Džez (kniha)

Džez
Jazz
Autor	Toni Morrisonová
Pôvodný jazyk	angličtina
Nakladateľstvo originálneho vydania	Alfred A. Knopf
Dátum 1. vydania originálu	1992
ISBN 1. vydania originálu	ISBN 0-679-41167-4
Literárny žáner	historický román
Literárny portál

Džez (angl. Jazz) je historický román Toni Morrisonovej, prvýkrát publikovaný v roku 1992.

Dej

Celá zápletka románu je vyrozprávaná už v prvých riadkoch knihy. Joe Trace síce miloval svoju ženu Violet, ale boli si odcudzení a vôbec sa spolu nerozprávali. Violet sa viac ako o muža starala o svojho papagája, ktorý jej hovoril „Ľúbim ťa“. Joe sa zaľúbil do mladej Dorcas a stretávali sa v byte susedy Malvonne. Raz Joe na párty Dorcas zastrelil. Violet na jej pohrebe spôsobila škandál, keď nebohej dorezala nožom tvár. Violet povedala: „Mňa ničia ženy. Nijaký chlap ma ešte nezničil. To tie malé nenásytnice, čo sa správajú ako ženy. Neuspokoja sa so svojimi rovesníkmi, nie, chcú takého, čo by im mohol byť otcom. Predvádzajú sa s vymaľovanými perami, v priesvitných pančuchách, vyfintené...“

Manželia naďalej spolu žili, každý však vo vlastnom svete. Joea zrejme trápili výčitky svedomia a spomienky na Dorcas. Violet chcela pochopiť, čo na nej Joe videl, a tak o dievčati vyzvedala. Dokonca sa skamarátila s tetou nebohej Alice Manfredovou a vypýtala si od nej fotku Dorcas. Fotka obom manželom nedala spávať. Violet bola dievčaťom čoraz viac posadnutá. Vytvorila si o nej vlastnú predstavu. Joea stále ľúbila a chcela si ho udržať. „S mŕtvou nemôžeš súperiť o lásku. Vždy prehráš.“ povedala Violetina zákazníčka. Joe bez Dorcas nevedel žiť a trápil sa aj preto, že spomienka na ňu mu postupne bledla.

Autorka poskytuje náhľad do minulosti, kde sa čitateľ dozvedá o detstve a mladosti Violet. Nechce byť ako jej matka Rose Dear, ktorá sa len nečinne prizerala, ako im berú majetok a po štyroch rokoch skočila do studne. Violetin otec bol stále preč, objavil sa raz za čas a dával deťom darčeky. O Violet a jej sestry sa starala stará mama True Belle, ktorá ich poslala zbierať bavlnu. Na plantáži na Violet padol zo stromu Joe, ktorý na stromoch spával.

Joe sa narodil v obci Vienna. Túžil, aby sa po neho vrátili rodičia, ktorí zmizli bez stopy. Vychovali ho pani Rhoda a Frank Williamsovi. Mali syna Victoryho, s ktorým si bol Joe veľmi blízky. Neskôr pracoval ako drevorubač a stretol Violet. V roku 1906 spolu odišli do veľkomesta, na ktoré si však Joe nikdy nezvykol. Odvtedy sa ako manželia niekoľkokrát presťahovali a on zmenil povolanie. Trpel stratou identity.

Joe miloval deti, ale keď Violet mala tri potraty, nebral to ako stratu. V 40-tich rokoch aj Violet zatúžila po deťoch; začala spávať s bábikou a predstavovala si, aké by asi boli jej deti. Oľutovala svoj čin k Dorcas a uznala, že aj ona ju mohla ľúbiť a mohla byť jej matkou.

Dorcas sa s Joeom zoznámila u Alice. Joe povedal: „Sám som si ťa zvolil. V nepravý čas, to áno, a ublížil som svojej manželke. Ale tá voľba, to rozhodnutie. To nebol poklesok, to bolo nanebovstúpenie. Uvidel som ťa a rozhodol som sa.“ Ich vzťah bol tajný, Joe sa nikomu nechcel zdôveriť. Rozprával sa iba s Dorcas, jej povedal všetko. Pri nej sa cítil mladý.

