Chetiti
Chetiti boli staroveký národ žijúci v Malej Ázii. Hovorili indoeurópskym jazykom. Chetiti vybudovali v 2. tisícročí pred Kr. Chetitskú ríšu. Hlavným mestom Chetitskej ríše bolo Chattušaš (Boğazköy, dnes Boğazkale).
Pôvodne sa menom Chetiti (obyvatelia krajiny Chati) označovalo obyvateľstvo, ktoré sídlilo na Anatólskej náhornej rovine od 4. tisícročia pred Kr. Asi v rokoch 2200–2000 pred Kr. prišli do Malej Ázie (podľa jazykových dokladov pravdepodobne spolu) indoeurópske kmene Néšitov, Palijcov a Luvijcov, pričom meno Chetiti sa prenieslo na Néšitov. Tí sa neskôr stali vedúcou vrstvou v Chetitskej ríši. Indoeurópske západoanatólske skupiny (Lúvijci) kolonizovali grécke územia ešte pred Grékmi a pravdepodobne od nich Gréci potom preberali kultúrne výdobytky. Pôvodné chetitské obyvateľstvo sa dnes označuje ako Protochetiti.
Spoločný jazyk indoeurópskych kmeňov v Anatólii dnes voláme praanatólčina a hovorili ňou snáď ešte pred príchodom do Malej Ázie. Praanatólčina sa rozdelila na chetitčinu a západnú praanatólčinu, z ktorej vznikli: lýdčina, lúvijčina (hieroglyfická a klinopisná), palajčina a kárčina. Z hieroglyfickej lúvijčiny sa vyvinula lykijčina (uvádzaná aj ako milijčina). Chetitské písmo spolu s chetitským jazykom rozlúštil Bedřich Hrozný.
Chetovi synovia sú uvádzaní aj v biblii, ktorá tak dokladá ich prítomnosť až v Kanaáne. Chetitské náboženstvo malo indoeurópsky pôvod - hlavným bohom bol boh búrky Tešub. Bolo však silne synkretické a spájalo prvky protochetitského aj neskôr prevzatého churritského a semitského náboženského materiálu. Chetitský spoločenský systém obsahoval isté „demokratické“ prvky (pravdepodobne zvyšky vojenskej demokracie), nezvyklé v orientálnom despotickom prostredí. Takisto väčšie boli aj práva žien.
O ich vojenskej zdatnosti svedčí okrem zaujatia tak „lukratívneho“ územia ako je Malá Ázia aj rovnocenné zápolenie s vojskami egyptských faraónov (bitka pri Kadeši a prvá zachovaná mierová zmluva) ako aj dobytie Babylonu. O chetitského princa sa zaujímala ako o budúceho manžela a vládcu Egypta aj regentka Egypta (pravdepodobne sama Nefertiti). Nakoniec bol zabitý na ceste do Egypta.
Protochetitské obdobie
Toto obdobie spadá do rokov 3000 až 2000 p.k. V tomto období prichádzajú do centrálnej časti Malej Ázie Chetiti ako aj ďalšie indoeurópske kmene. Prichádzahú na územie, ktoré je osídlené pôvodnými obyvateľmi, ktorí sú archeológmi a historikmi označovaní ako protochetiti. O toto územie Malej Ázie, ale aj Sýrie mala záujem aj staroakaddská ríša, nakoľko Akkad bol územím ktoré neovplývalo zrovna prírodným bohatstvom.
Obdobie prvej chetitskej dynastie (2000 - 1740 p.k.)
V tomto období dôležitú úlohu zohrávajú ásyrskí obchodníci, ktorí si pri chetitských sídlach zakladajú svoje obchodné stanice. Práve od nich sa dozvedáme o Chetitoch, keďže nemali ešte vlastné písmo. Pramene vravia, že Chetiti a ásyrskí obchodníci sa navzájom rešpektovali.
Chetiti žijú v mestkých štátoch, ktoré sú obohnané hradbami. Na ich čele je panovník, kotrý sústreduje vo svojich rukách všetku moc. Postupne sa začínajú prejavovať tendencie o zjednotenie jednotlivých mestkých štátov.
Anitaš - Prvé pokusy o zjednotenie mestkých štátov do väčšieho celku vzišli od panovníka Anitašša.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chetitská ríša
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
