Preskočiť na obsah

Redaktor:Tatransky/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Tatransky (diskusia | príspevky)
nové heslo
Tatransky (diskusia | príspevky)
rozšírenie
Riadok 23: Riadok 23:
}}
}}


'''Wojciech Roj''', vlastným menom '''Wojciech Raj-Gąsienica''' (* [[3. január]] [[1839]], [[Zakopané]], [[Poľsko]], † [[21. január]] [[1924]], [[Zakopané]]) – poľský gazda, kováč, tesár a horský vodca.
'''Wojciech Roj''', vlastným menom '''Wojciech Raj-Gąsienica''' (* [[3. január]] [[1839]], [[Zakopané]], [[Poľsko]], † [[21. január]] [[1924]], [[Zakopané]]) – poľský gazda, [[Kováčske remeslo|kováč]], tesár a [[horský vodca]].
[[Súbor:Przewodnicy tatrzanscy 1877.jpg|náhľad|Poľskí horskí vodcovia okolo roku 1877. Zľava Wojciech Roj, [[Jędrzej Wala (mladší)|Jędrzej Walaml]], [[Jędrzej Wala (starší)|Jędrzej Wala st.]], [[Szymon Tatar (starší)|Szymon Tatar]] st. a [[Maciej Sieczka]]]]]]
Bol najstarším dieťaťom gorala Andrzeja Gąsienicu a Katarzyny Budzovej. Roľu Gąsienicových prezývali „Rajom”, z toho pomenovania pochádza tradícia prídomku Roj. Časom ho začal používať ako priezvisko. Venoval sa rôznym remeslám. Od malička pomáhal doma na gazdovstve, učil sa remeslu kováča a tesára, príležitostne pracoval v uhoľných baniach v [[Maďarsko|Maďarsku]]. V Zakopanom mal kováčsku dielňu.


Od roku [[1873]] sa zúčastňoval (najprv ako [[Horský nosič|nosič]]) na tatranských túrach s [[Józef Stolarczyk|Józefom Stolarczykom]] a [[Tytus Chałubiński|Tytusom Chałubińským]]. Často to boli pionierske výpravy, na ktorých sa zúčastňovali aj iní horskí vodcovia [[Jan Krzeptowski–Sabała]] a [[Bartłomiej Obrochta|Bartłomej Obrochta]]. Po niekoľkých rokoch jeho úloha na Chałubińského vychádzkach do hôr významne vzrástla. Stal sa hlavným sprievodcom a organizátorom výprav. Bol talentovaný, vedel dobre variť, bol dobrý spoločník.
Bol najstarším dieťaťom gorala Andrzeja Gąsienicu a Katarzyny Budzovej. Roľu Gąsienicových prezývali „Rajom”, z toho pomenovania pochádza tradícia prídomku Roj. Časom ho začal používať ako priezvisko. Venoval sa rôznym remeslám. Od malička pomáhal doma na gazdovstve, učil sa remeslu [[kováč]]a a [[tesár]]a, príležitostne pracoval v uhoľných baniach v [[Maďarsko|Maďarsku]]. V Zakopanom mal kováčsku dielňu.

Od roku [[1873]] sa zúčastňoval (najprv ako nosič) na tatranských túrach s [[Józef Stolarczyk|Józefom Stolarczykom]] a [[Tytus Chałubiński|Tytusom Chałubińským]]. Často to boli pionierske výpravy, na ktorých sa zúčastňovali aj iní horskí vodcovia [[Jan Krzeptowski–Sabała]] a [[Bartłomiej Obrochta|Bartłomej Obrochta]]. Po niekoľkých rokoch jeho úloha na Chałubińského vychádzkach do hôr významne vzrástla. Stal sa hlavným sprievodcom a organizátorom výprav. Bol talentovaný, vedel dobre variť, bol dobrý spoločník.


[[Plik:Przewodnicy tatrzanscy 1877.jpg|thumb|250px|Przewodnicy tatrzańscy ok. 1877 r., – od lewej Wojciech Roj, [[Jędrzej Wala (młodszy)|Jędrzej Wala młodszy]], [[Jędrzej Wala (starszy)|Jędrzej Wala starszy]], [[Szymon Tatar (starszy)|Szymon Tatar]] i [[Maciej Sieczka]]]]
[[Plik:Przewodnicy tatrzanscy 1877.jpg|thumb|250px|Przewodnicy tatrzańscy ok. 1877 r., – od lewej Wojciech Roj, [[Jędrzej Wala (młodszy)|Jędrzej Wala młodszy]], [[Jędrzej Wala (starszy)|Jędrzej Wala starszy]], [[Szymon Tatar (starszy)|Szymon Tatar]] i [[Maciej Sieczka]]]]

Verzia z 13:45, 31. júl 2019

Wojciech Roj
poľský horský vodca Wojciech Roj (autor obrazu Stanisław Witkiewicz, 1900)
poľský horský vodca Wojciech Roj (autor obrazu Stanisław Witkiewicz, 1900)
Rod. menoWojciech Raj-Gąsienica
Narodenie3. január 1839
Zakopané, Poľsko
Úmrtie21. január 1924 (85 rokov)
Zakopané, Poľsko
Národnosťpoľská
Profesiahorský vodca

Wojciech Roj, vlastným menom Wojciech Raj-Gąsienica (* 3. január 1839, Zakopané, Poľsko, † 21. január 1924, Zakopané) – poľský gazda, kováč, tesár a horský vodca.

