Preskočiť na obsah

Michail Sergejevič Gorbačov: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Tom z TN (diskusia | príspevky)
4 530 editací
d pridaná Kategória:Rytieri Radu svätého Andreja pomocou použitia HotCat
 
(26 medziľahlých úprav od 15 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
{{Infobox Politik
{{Infobox Politik
| Meno = Michail Gorbačov
| Meno = Michail Sergejevič Gorbačov<br /><small>Михаил Сергеевич Горбачёв<br />Михайло Сергійович Горбачов</small>
| Rodné meno = <!-- často rodné priezvisko u žien, u ostatných stačí Meno -->
| Popis osoby = Predseda prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR, prvý prezident ZSSR
| Popis osoby = Predseda prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR, prvý prezident ZSSR
| Portrét = Михаил Горбачёв (03-12-1989).png
| Portrét = RIAN archive 850809 General Secretary of the CPSU CC M. Gorbachev (crop).jpg
| Veľkosť portrétu =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Popis portrétu = Gorbačov v roku 1989
| Podpis = Gorbachev Signature.svg
| Podpis = Gorbachev Signature.svg
| Poradie = 1.
| Poradie = 1.
Riadok 15: Riadok 14:
| Nástupca = ''funkcia zanikla''
| Nástupca = ''funkcia zanikla''
| Poradie2 = 6.
| Poradie2 = 6.
| Úrad2 = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|generálny tajomník ÚV KSSZ]]
| Úrad2 = [[Zoznam vodcov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|generálny tajomník ÚV KSSZ]]
| Začiatok obdobia2 = [[13. marec]] [[1985]]
| Začiatok obdobia2 = [[13. marec]] [[1985]]
| Koniec obdobia2 = [[24. august]] [[1991]]
| Koniec obdobia2 = [[24. august]] [[1991]]
Riadok 21: Riadok 20:
| Nástupca2 = [[Vladimir Antonovič Ivaško]]
| Nástupca2 = [[Vladimir Antonovič Ivaško]]
| Dátum narodenia = {{dn|1931|03|02}}
| Dátum narodenia = {{dn|1931|03|02}}
| Miesto narodenia = [[Privoľnoje (Krasnogvardejský rajón)|Privoľnoje]], [[Severokaukazský kraj]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešné [[Rusko]])
| Miesto narodenia = [[Privoľnoje (Krasnogvardejský rajón)|Privoľnoje]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešné [[Rusko]])
| Dátum úmrtia = {{duv|2022|08|30|1931|03|02}}
| Dátum úmrtia = {{duv|2022|08|30|1931|03|02}}
| Miesto úmrtia = [[Moskva]], Rusko
| Miesto úmrtia = [[Moskva]], Rusko
Riadok 36: Riadok 35:
}}
}}


'''Michail Sergejevič Gorbačov''' ({{vjz|rus|Михаил Сергеевич Горбачёв}}; {{vjz|ukr|Михайло Сергійович Горбачов|''Mychajlo Serhijovyč Gorbačov''}}; * [[2. marec]] [[1931]], [[Privoľnoje (Krasnogvardejský rajón)|Privoľnoje]] – † [[30. august]] [[2022]], [[Moskva]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Mikhail Gorbachev, who ended the Cold War, dies aged 91 -agencies|url=https://www.reuters.com/world/mikhail-gorbachev-who-ended-cold-war-dies-aged-92-agencies-2022-08-30/|periodikum=Reuters|dátum=2022-08-30|dátum prístupu=2022-08-30|jazyk=en|priezvisko=Reuters}}</ref>) bol sovietsky [[komunizmus|komunistický]] politik. <!-- Celosvetovo známy aj pod prezývkou Gorby {{bez citácie}}. --> Stál na čele [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] od roku [[1985]] až do jeho zániku v roku [[1991]]. Pod jeho vedením sa začala reformná politika prestavby ([[perestrojka]]) a otvorenosti ([[glasnosť]]). Zaslúžil sa o zmiernenie napätia vo svete, skončenie [[studená vojna|studenej vojny]] a rozpad sovietskeho bloku. V roku [[1990]] získal [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu za mier]].
'''Michail Sergejevič Gorbačov''' ({{vjz|rus|Михаил Сергеевич Горбачёв}}; {{vjz|ukr|Михайло Сергійович Горбачов|''Mychajlo Serhijovyč Horbačov''}}; * [[2. marec]] [[1931]], [[Privoľnoje (Krasnogvardejský rajón)|Privoľnoje]] – † [[30. august]] [[2022]], [[Moskva]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Mikhail Gorbachev, who ended the Cold War, dies aged 91 -agencies|url=https://www.reuters.com/world/mikhail-gorbachev-who-ended-cold-war-dies-aged-92-agencies-2022-08-30/|periodikum=Reuters|dátum=2022-08-30|dátum prístupu=2022-08-30|jazyk=en|priezvisko=Reuters}}</ref>) bol sovietsky [[komunizmus|komunistický]] politik. <!-- Celosvetovo známy aj pod prezývkou Gorby {{bez citácie}}. --> Stál na čele [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] od roku [[1985]] až do jeho zániku v roku [[1991]]. Pod jeho vedením sa začala reformná politika prestavby ([[perestrojka]]) a otvorenosti ([[glasnosť]]). Zaslúžil sa o zmiernenie napätia vo svete a skončenie [[studená vojna|studenej vojny]]. Počas jeho vládnutia sa taktiež rozpadol Sovietsky zväz. V roku [[1990]] získal [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu za mier]].