V románe sa objavili nové postavy. Golden Gray bol synom belošky Very Louise a černocha. Vera sa od hanby musela odsťahovať do Baltimoru, kde jej pomáhala vychovávať syna True Belle. Golden zatúžil spoznať svojho otca, poľovníka Henryho Lestroya. Po ceste zobral so sebou čiernu tehotnú ženu, ktorá upadla do bezvedomia po tom, čo narazila do kameňa od ľaku. V skutočnosti mu na tej žene vôbec nezáleží. „To je to, čo ma na ňom znepokojuje. Ako myslí predovšetkým na svoje šaty, a nie na tú ženu. Ako skúma, či je kufor dobre upevnený, ale neprizrie sa, či žena dýcha.“ Zachránil ju, aby sa mohol chvastať pred otcom. Golden Gray čakal v dome otca aj s tehotnou ženou. Prišiel mladík – Honor, ktorý sa staral o statok Henryho Lestroya a až ten sa o dievčinu postaral.

Keď prišiel Henry Lestroy, čierne dievča nazval Divá, lebo ho chcela uhryznúť. Golden Gray sa poľovníkovi priznal, že je jeho synom. Poľovník poprel, že vedel o jeho existencii. Divej sa medzitým narodil chlapec. Poľovník tušil, že ho Golden vyhľadal iba zo zvedavosti, aby videl ako veľmi je jeho otec čierny.

Po rokoch Joe sa snažil nájsť svoju matku Divú. Za všetko, čo sa Joe naučil, vďačil poľovníkovi. Práve ten mu aj naznačil, kto je jeho pravou matkou: „Veľa zo svojho času premárnil tým, že to popieral a presviedčal sám seba, že zle pochopil poľovníkove slová a najväčšmi jeho pohľad.“ Joe sa za svoju matku hanbil a hneď by ju vymenil za inú. Golden Gray sa rozhodol odísť s Divou a žiť s ňou. Dorcas Joea opustila. Joe opisuje ten osudný deň, kedy zavraždil Dorcas. Vybral sa za ňou a dúfal, že ešte zmení svoj názor. Nechcel ju zabiť. Ona ho však opustila pre iného. Zabávala sa s ním na párty a bola najšťastnejšia v živote. Jej nový priateľ Acton bol trochu krutý, nedával jej darčeky ako Joe. Ženy po ňom tužili a to sa Dorcas páčilo. Dorcas mala predtuchu, cítila, že Joe príde. Joea opustila, lebo sa jej nepáčilo, že ju prijímal takú, aká bola. Nechcel na nej nič meniť. „Chcela som mať vlastnú osobnosť a s Actonom sa mi to darí. Teraz už mám svoj štýl.“ Tak ako sa k nej správal Joe, tak sa ona správala k Actonovi. Nosila mu darčeky za peniaze Joea.

Keď Joe prišiel na párty a uvidel ju s Actonom, zastrelil ju. Ostatní naliehali, aby povedala meno toho, kto to urobil. Dorcas však komunikovala iba s Felice. Odmietla, aby jej zavolali záchranku alebo políciu. Felice bola presvedčená, že Joea iba využívala a priťahoval ju hlavne kvôli tomu, že mal manželku a vzťah museli držať v tajnosti. Felice Dorcas znenávidela. Podľa nej si Dorcas za svoju smrť môže sama. Nemôže prestať myslieť na to, ako sa Joe trápil a chcela mu povedať, že Dorcas toho nebola hodná. „Podľa mňa mu chýba Dorcas a umára sa nad tým, že je jej vrahom. Ale on o nej veľa nevedel. O tom, ako dráždila ľudí, najmä chlapov. Všetkých okrem Actona, ale aj jeho by bola pokúšala, keby bola ešte žila, alebo keby s ňou dlhšie chodil. Chcela iba vzbudzovať pozornosť, alebo hľadala vzrušenie.“

