v mestských štátoch, ktoré boli obohnané hradbami. Na ich čele bol panovník, ktorý sústreďoval vo svojich rukách všetku moc. Postupne sa začali prejavovať tendencie o zjednotenie jednotlivých mestských štátov.
+Chetiti žili v [[Mestský štát|mestských štátoch]], ktoré boli obohnané hradbami. Na ich čele bol panovník, ktorý sústreďoval vo svojich rukách všetku moc. Postupne sa začali prejavovať tendencie o zjednotenie jednotlivých mestských štátov.
 Ďalší vývoj pozri v článku [[Chetitská ríša]].
-== Iné projekty ==
+== Referencie ==
-{{projekt|commons=Category:Hittite Empire|commons_štítok=Chetitská ríša}}
-==Referencie ==
 {{referencie}}
+== Iné projekty ==
-{{Dejepisný výhonok}}
+{{projekt|commons=Category:Hittites}}
-[[Kategória:Chetiti]]
-{{Link FA|pl}}
+{{Dejepisný výhonok}}
-[[af:Hetiete]]
+[[Kategória:Chetiti| ]]
-[[als:Hethiter]]
-[[ar:حيثيون]]
-[[arz:حيثيين]]
-[[bat-smg:Hetitā]]
-[[be:Хеты]]
-[[bg:Хети]]
-[[br:Hitited]]
-[[bs:Hetiti]]
-[[ca:Hittites]]
-[[ceb:Itita]]
-[[ckb:ھیتییەکان]]
-[[cs:Chetité]]
-[[cy:Hethiaid]]
-[[da:Hittitterne]]
-[[de:Hethiter]]
-[[el:Χετταίοι]]
-[[en:Hittites]]
-[[eo:Hititoj]]
-[[es:Hititas]]
-[[et:Hetiidid]]
-[[eu:Hititak]]
-[[fa:هیتی‌ها]]
-[[fi:Heettiläiset]]
-[[fo:Hittittar]]
-[[fr:Hittites]]
-[[fy:Hettiten]]
-[[gl:Hitita]]
-[[he:חתים (עם)]]
-[[hr:Hetiti]]
-[[hu:Hettiták]]
-[[id:Bangsa Hittit]]
-[[is:Hittítar]]
-[[it:Ittiti]]
-[[ja:ヒッタイト]]
-[[ka:ხეთები]]
-[[ko:히타이트]]
-[[ku:Hîtît]]
-[[la:Hetthaei]]
-[[lt:Hetitai]]
-[[lv:Heti]]
-[[ms:Hittite]]
-[[nl:Hettieten]]
-[[no:Hettittene]]
-[[pl:Hetyci]]
-[[pt:Hititas]]
-[[ro:Hitiți]]
-[[ru:Хетты]]
-[[sh:Hetiti]]
-[[sl:Hetiti]]
-[[sq:Hititët]]
-[[sr:Хетити]]
-[[sv:Hettiter]]
-[[tl:Hitita]]
-[[tr:Hititler]]
-[[uk:Хетти]]
-[[zh:赫梯]]