== Mladosť a začiatok politickej kariéry ==
== Mladosť a začiatok politickej kariéry ==
Riadok 51: Riadok 50:
| miesto =
| miesto =
| jazyk =
| jazyk =
}}</ref> Jeho matkou bola [[Ukrajinci|Ukrajinka]] Marija Pantylijivna Hopkalo (1911 – 1993). Pracovala v kolchoze, rada spievala ukrajinské piesne. Jej otec Pantelejmon Jefymovyč (1894 – 1953) pochádzal z [[Černihiv|Černigova]]. V detstve Mychajlo pôvodne hovoril po [[ukrajinčina|ukrajinsky]] (jeho bratranec z druhého kolena Ivan Rudčenko ho nazval „chochľakom“).
}}</ref> Jeho matkou bola [[Ukrajinci|Ukrajinka]] Marija Pantylijivna Hopkalo (1911 – 1993). Pracovala v kolchoze, rada spievala ukrajinské piesne. Jej otec Pantelejmon Jefymovyč (1894 – 1953) pochádzal z [[Černihiv|Černigova]]. V detstve Mychajlo pôvodne hovoril po [[ukrajinčina|ukrajinsky]] (jeho bratranec z druhého kolena Ivan Rudčenko ho nazval „chochľakom“). Obaja jeho starí otcovia boli väznení v [[Gulag (1930 – 1960)|gulagu]], jeden z nich po návrate rozprával o mučení tajnou políciou.<ref>{{Citácia knihy|titul=Gorbachev|url=https://www.worldcat.org/oclc/37782958|vydavateľ=Longman|rok=1998|miesto=London|isbn=0-582-21598-6|meno=Martin|priezvisko=McCauley}}</ref>


V roku 1946 vstúpil do [[Komsomol]]u, sovietskej politickej mládežníckej organizácie. V rokoch 1950-1955 študoval právo na [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzite]]. Tu sa spoznal so svojou manželkou Raisou. Počas štúdia sa verejne zastával Voloďu Libermana, židovského študenta, ktorý bol obviňovaný v kauze tzv. [[Prípad lekárov|prípadu lekárov]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Gorbachev|url=https://www.worldcat.org/oclc/37782958|vydavateľ=Longman|rok=1998|miesto=London|isbn=0-582-21598-6|meno=Martin|priezvisko=McCauley}}</ref>
⚫
Gorbačov vstúpil do [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (KSSZ) v roku [[1952]] ako 21-ročný. V roku [[1966]] diaľkovo vyštudoval Poľnohospodársky inštitút. Jeho kariéra začala veľmi prudko stúpať. Už v roku [[1970]] sa stal prvým námestníkom pre poľnohospodárstvo a v nasledujúcom roku sa stal členom Ústredného výboru KSSZ. V roku [[1972]] viedol sovietsku delegáciu do [[Belgicko|Belgicka]]. V roku [[1974]] sa stal poslancom Najvyššieho sovietu a predsedom Komisie pre záležitosti mládeže. [[27. november|27. novembra]] [[1979]] bol zvolený za kandidáta a [[21. október|21. októbra]] [[1980]] za riadneho člena Prezídia Najvyššieho sovietu.

Gorbačov vstúpil do [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (KSSZ) v roku [[1952]] ako 21-ročný. V roku [[1966]] diaľkovo vyštudoval Poľnohospodársky inštitút. V roku [[1968]] [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vstúpili]] vojská [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] na čele so sovietskym [[Vojenská okupácia|okupačným]] vojskom do [[Česko-Slovensko|Československa]] a ukončili tak [[Pražská jar|Pražskú jar]]. Gorbačov sa vyjadril, že osobne mal pochybnosti voči správnosti zásahu, na verejnosti sa ho však zastával<ref>{{Citácia knihy|titul=Gorbachev : his life and times|url=https://www.worldcat.org/oclc/982415473|rok=2017|miesto=London|isbn=1-4711-4796-7|meno=William|priezvisko=Taubman}}</ref>.

⚫
Jeho kariéra začala veľmi prudko stúpať. Už v roku [[1970]] sa stal prvým námestníkom pre poľnohospodárstvo a v nasledujúcom roku sa stal členom Ústredného výboru KSSZ. V roku [[1972]] viedol sovietsku delegáciu do [[Belgicko|Belgicka]]. V roku [[1974]] sa stal poslancom Najvyššieho sovietu a predsedom Komisie pre záležitosti mládeže. [[27. november|27. novembra]] [[1979]] bol zvolený za kandidáta a [[21. október|21. októbra]] [[1980]] za riadneho člena Prezídia Najvyššieho sovietu.


Jeho pozícia v [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] mu priniesla možnosť cestovať do cudziny, čo pravdepodobne ovplyvnilo jeho politické a sociálne názory v budúcnosti ako budúcej hlavy štátu. V roku [[1975]] viedol delegáciu do [[Nemecko|Západného Nemecka]], v roku [[1983]] do [[Kanada|Kanady]] a v roku [[1984]] do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], kde sa stretol s [[Margaret Thatcherová|Margaret Thatcherovou]].
Jeho pozícia v [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] mu priniesla možnosť cestovať do cudziny, čo pravdepodobne ovplyvnilo jeho politické a sociálne názory v budúcnosti ako budúcej hlavy štátu. V roku [[1975]] viedol delegáciu do [[Nemecko|Západného Nemecka]], v roku [[1983]] do [[Kanada|Kanady]] a v roku [[1984]] do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], kde sa stretol s [[Margaret Thatcherová|Margaret Thatcherovou]].


== Na vrchole moci ==
== Na vrchole moci ==
Po smrti [[Konstantin Ustinovič Černenko|Konstantina Ustinoviča Černenka]] bol Gorbačov [[11. marec|11. marca]] [[1985]] ako 54-ročný zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ a stal sa tak najmocnejším mužom v štáte. Stal sa prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po [[Boľševik|boľševickej]] [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcii]] v roku [[1917]]. Ako faktická hlava štátu, pokúsil sa reformovať stagnujúcu komunistickú stranu a štátnu ekonomiku zmenami, rozbehnutými po XXVII. zjazde [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] vo februári [[1986]]. Tieto zmeny boli charakterizované heslami, ktoré sa stali známymi po celom svete: ''[[glasnosť]]'' („zrušenie cenzúry“), ''[[perestrojka]]'' („prestavba“) a ''uskorenie'' („zrýchlenie“ ekonomického vývoja).
Po smrti [[Konstantin Ustinovič Černenko|Konstantina Ustinoviča Černenka]] bol Gorbačov [[11. marec|11. marca]] [[1985]] ako 54-ročný zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ a stal sa tak najmocnejším mužom v štáte. Stal sa prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po [[Boľševik|boľševickej]] [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcii]] v roku [[1917]]. Ako faktická hlava štátu, pokúsil sa reformovať stagnujúcu komunistickú stranu a štátnu ekonomiku zmenami, rozbehnutými po XXVII. zjazde [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] vo februári [[1986]]. Tieto zmeny boli charakterizované heslami, ktoré sa stali známymi po celom svete: ''[[glasnosť]]'' (zrušenie cenzúry), ''[[perestrojka]]'' („prestavba“) a ''uskorenie'' („zrýchlenie“ ekonomického vývoja).