Nakoniec sa Felice odhodlala navštíviť Joea a Violet. Violet priznala, že si pokazila život príchodom do veľkomesta. Teraz už je Violet tým, kým bola pred tým. Felice Joeovi povedala o tom, ako Dorcas rada využívala ľudí. Joe sa však chcel nechať využívať. On ju poznal aj z jej lepšej stránky a bol jediný, kto sa ju pokúsil naozaj ľúbiť. Medzi Joeom a Violet sa všetko urovnalo. Meno Felice znamená šťastie a to priniesla aj Joeovi a Violet. Joe si našiel novú prácu v ilegálnej krčme, Violet opäť chovala vtáky. Chodili spolu na prechádzky a užívali si svoju znovu nájdenú lásku, ktorú im rozprávačka príbehu závidela, lebo ona sa trápila pre tajnú a neopätovanú lásku.

Kontext

V roku 1865 bolo zrušené otroctvo v Spojených štátoch. Afroameričania však boli aj naďalej diskriminovaní a utláčaní. V románe sa zobrazujú epizódy ako z vidieka odchádzajú za prácou vo vlaku pre farebných do veľkomesta, ako každý si musí vybojovať svoje miesto na život. Odráža sa tu aj postavenie čiernych žien v spoločnosti tej doby: „Čierne ženy boli ozbrojené, čierne ženy boli nebezpečné, a čím menej peňazí mali, tým smrteľnejšiu zbraň si vybrali“ ... „Každá iná neozbrojená čierna žena bola v roku 1926 mĺkva, šialená alebo mŕtva.“

Miesto a čas deja

Väčšinou sa dej odohráva v štvrti Harlem v New Yorku – v centre afroamerického života na Lenox Avenue v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Ako autorka rozvíja dejové línie, navracia sa až do polovičky 19. storočia a zobrazuje udalosti zo života postáv v Baltimore, Virgínii.

Rozprávač

V románe sa strieda niekoľko rozprávačov, ktorí majú na tú istú udalosť rôzny pohľad. Sú to tzv. „nespoľahliví rozprávači“. Ich rozprávanie je ovplyvnené ich uhlom pohľadu a náladou. Prvou rozprávačkou v románe je žena, ktorá býva v Harleme. Dej z diaľky pozoruje a komentuje. V rozprávaní sa striedajú rôzne postavy ako napríklad Joe, Dorcas, Felice a True Belle. Niekedy je ťažké určiť, kto je práve rozprávačom. Verí sa, že časť románu rozpráva sama Morrisonová.

Rozprávanie

Autorkin štýl je osobitý, neodohráva sa v chronologickom poradí. Autorka skáče z prítomnosti do minulosti a prostredníctvom rozprávačov ponúka rôzne perspektívy. Román je písaný hovorovým jazykom a slangom.

Hudba

Hudba hrá v tomto románe veľmi dôležitú úlohu. Sprevádza a ovplyvňuje hlavných hrdinov. Džez je hudba, ktorá patrí černochom, predstavuje túžbu po zábave a úniku. Alice v nej vidí príčinu zla: „Je to v tej hudbe. V tej nemravnej, primitívnej hudbe, v melódiách, ktoré ženy spievajú, muži hrajú a na ktoré všetci tancujú, tesne a nehanebne, alebo ďaleko od seba, divoko... Tá hudba ťa núti robiť nerozvážne a nenáležité veci. Už len počúvať ju je porušením zákona.“ Hudba má však aj iné účinky. Uľahčila obnovenie vzťahu medzi Violet a Joeom. Zároveň každé miesto opísané v románe má svoju vlastnú hudbu.

