Irène Joliotová-Curieová: Rozdiel medzi revíziami

	Irène Joliotová-Curiová
	; francúzska chemička
Narodenie	12. september 1897; Paríž, Francúzsko
Úmrtie	17. marec 1956 (58 rokov); Paríž, Francúzsko
Odkazy
Commons	Irène Joliotová-Curieová
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 06:44, 17. marec 2016

Nositeľ Nobelovej ceny

Irène Joliotová-Curiová [vyslov: iren žolio(tová) küri(ová)] (* 12. september 1897, Paríž, Francúzsko – † 17. marec 1956, Paríž) bola francúzska chemička, dcéra Marie a Pierra Curie a manželka Frédérica Joliot-Curie.

Súbor:Curie Joliot 1934 London.jpg

Irène Curie + Frédéric Joliot (1934)

Študovala na Fakulte prírodných vied na Sorbonne, ale jej štúdium bolo prerušené 1. svetovou vojnou počas ktorej pracovala ako sestrička pri röntgene. Po prvej svetovej vojne získala doktorát prírodných vied za dizertačnú prácu o alfa žiarení polónia.

V roku 1926 si zobrala Frédérica Joliota a spolupracovala s ním na výskume prírodnej a umelej rádioaktivity, transmutácie častíc a nukleárnej fyziky. V roku 1935 sa podelili o Nobelovu cenu za chémiu. V roku 1938 jej práca a výskum aktivity neutrónov ťažkých kovov, bol dôležitý krok k objaveniu jadrovej fúzie. Stala sa profesorkou Prírodovedeckej fakulty v Paríži (1937) a v roku 1946 riaditeľkou Rádiového inštitútu.

Ako aktivistka za mier sa zaujímala o práva žien. Stala sa členkou Comité National de l'Union des Femmes Françaises (Národný výbor Zväzu francúzskych žien) a Svetovej rady mieru. Viedla katedru Nukleárnej fyziky na Sorbonne a v roku 1936 ju vtedajšia vláda Francúzska vymenovala za tajomníčku pre vedecký výskum a napokon bola vymenovaná za dôstojníka čestnej légie^[1].

Irène Joliot-Curiová zomrela v Paríži na leukémiu^[2] spôsobenú ožiarením pri výskume rádioaktivity.

Literatúra

Marianne Chouchan, Irène Joliot-Curie ou La science au cœur, Le Livre de Poche Jeunesse, 1998

Referencie

↑ Byers, Moszkowski, Chadwick (via 1956 Nature obituary). "Irène Joliot-Curie Contributions and Bibliography". CWP.
↑ Q&A: Polonium-210. [s.l.] : Royal Society of Chemistry. [Cit. 2008-09-04]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Irène Joliotová-Curieová

Externé odkazy

[1] Byers, Moszkowski, Chadwick (via 1956 Nature obituary). "Irène Joliot-Curie Contributions and Bibliography". CWP.

[2] Q&A: Polonium-210. [s.l.] : Royal Society of Chemistry. [Cit. 2008-09-04]. Dostupné online.

[1]

[2]

@@ Riadok 18: / Riadok 18: @@
 Ako aktivistka za [[mier]] sa zaujímala o [[Ženské práva|práva žien]]. Stala sa členkou ''Comité National de l'Union des Femmes Françaises'' (Národný výbor Zväzu francúzskych žien) a Svetovej rady mieru. Viedla katedru Nukleárnej fyziky na [[Sorbonne]] a v roku [[1936]] ju vtedajšia vláda Francúzska vymenovala za tajomníčku pre vedecký výskum a napokon bola vymenovaná za dôstojníka [[Rad čestnej légie|čestnej légie]]<ref>Byers, Moszkowski, Chadwick (via 1956 Nature obituary). "Irène Joliot-Curie Contributions and Bibliography". CWP.</ref>.
-Irene Joliot-Curiová zomrela v [[Paríž]]i na [[leukémia|leukémiu]]<ref>{{citácia knihy | titul=Q&A: Polonium-210 | url=http://www.rsc.org/chemistryworld/News/2006/November/27110601.asp | work=Chemistry World | vydavateľ=Royal Society of Chemistry | dátum=27 November 2006 | dátum prístupu=2008-09-04}}</ref> spôsobenú ožiarením pri výskume rádioaktivity.
+Irène Joliot-Curiová zomrela v [[Paríž]]i na [[leukémia|leukémiu]]<ref>{{citácia knihy | titul=Q&A: Polonium-210 | url=http://www.rsc.org/chemistryworld/News/2006/November/27110601.asp | work=Chemistry World | vydavateľ=Royal Society of Chemistry | dátum=27 November 2006 | dátum prístupu=2008-09-04}}</ref> spôsobenú ožiarením pri výskume rádioaktivity.
 == Literatúra ==