=== Domáce reformy ===
=== Domáce reformy ===
Riadok 64: Riadok 67:
V roku [[1985]] Gorbačov vyhlásil, že sovietska ekonomika stagnuje a potrebuje zmenu. Pôvodne sa reformy zavádzané Gorbačovom označovali slovom „''uskorenie''“ ("zrýchlenie"), neskôr sa stal populárnejším termín ''perestrojka'' („prestavba“). Gorbačov dúfal, že jeho ekonomické reformy zvýšia produktivitu práce a životnú úroveň obyvateľstva. Veľa z jeho reforiem bolo však vládnymi špičkami vnímané negatívne.
V roku [[1985]] Gorbačov vyhlásil, že sovietska ekonomika stagnuje a potrebuje zmenu. Pôvodne sa reformy zavádzané Gorbačovom označovali slovom „''uskorenie''“ ("zrýchlenie"), neskôr sa stal populárnejším termín ''perestrojka'' („prestavba“). Gorbačov dúfal, že jeho ekonomické reformy zvýšia produktivitu práce a životnú úroveň obyvateľstva. Veľa z jeho reforiem bolo však vládnymi špičkami vnímané negatívne.


Prvá reforma, ktorú zaviedol Gorbačov sa týkala alkoholu. Gorbačov sa ňou snažil bojovať s alkoholizmom, ktorý bol veľkým celospoločenským problémom v Sovietskom zväze. Ceny vodky, vína a piva boli zvýšené a bol obmedzený ich predaj. Ľudia prichytení v opitom stave v práci alebo na verejnosti boli súdne stíhaní. Bolo zakázané pitie alkoholu na verejnosti. Bolo zrušených veľa vinárskych závodov. Scény obsahujúce konzumáciu alkoholu boli vystrihnuté z filmov. Napriek týmto prijatým opatreniam sa nepodarilo výrazne ovplyvniť alkoholizmus v krajine, na druhej strane to malo obrovské negatívne ekonomické dôsledky. Produkcia alkoholu sa presunula hlavne do čiernej ekonomiky a výpadok v štátnom rozpočte spôsobený týmito opatreniami bol odhadovaný asi na 100 miliárd rubľov.
Prvá reforma, ktorú zaviedol Gorbačov, sa týkala alkoholu. Gorbačov sa ňou snažil bojovať s alkoholizmom, ktorý bol veľkým celospoločenským problémom v Sovietskom zväze. Ceny vodky, vína a piva boli zvýšené a bol obmedzený ich predaj. Ľudia prichytení v opitom stave v práci alebo na verejnosti boli súdne stíhaní. Bolo zakázané pitie alkoholu na verejnosti. Bolo zrušených veľa vinárskych závodov. Scény obsahujúce konzumáciu alkoholu boli vystrihnuté z filmov. Napriek týmto prijatým opatreniam sa nepodarilo výrazne ovplyvniť alkoholizmus v krajine, na druhej strane to malo obrovské negatívne ekonomické dôsledky. Produkcia alkoholu sa presunula hlavne do čiernej ekonomiky a výpadok v štátnom rozpočte spôsobený týmito opatreniami bol odhadovaný asi na 100 miliárd rubľov.


Oveľa úspešnejšou reformou sa stala reforma umožňujúca prvýkrát od čias [[Lenin]]ovej Novej ekonomickej politiky súkromné vlastníctvo podnikov v službách, výrobe a zahraničnom obchode. Bola uvedená Zákonom o družstvách z mája [[1988]] a bola asi najradikálnejšou reformou Gorbačovovej éry. Zákon pôvodne zavádzal vysoké dane a zamestnanecké obmedzenia, ale neskôr bol upravený, aby úplne nepotlačil aktivitu súkromného sektoru. Vďaka tomuto zákonu sa stali družstevné reštaurácie, obchody a výrobné podniky súčasťou sovietskej spoločnosti.
Oveľa úspešnejšou reformou sa stala reforma umožňujúca prvýkrát od čias [[Lenin]]ovej Novej ekonomickej politiky súkromné vlastníctvo podnikov v službách, výrobe a zahraničnom obchode. Bola uvedená Zákonom o družstvách z mája [[1988]] a bola asi najradikálnejšou reformou Gorbačovovej éry. Zákon pôvodne zavádzal vysoké dane a zamestnanecké obmedzenia, ale neskôr bol upravený, aby úplne nepotlačil aktivitu súkromného sektoru. Vďaka tomuto zákonu sa stali družstevné reštaurácie, obchody a výrobné podniky súčasťou sovietskej spoločnosti.
Riadok 78: Riadok 81:
Vo februári [[1988]] Gorbačov ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk z [[Afganistan]]u, ktoré sa ukončilo v nasledujúcom roku. Odhaduje sa, že počas okupácie Afganistanu sovietskymi vojskami v rokoch [[1979]] až [[1989]] zahynulo až 15 tisíc občanov ZSSR.
Vo februári [[1988]] Gorbačov ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk z [[Afganistan]]u, ktoré sa ukončilo v nasledujúcom roku. Odhaduje sa, že počas okupácie Afganistanu sovietskymi vojskami v rokoch [[1979]] až [[1989]] zahynulo až 15 tisíc občanov ZSSR.


