Preskočiť na obsah

Irène Joliotová-Curieová: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
V&ltz (diskusia | príspevky)
1 066 editací
+zmienka o deťoch, skloňovanie manželovho priezviska, štylistika
Riadok 1: Riadok 1:
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
{{Infobox Osobnosť
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Irène Joliotová-Curiová
| Meno = Irène Joliot-Curie
| Rodné meno =
| Rodné meno =
| Popis osoby = francúzska chemička
| Popis osoby = francúzska chemička
Riadok 35: Riadok 35:
}}
}}


⚫
'''Irène Joliot-Curie''' [vyslov: iren žoliot küri] ({{vjz|fra|Irène Joliot-Curie}}; * [[12. september]] [[1897]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[17. marec]] [[1956]], Paríž) bola francúzska chemička, dcéra [[Marie Curiová|Marie]] a [[Pierre Curie|Pierra]] Curieovcov a manželka [[Frédéric Joliot-Curie|Frédérica Joliota-Curieho]].
'''Irène Joliotová-Curiová'''{{#tag:ref|{{Citácia knihy
| titul = Pravidlá slovenského pravopisu
| odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu
| vydanie = 3
| typ vydania = upr. a dopl.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2000
| isbn = 80-224-0655-4
| počet strán = 590
| url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=74
| strany = 129
⚫
}} uvádza „Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová[vajldová].“|group=pozn}} [vyslov: iren žolio(tová) küri(ová)] ({{vjz|fra|Irène Joliot-Curie}}; * [[12. september]] [[1897]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[17. marec]] [[1956]], Paríž) bola francúzska chemička, dcéra [[Marie Curiová|Marie]] a [[Pierre Curie|Pierra Curie]] a manželka [[Frédéric Joliot-Curie|Frédérica Joliot-Curie]].


Študovala na Fakulte prírodných vied na [[Sorbonna|Sorbonne]], ale jej štúdium bolo prerušené [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] počas ktorej pracovala ako sestrička pri [[röntgen]]e. Po skončení vojny získala doktorát prírodných vied za [[Dizertácia|dizertačnú prácu]] o [[Žiarenie alfa|alfa žiarení]] [[polónium|polónia]].
Študovala na Fakulte prírodných vied na [[Sorbonna|Sorbonne]], ale jej štúdium bolo prerušené [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]], počas ktorej pracovala, spolu so svojom matkou, ako operátorka [[röntgen|röntgenových zariadení]]. Po skončení vojny získala doktorát prírodných vied za [[Dizertácia|dizertačnú prácu]] o [[Žiarenie alfa|alfa žiarení]] [[polónium|polónia]].


V roku [[1926]] si zobrala [[Frédéric Joliot-Curie|Frédérica Joliota]] a spolupracovala s ním na výskume prírodnej a umelej [[Rádioaktívny rozpad|rádioaktivity]], transmutácie častíc a [[Jadrová fyzika|nukleárnej fyziky]]. V roku [[1935]] sa podelili o [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]]. V roku [[1938]] jej práca a výskum aktivity [[neutrón]]ov ťažkých kovov, bol dôležitý krok k objaveniu [[Jadrová syntéza|jadrovej fúzie]]. Stala sa profesorkou Prírodovedeckej fakulty v [[Paríž]]i ([[1937]]) a v roku [[1946]] riaditeľkou Rádiového inštitútu.
V roku [[1926]] si zobrala za manžela [[Frédéric Joliot-Curie|Frédérica Joliota]], pričom spolu mali dve deti - dcéru Hélène a syna Pierra. Zaujímavým faktom je, že jej manžel po svadbe prijal jej priezvisko Curie, a ona jeho priezvisko Joliot, teda obaja vystupovali pod rovnakým zloženým tvarom priezviska Joliot-Curie. Vo vedeckých prácach sa však naďalej podpisovali svojimi rodnými priezviskami. Irène so svojím manželom spolupracovala na výskume prírodnej a umelej [[Rádioaktívny rozpad|rádioaktivity]], transmutácie častíc a [[Jadrová fyzika|nukleárnej fyziky]]. V roku [[1935]] sa podelili o [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]]. V roku [[1938]] jej práca a výskum aktivity [[neutrón]]ov ťažkých kovov stala dôležitým krokom k objaveniu [[Jadrová syntéza|jadrovej fúzie]]. Stala sa profesorkou Prírodovedeckej fakulty v [[Paríž]]i ([[1937]]) a v roku [[1946]] riaditeľkou Rádiového inštitútu.


Ako aktivistka za [[mier]] sa zaujímala o [[Ženské práva|práva žien]]. Stala sa členkou ''Comité National de l'Union des Femmes Françaises'' (Národný výbor Zväzu francúzskych žien) a Svetovej rady mieru. Viedla katedru Nukleárnej fyziky na [[Sorbonna|Sorbonne]] a v roku [[1936]] ju vtedajšia vláda Francúzska vymenovala za tajomníčku pre vedecký výskum a napokon bola vymenovaná za dôstojníka [[Rad čestnej légie|čestnej légie]]<ref>Byers, Moszkowski, Chadwick (via 1956 Nature obituary). "Irène Joliot-Curie Contributions and Bibliography". CWP.</ref>.
Ako aktivistka za [[mier]] sa zaujímala o [[Ženské práva|práva žien]]. Stala sa členkou ''Comité National de l'Union des Femmes Françaises'' (Národný výbor Zväzu francúzskych žien) a Svetovej rady mieru. Viedla katedru Nukleárnej fyziky na [[Sorbonna|Sorbonne]] a v roku [[1936]] ju vtedajšia vláda Francúzska vymenovala za tajomníčku pre vedecký výskum a napokon bola vymenovaná za dôstojníčku [[Rad čestnej légie|čestnej légie]]<ref>Byers, Moszkowski, Chadwick (via 1956 Nature obituary). "Irène Joliot-Curie Contributions and Bibliography". CWP.</ref>.


