Preskočiť na obsah

Sudán: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: . → ., , → ,, poloos → polos (2), vzhľadom k → vzhľadom na
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč
Riadok 86: Riadok 86:
{{Afrika}}
{{Afrika}}
{{Liga arabských štátov}}
{{Liga arabských štátov}}
[[Kategória:Sudán| ]]

[[Kategória:Členovia LAŠ]]
[[Kategória:Členovia LAŠ]]
[[Kategória:Členovia AÚ]]
[[Kategória:Členovia AÚ]]
Riadok 92: Riadok 92:
[[Kategória:Severná Afrika]]
[[Kategória:Severná Afrika]]
[[Kategória:Štáty v Afrike]]
[[Kategória:Štáty v Afrike]]

[[Kategória:Sudán| ]]
[[Kategória:Federácie]]
[[Kategória:Federácie]]

Verzia z 19:03, 2. júl 2014

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Sudán pozri Sudán (rozlišovacia stránka).
Sudánska republika
Vlajka Sudánu Štátny znak Sudánu
Vlajka Znak
Národné motto:
النصر لنا Al-Nasr Lana
(Víťazstvo je naše)
Štátna hymna:
نحن جند للہ جند الوطن
(Sme armádou Alaha a vlasti)
Miestny názov  
 • dlhý جمهورية السودان
Džumhúríjat-t as-Súdán
 • krátky as-Súdán
Hlavné mesto Chartúm
15°00′ s.š. 30°00′ v.d.
Najväčšie mesto Omdurman
Úradné jazyky arabčina


Štátne zriadenie
Prezident
republika
Umar al-Bašír
Vznik 1. január 1956
Susedia Egypt, Eritrea, Etiópia, Južný Sudán, Stredoafrická republika, Čad, Líbya
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
1 886 068 km² (16.)  
129 810 km² (5,2 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2008)
 • sčítanie (1993)

 • hustota (2008)
 
30 894 000 (40.)
24 940 683

16,4/km² (164.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
84 755 mil. $ (61.)
2 396 $ (132.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,512 (141.) – stredný
Mena sudánska libra (SDG)
Časové pásmo
 • Letný čas
MSK (UTC+3)
bez zmeny (UTC+3)
Medzinárodný kód SDN / SD
Medzinárodná poznávacia značka SUD
Internetová doména .sd
Smerové telefónne číslo +249

Súradnice: 15°S 32°V / 15°S 32°V / 15; 32

Sudán, dlhý tvar Sudánska republika, je štát v subsaharskej Afrike.

Hlavné mesto je Chartúm. Najrozľahlejšia krajina Afriky patrí zároveň k jej najchudobnejším. Dlhotrvajúce konflikty na juhu krajiny a v Dárfúre prispeli k situácii, keď veľa ľudí čelí hladomoru a krajina má veľmi vysoký zahraničný dlh.

Administratívne členenie

Sudán sa delí 16 štátov (=vilájetov, provincií).

Politické regióny Sudánu

Dejiny

V roku 1898 Veľká Británia a Egypt ustanovili na území Sudánu koloniálne kondomínium, ktoré trvalo až do roku 1956. V päťdesiatich rokoch už bolo jasné, že koloniálna moc sa dlho neudrží. Na severe sa vyvíjali politické aktivity veľmi rýchlym tempom. Spojené kráľovstvo reagovalo tzv. „sudanizáciou“ – uvoľnením 800 administratívnych miest, ktoré obsadili Sudánci. Problémom však bolo, že takmer všetky boli obsadené Sudáncami zo severu. To bolo jednhou z príčin občianskych vojen v Sudáne. V roku 2011 po referende sa zo Sudánu odčlenil ako samostatný štát Južný Sudán.

Prírodné podmienky a zdroje

Sudán disponuje rozsiahlym územím medzi Červeným morom a horným tokom Nílu. Na severe Sudánu sa nachádza Líbyjská a Nubijská púšť a stepi, vodných zrážok je tu minimum a preto sa historicky v týchto oblastiach rozvinul kočovný život. Pobrežie Červeného mora je vlhšie a preto vhodnejšie pre usadlý život. V južnej časti Sudánu sú najvhodnejšie podmienky pre život, vzhľadom na charakter krajiny (polopúšť s krovinatým porastom) sa tu vyvinul pastiersky spôsob života.

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo je závislé od zrážok, ktoré sa objavujú v južnej časti štátu, alebo od zavlažovania v pobrežných oblastiach Nílu a jeho prítokov. Okrem plodín pre domácu výrobu Sudán dokáže produkovať pre vývoz bavlnu, arašidy (podzemnica olejná), sezam, datle, arabskú gumu. Pestovanie bavlny siaha až do roku 1925. Zaviedli ho Briti po vzniku dopytu po tejto surovine v textilných fabrikách na Britských ostrovoch. Projekt si vyžiadal budovanie obrovského systému zavlažovaných polí južne od Chartúmu medzi tokom Bieleho a Modrého Nílu. Bavlna sa odvtedy stala doslova symbolom krajiny. Veľký poľnohospodársky potenciál cítili po koloniálnom období Sudánu aj bohaté ropné štáty Arabského polostrova, ktoré chceli ďalšími zavlažovacími projektmi premeniť krajinu na hlavnú zásobáreň potravín pre svoje potreby. Paradoxom je, že projekty sa nielenže nevydarili, ale dokonca ani samotný Sudán nedokáže naplniť základné potreby svojho obyvateľstva. Vidiek si napomáha chovom zvierat. V južných, vlhších oblastiach prevláda dobytok, severnejšie ho nahrádzajú ovce a kozy, kým na severných púštnych oblastiach sa vyskytujú ťavy.

Priemysel

Priemysel zastupujú hlave spracovateľské podniky. Spracúva sa bavlna, tabak, obilie, zelenina, cukrová trstina, vyrábajú sa potraviny, nápoje, textílie. Väčšiemu rozvoju bráni okrem iných faktorov aj nedostatok vhodných pracovníkov. Významný podiel ekonomických aktívnych ľudí pracuje v zahraničí, hlavne v ropných štátoch Arabského polostrova. Ich príjmy predstavujú významnú časť zahraničných valút pre krajinu.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sudán