V roku [[1988]] Gorbačov tiež oznámil, že ZSSR sa zrieka [[Brežnevova doktrína|Brežnevovej doktríny]] a umožní krajinám východnej a strednej Európy rozhodovať o svojich vlastných záležitostiach, čo sa ukázalo ako najvýznamnejšie rozhodnutie v oblasti reformy zahraničnej politiky. Koniec Brežnevovej doktríny viedol k sérii politických prevratov vo východnej a strednej Európe v priebehu roku [[1989]] a kolapsu komunistických režimov v týchto krajinách. S výnimkou [[Rumunsko|Rumunska]], prebehli tieto demokratické revolúcie pokojne. Tieto zmeny umožnili ukončenie [[studená vojna|studenej vojny]] a zánik [[bipolárne delenie sveta|bipolárneho delenia sveta]], za čo dostal Gorbačov [[15. október|15. októbra 1990]] [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu za mier]]. [[Varšavská zmluva]] (ako vojensko-politický pakt bývalých európskych komunistických spojencov) bola definitívne zrušená na pražskom zasadnutí [[1. júl]]a [[1991]].
V roku [[1988]] Gorbačov tiež oznámil, že ZSSR sa zrieka [[Brežnevova doktrína|Brežnevovej doktríny]] a umožní krajinám východnej a strednej Európy rozhodovať o svojich vlastných záležitostiach, čo sa ukázalo ako najvýznamnejšie rozhodnutie v oblasti reformy zahraničnej politiky. Koniec Brežnevovej doktríny viedol k sérii politických prevratov vo východnej a strednej Európe v priebehu roku [[1989]] a kolapsu komunistických režimov v týchto krajinách. S výnimkou [[Rumunsko|Rumunska]] prebehli tieto demokratické revolúcie pokojne. Tieto zmeny umožnili ukončenie [[studená vojna|studenej vojny]] a zánik [[bipolárne delenie sveta|bipolárneho delenia sveta]], za čo dostal Gorbačov [[15. október|15. októbra 1990]] [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu za mier]]. [[Varšavská zmluva]] (ako vojensko-politický pakt bývalých európskych komunistických spojencov) bola definitívne zrušená na pražskom zasadnutí [[1. júl]]a [[1991]].


== Puč a kolaps ZSSR ==
== Puč a kolaps ZSSR ==


Kým Gorbačovove reformy v politickej oblasti mali pozitívny dopad na slobodu a rozvoj demokracie v [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a v ďalších krajinách východného bloku, ekonomická politika jeho vlády viedla krajinu do katastrofy. Koncom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] vážny nedostatok základných potravín (mäso, cukor) viedol k znovuobnoveniu vojnového systému distribúcie potravín na lístky, ktoré limitovali spotrebu každého občana. V porovnaní s rokom 1985 štátny deficit vzrástol z 0 na 109 miliárd rubľov, zásoby zlata klesli z 2 000 na 200 ton a zahraničný dlh vzrástol z 0 na 120 miliárd dolárov.
Kým Gorbačovove reformy v politickej oblasti mali pozitívny dopad na slobodu a rozvoj demokracie v [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a v ďalších krajinách východného bloku, ekonomická politika jeho vlády viedla krajinu do katastrofy. Koncom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] vážny nedostatok základných potravín (napr. mäso, cukor a pod.) viedol k znovuobnoveniu vojnového systému distribúcie potravín na lístky, ktoré limitovali spotrebu každého občana. V porovnaní s rokom 1985 štátny deficit vzrástol z 0 na 109 miliárd rubľov, zásoby zlata klesli z 2 000 na 200 ton a zahraničný dlh vzrástol z 0 na 120 miliárd dolárov.


Okrem toho, demokratizačné reformy mali negatívny vplyv na moc komunistickej strany a Gorbačova samotného. Nečakaným dôsledkom týchto reforiem bolo aj znovuprebudenie dlho potlačovaného nacionalizmu a protiruských nálad v sovietskych republikách, kde sa začali čoraz hlasnejšie ozývať hlasy za nezávislosť. Najvýraznejšie boli tieto snahy v pobaltských republikách, ktoré boli násilne pripojené k ZSSR [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] v roku [[1940]]. Podobná situácia bola aj v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Arménsko|Arménsku]], [[Azerbajdžan]]e a na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Gorbačov uvoľnil sily, ktoré onedlho viedli k rozpadu Sovietskeho zväzu. Gorbačov na rastúci separatizmus reagoval tým, že navrhol novú zmluvu o únii, ktorá by bola dobrovoľnou federáciou demokratizujúceho ZSSR. Túto novú zmluvu podporovali hlavne stredoázijské republiky, ktoré potrebovali ekonomickú silu a trhy Sovietskeho zväzu na vlastnú prosperitu. Naproti tomu radikálnejší reformisti, medzi ktorých patril aj prezident Ruskej republiky [[Boris Jeľcin]], boli stále viac presvedčení, že je potrebné urýchliť transformáciu na trhovú ekonomiku a boli ochotní pripustiť aj rozpad ZSSR, ak by to pomohlo dosiahnuť ich ciele.
Okrem toho demokratizačné reformy mali negatívny vplyv na moc komunistickej strany a Gorbačova samotného. Nečakaným dôsledkom týchto reforiem bolo aj znovuprebudenie dlho potlačovaného nacionalizmu a protiruských nálad v sovietskych republikách, kde sa začali čoraz hlasnejšie ozývať hlasy za nezávislosť. Najvýraznejšie boli tieto snahy v pobaltských republikách, ktoré boli násilne pripojené k ZSSR [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] v roku [[1940]]. Podobná situácia bola aj v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Arménsko|Arménsku]], [[Azerbajdžan]]e a na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Gorbačov uvoľnil sily, ktoré onedlho viedli k rozpadu Sovietskeho zväzu. Gorbačov na rastúci separatizmus reagoval tým, že navrhol novú zmluvu o únii, ktorá by bola dobrovoľnou federáciou demokratizujúceho ZSSR. Túto novú zmluvu podporovali hlavne stredoázijské republiky, ktoré potrebovali ekonomickú silu a trhy Sovietskeho zväzu na vlastnú prosperitu. Naproti tomu radikálnejší reformisti, medzi ktorých patril aj prvý prezident Ruskej federácie [[Boris Jeľcin]], boli stále viac presvedčení, že je potrebné urýchliť transformáciu na trhovú ekonomiku a boli ochotní pripustiť aj rozpad ZSSR, ak by to pomohlo dosiahnuť ich ciele.