Irène Joliotová-Curiová zomrela v [[Paríž]]i na [[leukémia|leukémiu]]<ref>{{citácia knihy | titul=Q&A: Polonium-210 | url=http://www.rsc.org/chemistryworld/News/2006/November/27110601.asp | work=Chemistry World | vydavateľ=Royal Society of Chemistry | dátum=27 November 2006 | dátum prístupu=2008-09-04}}</ref> spôsobenú ožiarením pri výskume rádioaktivity.
Irène Joliot-Curie zomrela v [[Paríž]]i na [[leukémia|leukémiu]]<ref>{{citácia knihy | titul=Q&A: Polonium-210 | url=http://www.rsc.org/chemistryworld/News/2006/November/27110601.asp | work=Chemistry World | vydavateľ=Royal Society of Chemistry | dátum=27 November 2006 | dátum prístupu=2008-09-04}}</ref> spôsobenú ožiarením pri výskume rádioaktivity.


== Galéria ==
== Galéria ==
<gallery>
<gallery>
Curie Joliot 1934 London.jpg|thumb|Irène Curie a [[Frédéric Joliot-Curie|Frédéric Joliot]] (1934)
Súbor:Curie Joliot 1934 London.jpg|Irène Joliot-Curie a [[Frédéric Joliot-Curie|Frédéric Joliot]] (1934)
</gallery>
</gallery>


== Literatúra ==
== Literatúra ==
* Marianne Chouchan, ''Irène Joliot-Curie ou La science au cœur'', Le Livre de Poche Jeunesse, 1998
* Marianne Chouchan, ''Irène Joliot-Curie ou La science au cœur'', Le Livre de Poche Jeunesse, 1998

== Poznámky ==
<references group=pozn/>


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 03:32, 30. august 2021

Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Irène Joliot-Curie
francúzska chemička
Irène Joliotová-Curieová
Narodenie12. september 1897
Paríž, Francúzsko
Úmrtie17. marec 1956 (58 rokov)
Paríž, Francúzsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Irène Joliotová-Curieová

Irène Joliot-Curie [vyslov: iren žoliot küri] (franc. Irène Joliot-Curie; * 12. september 1897, Paríž, Francúzsko – † 17. marec 1956, Paríž) bola francúzska chemička, dcéra Marie a Pierra Curieovcov a manželka Frédérica Joliota-Curieho.

Študovala na Fakulte prírodných vied na Sorbonne, ale jej štúdium bolo prerušené prvou svetovou vojnou, počas ktorej pracovala, spolu so svojom matkou, ako operátorka röntgenových zariadení. Po skončení vojny získala doktorát prírodných vied za dizertačnú prácu o alfa žiarení polónia.

V roku 1926 si zobrala za manžela Frédérica Joliota, pričom spolu mali dve deti - dcéru Hélène a syna Pierra. Zaujímavým faktom je, že jej manžel po svadbe prijal jej priezvisko Curie, a ona jeho priezvisko Joliot, teda obaja vystupovali pod rovnakým zloženým tvarom priezviska Joliot-Curie. Vo vedeckých prácach sa však naďalej podpisovali svojimi rodnými priezviskami. Irène so svojím manželom spolupracovala na výskume prírodnej a umelej rádioaktivity, transmutácie častíc a nukleárnej fyziky. V roku 1935 sa podelili o Nobelovu cenu za chémiu. V roku 1938 jej práca a výskum aktivity neutrónov ťažkých kovov stala dôležitým krokom k objaveniu jadrovej fúzie. Stala sa profesorkou Prírodovedeckej fakulty v Paríži (1937) a v roku 1946 riaditeľkou Rádiového inštitútu.

Ako aktivistka za mier sa zaujímala o práva žien. Stala sa členkou Comité National de l'Union des Femmes Françaises (Národný výbor Zväzu francúzskych žien) a Svetovej rady mieru. Viedla katedru Nukleárnej fyziky na Sorbonne a v roku 1936 ju vtedajšia vláda Francúzska vymenovala za tajomníčku pre vedecký výskum a napokon bola vymenovaná za dôstojníčku čestnej légie[1].

Irène Joliot-Curie zomrela v Paríži na leukémiu[2] spôsobenú ožiarením pri výskume rádioaktivity.

Galéria

Literatúra

  • Marianne Chouchan, Irène Joliot-Curie ou La science au cœur, Le Livre de Poche Jeunesse, 1998

Referencie

  1. ↑ Byers, Moszkowski, Chadwick (via 1956 Nature obituary). "Irène Joliot-Curie Contributions and Bibliography". CWP.
  2. ↑ Q&A: Polonium-210. [s.l.] : Royal Society of Chemistry. [Cit. 2008-09-04]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Irène_Joliotová-Curieová&oldid=7241233“