Poľskí horskí vodcovia okolo roku 1877. Zľava Wojciech Roj, Jędrzej Walaml, Jędrzej Wala st., Szymon Tatar st. a Maciej Sieczka

]]

Bol najstarším dieťaťom gorala Andrzeja Gąsienicu a Katarzyny Budzovej. Roľu Gąsienicových prezývali „Rajom”, z toho pomenovania pochádza tradícia prídomku Roj. Časom ho začal používať ako priezvisko. Venoval sa rôznym remeslám. Od malička pomáhal doma na gazdovstve, učil sa remeslu kováča a tesára, príležitostne pracoval v uhoľných baniach v Maďarsku. V Zakopanom mal kováčsku dielňu.

Od roku 1873 sa zúčastňoval (najprv ako nosič) na tatranských túrach s Józefom Stolarczykom a Tytusom Chałubińským. Často to boli pionierske výpravy, na ktorých sa zúčastňovali aj iní horskí vodcovia Jan Krzeptowski–Sabała a Bartłomej Obrochta. Po niekoľkých rokoch jeho úloha na Chałubińského vychádzkach do hôr významne vzrástla. Stal sa hlavným sprievodcom a organizátorom výprav. Bol talentovaný, vedel dobre variť, bol dobrý spoločník.

[[Plik:Przewodnicy tatrzanscy 1877.jpg|thumb|250px|Przewodnicy tatrzańscy ok. 1877 r., – od lewej Wojciech Roj, Jędrzej Wala młodszy, Jędrzej Wala starszy, Szymon Tatar i Maciej Sieczka]]

Pri kolíske Rojovho horského vodcovstva stáli Macieja Sieczkę a Szymon Tatar. Jeho vodcovské schopnosti sa rozvíjali počas výprav s Tytusom Chałubińským. V roku 1874 spolu s Tatarom vystúpil novou cestou na Gerlachovský štít, keď sprevádzal Stolarczyka. O tri roky neskôr 28. júna 1877) spolu so Sieczkom a Chałubińským prví vystúpili na Veľký Mengusovský štít. Bol to jeden z najväčších horolezeckých počinov vo Vysokých Tatrách v druhej polovici 19. storočia. V tom čase Roj a Obrochtą sa pokúšali o prvovýstup na Ganek, pokus nevyšiel. Zastavili sa v Galérii Ganku. V roku 1884 boli druhí na vrchole W roku 1884 [Baranie rohy|Baraních rohoch]] spoločne s Karolom Potkańskym a Ludwikiom Chałubińskym, synom Tytusa Chałubińského.

Na pozvanie Chałubińského niekoľko razy navštívil Varšavu, kde sa vzdelával v zámočníctve. Pod jeho vedením ako prvý začal pestovať krmoviny. V rokoch 1881 – 1882 postavil Chałubińskému v Zakopanom dom. Chałubińský ho, okrem iných, spomenul v testamente.

Bol hlavným dodávateľom výstavby domov zakopanského architektonického štýlu. Postavil domy mnohým známym poľským osobnostiam. Mnohé osobnosti medzi inými aj Henryka Sienkiewicza sprevádzal na horských túrach. Rojove spomienky o Chałubińskom zaznamenal Adam Wrzosek, zachovala sa tiež korešpondencia Roja z Chałubińským z rokov 1879 – 1884. Bol členom goralských záujmových organizácií v Zakopanom.

Ženatý bol s Katarzynou Ustupskou (* 1843, † 1919), s ktorou mal syna Józefa (* 1863, † 1892), ktorý Chałubińskému pomáhal pri vedeckých výskumoch minerálov a machov v Tatrách.

Po smrti Tytusa Chałubińského bol často chorý a zanechal horské vodcovstvo. Rodinné problémy – synova smrť, skon dcéry i zaťa a zakrátko i jeho manželky zhoršili jeho zdravie a posilnili vieru. Zomrel vo veku 85 rokov. Pochovali ho na Nowom Cmentarzi (Novom cintoríne) v Zakopanom.

Iné projekty

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wojciech Roj na poľskej Wikipédii.