Proti pôsobeniu Gorbačova vo vedení sovietskeho impéria vznikla pomerne silná neostalinistická skupina protireformného krídla KSSZ. Tá sa v auguste 1991 neúspešne pokúsila v spolupráci s komunistickou tajnou službou [[KGB]] o zvrátenie vývoja v [[ZSSR]]. Gorbačov bol internovaný na [[Krym]]e. Otvorený vojenský konflikt v uliciach [[Moskva|Moskvy]] medzi reformistami a pučistami síce skončil víťazstvom prodemokratických síl, Gorbačov však stratil faktickú moc v štáte. Na porážke pučistov a oslabení vplyvu Gorbačova mal najväčšiu zásluhu neskorší ruský prezident [[Boris Jeľcin]]. Augustové udalosti v roku [[1991]] viedli k neodvratnému zániku kedysi mocného sovietskeho impéria. Proces zániku ZSSR bol ukončený [[25. december|25. decembra]] 1991, keď Michail Gorbačov abdikoval na úrad sovietskeho prezidenta a veliteľa ozbrojených síl ZSSR. Sovietsky zväz prestal definitívne existovať [[31. december|31. decembra]] 1991.
Proti pôsobeniu Gorbačova vo vedení sovietskeho impéria vznikla pomerne silná neostalinistická skupina protireformného krídla KSSZ. Tá sa v auguste 1991 neúspešne pokúsila v spolupráci s komunistickou tajnou službou [[KGB]] o zvrátenie vývoja v [[ZSSR]]. Gorbačov bol internovaný na [[Krym]]e. Otvorený vojenský konflikt v uliciach [[Moskva|Moskvy]] medzi reformistami a pučistami síce skončil víťazstvom prodemokratických síl, Gorbačov však stratil faktickú moc v štáte. Na porážke pučistov a oslabení vplyvu Gorbačova mal najväčšiu zásluhu neskorší ruský prezident [[Boris Jeľcin]]. Augustové udalosti v roku [[1991]] viedli k neodvratnému zániku kedysi mocného sovietskeho impéria. Proces zániku ZSSR bol ukončený [[25. december|25. decembra]] 1991, keď Michail Gorbačov rezignoval na úrad sovietskeho prezidenta a veliteľa ozbrojených síl ZSSR. Sovietsky zväz prestal definitívne existovať [[26. december|26. decembra]] 1991.


== Politická aktivita po odstúpení ==
== Politická aktivita po odstúpení ==
Michail Gorbačov je vo všeobecnosti na západe uznávaný ako človek, ktorý sa pričinil o ukončenie studenej vojny. Vo svojej vlasti však jeho popularita nie je príliš vysoká. V roku [[1996]] sa pokúsil vrátiť do politického života a zúčastnil sa na prezidentských voľbách v Rusku, získal však iba 1% hlasov. [[26. november|26. novembra]] [[2001]] založil Sociálnodemokratickú stranu Ruska. Rezignoval na vedenie strany v [[máj 2004|máji 2004]], kvôli nesúhlasu s vedením volebnej kampane v [[december 2003|decembri 2003]]. Žil v Moskve. Zomrel [[30. august]]a [[2022]] vo veku 91 rokov. Posledné roky života väčšinou preležal na nemocničnom lôžku, keďže mal choré [[srdce (orgán)|srdce]], ťažkú [[diabetes mellitus|cukrovku]] a problém s nohami aj chrbtom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Zomrel Michail Gorbačov, prvý a posledný prezident Sovietskeho zväzu | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/638811-zomrel-michail-gorbacov-prvy-a-posledny-prezident-sovietskeho-zvazu/? | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-30 | dátum prístupu = 2022-08-30 }}</ref>
Michail Gorbačov je vo všeobecnosti na západe uznávaný ako človek, ktorý sa pričinil o ukončenie studenej vojny. Vo svojej vlasti však jeho popularita nie je príliš vysoká. V roku [[1996]] sa pokúsil vrátiť do politického života a zúčastnil sa na prezidentských voľbách v Rusku, získal však iba 1% hlasov. [[26. november|26. novembra]] [[2001]] založil Sociálnodemokratickú stranu Ruska. Rezignoval na vedenie strany v [[máj 2004|máji 2004]], kvôli nesúhlasu s vedením volebnej kampane v [[december 2003|decembri 2003]]. Žil v Moskve. Zomrel [[30. august]]a [[2022]] vo veku 91 rokov. Posledné roky života väčšinou preležal na nemocničnom lôžku, keďže mal choré [[srdce (orgán)|srdce]], ťažkú [[diabetes mellitus|cukrovku]] a problém s nohami aj chrbtom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Zomrel Michail Gorbačov, prvý a posledný prezident Sovietskeho zväzu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/638811-zomrel-michail-gorbacov-prvy-a-posledny-prezident-sovietskeho-zvazu/? | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-30 | dátum prístupu = 2022-08-30 }}</ref>


== Dielo ==
== Dielo ==
Gorbačov je autorom viacerých kníh. Z nich v češtine a slovenčine vyšli:
Gorbačov je autorom viacerých kníh. Z nich v češtine a slovenčine vyšli:
* Klíčová otázka hospodárské politiky KSSS, Svoboda, Praha, 1985
* ''Klíčová otázka hospodářské politiky KSSS'', Svoboda, Praha, 1985
* Jednat aktívně, neztrácet čas, Svoboda, Praha, 1985
* ''Jednat aktivně, neztrácet čas'', Svoboda, Praha, 1985
* Tvurčí aktivita lidu, Svoboda, Praha, 1985
* ''Tvůrčí aktivita lidu'', Svoboda, Praha, 1985
* Vybrané projevy a stati, Svoboda, Praha, 1986
* ''Vybrané projevy a stati'', Svoboda, Praha, 1986
* Od vyhlašení moratoria K Reykjavíku, Rudé právo, Praha, 1986
* ''Od vyhlášení moratoria k Reykjavíku'', Rudé právo, Praha, 1986
* Prestavba a nové myslenie pre našu krajinu a celý svet, Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1987
* ''Prestavba a nové myslenie pre našu krajinu a celý svet'', Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1987
* Reformátoři nebývají šťastni, Victoria Publ., Praha, 1995
* ''Reformátoři nebývají šťastni'', Victoria Publ., Praha, 1995
* Môj život, Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, Levoča, 2016
* ''Môj život'', Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, Levoča, 2016


== Referencie ==
== Referencie ==
Riadok 109: Riadok 112:


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://sodin-mail.com/homepages/~natalia/nobel_russians/gorbachev/mikhail.htm životopis v ruštine]
* [http://sodin-mail.com/homepages/~natalia/nobel_russians/gorbachev/mikhail.htm životopis v ruštine] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060429232830/http://sodin-mail.com/homepages/~natalia/nobel_russians/gorbachev/mikhail.htm |date=2006-04-29 }}
* [http://www.writespirit.net/authors/mikhail_gorbachev/ životopis a rozhovory v angličtine]
* [http://www.writespirit.net/authors/mikhail_gorbachev/ životopis a rozhovory v angličtine]


Riadok 115: Riadok 118:
{{Studená vojna}}
{{Studená vojna}}
{{Osobnosť roka časopisu Time 1976–2000}}
{{Osobnosť roka časopisu Time 1976–2000}}
{{Autoritné údaje}}


{{DEFAULTSORT:Gorbačov, Michail}}
{{DEFAULTSORT:Gorbačov, Michail}}

⚫
[[Kategória:Úmrtia 30. augusta]]
[[Kategória:Úmrtia v 2022]]
[[Kategória:Sovietski politici]]
[[Kategória:Sovietski politici]]
[[Kategória:Ruskí politici]]
[[Kategória:Ruskí politici]]
Riadok 125: Riadok 128:
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]]
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]]
[[Kategória:Nositelia Radu bieleho leva]]
[[Kategória:Nositelia Radu bieleho leva]]
⚫
[[Kategória:Čestní občania Košíc]]
[[Kategória:Ruskí ateisti]]
[[Kategória:Ruskí ateisti]]
[[Kategória:Ruské osobnosti ukrajinského pôvodu]]
[[Kategória:Ruské osobnosti ukrajinského pôvodu]]
[[Kategória:Rytieri Radu svätého Andreja]]

Aktuálna revízia z 19:10, 13. júl 2024

Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Michail Gorbačov
Predseda prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR, prvý prezident ZSSR
Gorbačov v roku 1989
Gorbačov v roku 1989
Michail Sergejevič Gorbačov, podpis
1. prezident ZSSR
V úrade
15. marec 1990 – 25. december 1991
Predchodca funkcia vznikla funkcia zanikla Nástupca
6. generálny tajomník ÚV KSSZ
V úrade
13. marec 1985 – 24. august 1991
Predchodca Konstantin Ustinovič Černenko Vladimir Antonovič Ivaško Nástupca
Biografické údaje
Narodenie2. marec 1931
Privoľnoje, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko)
Úmrtie30. august 2022 (91 rokov)
Moskva, Rusko
Alma materMoskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova právo
Profesiapolitik, právnik
Rodina
Manželka
Raisa
DetiIrina
Odkazy
Michail Gorbačov na gorby.ru
Spolupracuj na CommonsMichail Sergejevič Gorbačov
(multimediálne súbory)

Michail Sergejevič Gorbačov (rus. Михаил Сергеевич Горбачёв; ukr. Михайло Сергійович Горбачов – Mychajlo Serhijovyč Horbačov; * 2. marec 1931, Privoľnoje – † 30. august 2022, Moskva[1]) bol sovietsky komunistický politik. Stál na čele Sovietskeho zväzu od roku 1985 až do jeho zániku v roku 1991. Pod jeho vedením sa začala reformná politika prestavby (perestrojka) a otvorenosti (glasnosť). Zaslúžil sa o zmiernenie napätia vo svete a skončenie studenej vojny. Počas jeho vládnutia sa taktiež rozpadol Sovietsky zväz. V roku 1990 získal Nobelovu cenu za mier.

Mladosť a začiatok politickej kariéry

[upraviť | upraviť zdroj]

Michail Gorbačov sa narodil v roľníckej rodine v dedine Privoľnoje blízko Stavropoľu. Jeho otec bol Rus Sergej Andrejevič Gorbačov (1907 – 1976), ktorý bol ako účastník druhej svetovej vojny ranený počas bojov pri Košiciach.[2] Jeho matkou bola Ukrajinka Marija Pantylijivna Hopkalo (1911 – 1993). Pracovala v kolchoze, rada spievala ukrajinské piesne. Jej otec Pantelejmon Jefymovyč (1894 – 1953) pochádzal z Černigova. V detstve Mychajlo pôvodne hovoril po ukrajinsky (jeho bratranec z druhého kolena Ivan Rudčenko ho nazval „chochľakom“). Obaja jeho starí otcovia boli väznení v gulagu, jeden z nich po návrate rozprával o mučení tajnou políciou.[3]

V roku 1946 vstúpil do Komsomolu, sovietskej politickej mládežníckej organizácie. V rokoch 1950-1955 študoval právo na Moskovskej štátnej univerzite. Tu sa spoznal so svojou manželkou Raisou. Počas štúdia sa verejne zastával Voloďu Libermana, židovského študenta, ktorý bol obviňovaný v kauze tzv. prípadu lekárov.[4]

Gorbačov vstúpil do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) v roku 1952 ako 21-ročný. V roku 1966 diaľkovo vyštudoval Poľnohospodársky inštitút. V roku 1968 vstúpili vojská Varšavskej zmluvy na čele so sovietskym okupačným vojskom do Československa a ukončili tak Pražskú jar. Gorbačov sa vyjadril, že osobne mal pochybnosti voči správnosti zásahu, na verejnosti sa ho však zastával[5].

Jeho kariéra začala veľmi prudko stúpať. Už v roku 1970 sa stal prvým námestníkom pre poľnohospodárstvo a v nasledujúcom roku sa stal členom Ústredného výboru KSSZ. V roku 1972 viedol sovietsku delegáciu do Belgicka. V roku 1974 sa stal poslancom Najvyššieho sovietu a predsedom Komisie pre záležitosti mládeže. 27. novembra 1979 bol zvolený za kandidáta a 21. októbra 1980 za riadneho člena Prezídia Najvyššieho sovietu.

Jeho pozícia v KSSZ mu priniesla možnosť cestovať do cudziny, čo pravdepodobne ovplyvnilo jeho politické a sociálne názory v budúcnosti ako budúcej hlavy štátu. V roku 1975 viedol delegáciu do Západného Nemecka, v roku 1983 do Kanady a v roku 1984 do Spojeného kráľovstva, kde sa stretol s Margaret Thatcherovou.

Na vrchole moci

[upraviť | upraviť zdroj]

Po smrti Konstantina Ustinoviča Černenka bol Gorbačov 11. marca 1985 ako 54-ročný zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ a stal sa tak najmocnejším mužom v štáte. Stal sa prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po boľševickej októbrovej revolúcii v roku 1917. Ako faktická hlava štátu, pokúsil sa reformovať stagnujúcu komunistickú stranu a štátnu ekonomiku zmenami, rozbehnutými po XXVII. zjazde KSSZ vo februári 1986. Tieto zmeny boli charakterizované heslami, ktoré sa stali známymi po celom svete: glasnosť (zrušenie cenzúry), perestrojka („prestavba“) a uskorenie („zrýchlenie“ ekonomického vývoja).

Domáce reformy

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1985 Gorbačov vyhlásil, že sovietska ekonomika stagnuje a potrebuje zmenu. Pôvodne sa reformy zavádzané Gorbačovom označovali slovom „uskorenie“ ("zrýchlenie"), neskôr sa stal populárnejším termín perestrojka („prestavba“). Gorbačov dúfal, že jeho ekonomické reformy zvýšia produktivitu práce a životnú úroveň obyvateľstva. Veľa z jeho reforiem bolo však vládnymi špičkami vnímané negatívne.

Prvá reforma, ktorú zaviedol Gorbačov, sa týkala alkoholu. Gorbačov sa ňou snažil bojovať s alkoholizmom, ktorý bol veľkým celospoločenským problémom v Sovietskom zväze. Ceny vodky, vína a piva boli zvýšené a bol obmedzený ich predaj. Ľudia prichytení v opitom stave v práci alebo na verejnosti boli súdne stíhaní. Bolo zakázané pitie alkoholu na verejnosti. Bolo zrušených veľa vinárskych závodov. Scény obsahujúce konzumáciu alkoholu boli vystrihnuté z filmov. Napriek týmto prijatým opatreniam sa nepodarilo výrazne ovplyvniť alkoholizmus v krajine, na druhej strane to malo obrovské negatívne ekonomické dôsledky. Produkcia alkoholu sa presunula hlavne do čiernej ekonomiky a výpadok v štátnom rozpočte spôsobený týmito opatreniami bol odhadovaný asi na 100 miliárd rubľov.

Oveľa úspešnejšou reformou sa stala reforma umožňujúca prvýkrát od čias Leninovej Novej ekonomickej politiky súkromné vlastníctvo podnikov v službách, výrobe a zahraničnom obchode. Bola uvedená Zákonom o družstvách z mája 1988 a bola asi najradikálnejšou reformou Gorbačovovej éry. Zákon pôvodne zavádzal vysoké dane a zamestnanecké obmedzenia, ale neskôr bol upravený, aby úplne nepotlačil aktivitu súkromného sektoru. Vďaka tomuto zákonu sa stali družstevné reštaurácie, obchody a výrobné podniky súčasťou sovietskej spoločnosti.

Zavedenie glasnosti dalo ľuďom väčšiu slobodu slova, čo bola zásadná zmena v systéme, v ktorom kontrola prejavu a hlavne kritiky režimu bola jednou z hlavných zbraní mocenského aparátu. Bola uvoľnená cenzúra tlače a bolo prepustených tisíce politických väzňov a disidentov. Cieľom Gorbačova pri zavádzaní glasnosti bolo predovšetkým vyvinúť tlak na konzervatívne sily v komunistickej strane, ktoré odmietali jeho politiku ekonomických reforiem. Dúfal, že vďaka novému prístupu k otvorenosti obyvatelia Sovietskeho zväzu podporia jeho reformné kroky.

Od januára 1987 požadoval Gorbačov zavedenie niektorých demokratizačných prvkov do politického systému Sovietskeho zväzu, napríklad voľby z viacerých kandidátov. V júni 1988 sa mu na XIX. konferencii KSSZ podarilo presadiť zníženie kontroly komunistickej strany nad štátnymi orgánmi. V decembri 1988 schválil Najvyšší soviet zriadenie nového zákonodarného orgánu – Zjazdu ľudových zástupcov. Prvé voľby do tohto orgánu sa uskutočnili v marci a apríli 1989. 15. marca 1990 bol Gorbačov zvolený za prvého prezidenta ZSSR.

Reformy v zahraničnej politike

[upraviť | upraviť zdroj]
Michail Gorbačov na prvom summite s Ronaldom Reaganom v Ženeve v roku 1985

V medzinárodnej oblasti sa Gorbačov snažil o zlepšenie vzťahov so Západom. Nadviazal dôverné vzťahy s významnými západnými politikmi – britskou premiérkou Margaret Thatcherovou, západonemeckým kancelárom Helmutom Kohlom a s prezidentom USA Ronaldom Reaganom. 11. október 1986 sa Gorbačov a Reagan stretli v islandskom Reykjavíku, aby rokovali o znížení počtu jadrových rakiet stredného doletu v Európe. Toto rokovanie viedlo k podpísaniu Zmluvy o likvidácii rakiet kratšieho a stredného doletu (INF) vo Washingtone 8. decembra 1987.

Vo februári 1988 Gorbačov ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk z Afganistanu, ktoré sa ukončilo v nasledujúcom roku. Odhaduje sa, že počas okupácie Afganistanu sovietskymi vojskami v rokoch 1979 až 1989 zahynulo až 15 tisíc občanov ZSSR.

V roku 1988 Gorbačov tiež oznámil, že ZSSR sa zrieka Brežnevovej doktríny a umožní krajinám východnej a strednej Európy rozhodovať o svojich vlastných záležitostiach, čo sa ukázalo ako najvýznamnejšie rozhodnutie v oblasti reformy zahraničnej politiky. Koniec Brežnevovej doktríny viedol k sérii politických prevratov vo východnej a strednej Európe v priebehu roku 1989 a kolapsu komunistických režimov v týchto krajinách. S výnimkou Rumunska prebehli tieto demokratické revolúcie pokojne. Tieto zmeny umožnili ukončenie studenej vojny a zánik bipolárneho delenia sveta, za čo dostal Gorbačov 15. októbra 1990 Nobelovu cenu za mier. Varšavská zmluva (ako vojensko-politický pakt bývalých európskych komunistických spojencov) bola definitívne zrušená na pražskom zasadnutí 1. júla 1991.

Puč a kolaps ZSSR

[upraviť | upraviť zdroj]

Kým Gorbačovove reformy v politickej oblasti mali pozitívny dopad na slobodu a rozvoj demokracie v ZSSR a v ďalších krajinách východného bloku, ekonomická politika jeho vlády viedla krajinu do katastrofy. Koncom 80. rokov vážny nedostatok základných potravín (napr. mäso, cukor a pod.) viedol k znovuobnoveniu vojnového systému distribúcie potravín na lístky, ktoré limitovali spotrebu každého občana. V porovnaní s rokom 1985 štátny deficit vzrástol z 0 na 109 miliárd rubľov, zásoby zlata klesli z 2 000 na 200 ton a zahraničný dlh vzrástol z 0 na 120 miliárd dolárov.

Okrem toho demokratizačné reformy mali negatívny vplyv na moc komunistickej strany a Gorbačova samotného. Nečakaným dôsledkom týchto reforiem bolo aj znovuprebudenie dlho potlačovaného nacionalizmu a protiruských nálad v sovietskych republikách, kde sa začali čoraz hlasnejšie ozývať hlasy za nezávislosť. Najvýraznejšie boli tieto snahy v pobaltských republikách, ktoré boli násilne pripojené k ZSSR Stalinom v roku 1940. Podobná situácia bola aj v Gruzínsku, Arménsku, Azerbajdžane a na Ukrajine. Gorbačov uvoľnil sily, ktoré onedlho viedli k rozpadu Sovietskeho zväzu. Gorbačov na rastúci separatizmus reagoval tým, že navrhol novú zmluvu o únii, ktorá by bola dobrovoľnou federáciou demokratizujúceho ZSSR. Túto novú zmluvu podporovali hlavne stredoázijské republiky, ktoré potrebovali ekonomickú silu a trhy Sovietskeho zväzu na vlastnú prosperitu. Naproti tomu radikálnejší reformisti, medzi ktorých patril aj prvý prezident Ruskej federácie Boris Jeľcin, boli stále viac presvedčení, že je potrebné urýchliť transformáciu na trhovú ekonomiku a boli ochotní pripustiť aj rozpad ZSSR, ak by to pomohlo dosiahnuť ich ciele.

Proti pôsobeniu Gorbačova vo vedení sovietskeho impéria vznikla pomerne silná neostalinistická skupina protireformného krídla KSSZ. Tá sa v auguste 1991 neúspešne pokúsila v spolupráci s komunistickou tajnou službou KGB o zvrátenie vývoja v ZSSR. Gorbačov bol internovaný na Kryme. Otvorený vojenský konflikt v uliciach Moskvy medzi reformistami a pučistami síce skončil víťazstvom prodemokratických síl, Gorbačov však stratil faktickú moc v štáte. Na porážke pučistov a oslabení vplyvu Gorbačova mal najväčšiu zásluhu neskorší ruský prezident Boris Jeľcin. Augustové udalosti v roku 1991 viedli k neodvratnému zániku kedysi mocného sovietskeho impéria. Proces zániku ZSSR bol ukončený 25. decembra 1991, keď Michail Gorbačov rezignoval na úrad sovietskeho prezidenta a veliteľa ozbrojených síl ZSSR. Sovietsky zväz prestal definitívne existovať 26. decembra 1991.

Politická aktivita po odstúpení

[upraviť | upraviť zdroj]

Michail Gorbačov je vo všeobecnosti na západe uznávaný ako človek, ktorý sa pričinil o ukončenie studenej vojny. Vo svojej vlasti však jeho popularita nie je príliš vysoká. V roku 1996 sa pokúsil vrátiť do politického života a zúčastnil sa na prezidentských voľbách v Rusku, získal však iba 1% hlasov. 26. novembra 2001 založil Sociálnodemokratickú stranu Ruska. Rezignoval na vedenie strany v máji 2004, kvôli nesúhlasu s vedením volebnej kampane v decembri 2003. Žil v Moskve. Zomrel 30. augusta 2022 vo veku 91 rokov. Posledné roky života väčšinou preležal na nemocničnom lôžku, keďže mal choré srdce, ťažkú cukrovku a problém s nohami aj chrbtom.[6]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Gorbačov je autorom viacerých kníh. Z nich v češtine a slovenčine vyšli:

  • Klíčová otázka hospodářské politiky KSSS, Svoboda, Praha, 1985
  • Jednat aktivně, neztrácet čas, Svoboda, Praha, 1985
  • Tvůrčí aktivita lidu, Svoboda, Praha, 1985
  • Vybrané projevy a stati, Svoboda, Praha, 1986
  • Od vyhlášení moratoria k Reykjavíku, Rudé právo, Praha, 1986
  • Prestavba a nové myslenie pre našu krajinu a celý svet, Nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1987
  • Reformátoři nebývají šťastni, Victoria Publ., Praha, 1995
  • Môj život, Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, Levoča, 2016

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ REUTERS. Mikhail Gorbachev, who ended the Cold War, dies aged 91 -agencies. Reuters, 2022-08-30. Dostupné online [cit. 2022-08-30]. (po anglicky)
  2. ↑ Gorbačov: Bez perestrojky by nám hrozila 3. svetová vojna [online]. sme.sk, 11.11.2009, 9:00, [cit. 2009-11-26]. Dostupné online.
  3. ↑ MCCAULEY, Martin. Gorbachev. London : Longman, 1998. Dostupné online. ISBN 0-582-21598-6.
  4. ↑ MCCAULEY, Martin. Gorbachev. London : Longman, 1998. Dostupné online. ISBN 0-582-21598-6.
  5. ↑ TAUBMAN, William. Gorbachev : his life and times. London : [s.n.], 2017. Dostupné online. ISBN 1-4711-4796-7.
  6. ↑ Pravda. Zomrel Michail Gorbačov, prvý a posledný prezident Sovietskeho zväzu. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-08-30. Dostupné online [cit. 2022-08-30]. ISSN 1336-197X.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Michail_Sergejevič_Gorbačov&oldid=7881722“