Mesto

Tak ako hudba aj mesto hrá v románe dôležitú úlohu. Množstvo černochov opúšťalo vidiek a bavlníky a vydávali sa do veľkomesta. Do mestského života sa zamilovali a na svoj bývalý život pozabúdali. Teraz ich skutky ovplyvňovalo veľkomesto: „Takto vás rozkrúti mesto. Prinúti vás robiť to, čo chce ono, ísť tam, kam vám prikážu cesty pred vami. Po celý čas vám dovoľuje nazdávať sa, že ste slobodní...“

Motívy

• Bezprávie (nepotrestanosť Joea a Violet) – na začiatku sa nám tieto postavy zdajú ako kruté a odsudzujeme ich činy. Keď sa však dozvedáme viac o ich minulosti, vieme pochopiť, čo ich k týmto činom viedlo.
• Násilie – je prítomné v celom románe. Nielen Joe a Violet spáchali násilie, ale násilie bolo páchané celý život aj na nich ako aj na celej rase.
• Rodičovstvo – takmer všetky postavy v románe nemajú rodičov. Sú vychovávaní starými rodičmi, tetami a pod. Matky buď zomreli ako v prípade Dorcas, Violet, alebo žijú, ale nevychovávajú svoje dieťa, ako v prípade Felice a Joea. Následkom toho postavy trpia stratou bezpečia a istoty a v priebehu deja sa snažia nájsť svoju identitu.
• Rasa – v románe rezonuje utláčanie afroamerickej rasy. Napríklad nájomné pre farebných stúpalo a hovädzina pre nich bola dvakrát taká drahá ako pre belochov, Afroameričania vykonávali podradnú robotu. Sanitka pre Dorcas prišla až ráno, len preto, že ju zavolala černoška.

Symboly

• Vtáky v klietkach – Violet ich po pohrebe Dorcas vypustila, vrátane papagája, ktorý vedel povedať ,,ľúbim ťa“ ako symbol straty lásky, na konci si Violet znova kúpila vtáka – ako symbol jej znovu nájdenia.
• Fotka Dorcas na rímse kozubu – neschopnosť pohnúť sa v živote ďalej.
• Vtáky s červenými krídlami – sú znakom prítomnosti Divej – Joeovej matky, sú symbolom voľnosti a slobody.

Postavy

Sú komplexne vykreslené s hlbokým náhľadom do ich psychológie, sú ovládané inštinktami.

• Violet Traceová – päťdesiatšesť ročná žena, postavou kosť a koža, pracuje ako kaderníčka, predtým bola svižná, rozhodná. Po príchode do mesta sa zmenila. Je poznačená tragédiou. Ľudia ju volali Dračica (angl. Violent). Medzi ľudí nikdy nezapadla. Všetci si mysleli, že je divná.
• Joe Trace – Violetin manžel, muž po päťdesiatke, pre neho charakteristické sú dvojfarebné oči. Živí sa predajom kozmetiky. U žien je veľmi obľúbený. Je to rozporuplná osobnosť, na jednej strane mu ľudia dôverujú, na druhej strane podvádza svoju manželku a je vrahom svojej milenky Dorcas.
• Dorcas Manfredová – je osemnásťročné dievča. Jej rodičia zahynuli pri nepokojoch. Dorcas je charakterizovaná nečistou pleťou, peknou postavou a svetlou pokožkou. Je romantická a tajnostkárska. Láka ju svet dospelých a zábavy. Rozprávač jej nedôveruje. Vychutnáva si, čo jej vzťah s Joeom ponúka – darčeky a tajnosti. Keď ju čoskoro omrzí, hľadá iného.
• Alice Manfredová – je Dorcasina teta, ktorá ju vychováva. Má predsudky voči mladým ľuďom. Svet vonku vidí ako hrozbu a vyhýba sa mu. Dorcas chce uchrániť od všetkého zlého a vychováva ju prísne, pretože sama tak bola vychovávaná. Po jej smrti je zničená. Uvedomuje si bezprávie a postavenie žien v spoločnosti. Po čase nadviaže zvláštne kamarátstvo s Violet.
• Felice – je dôvernou kamarátkou Dorcas. Ku koncu príbehu hrá kľúčovú úlohu, pretože znova zblíži Joea a Violet. Je presvedčená, že Dorcas si za svoju smrť môže sama.
• Golden Gray – je postava z 19. storočia. Jeho otec je čierny a matka beloška. Objavuje sa aj v živote Violet, aj Joea.
• Rose Dear – matka Violet.
• True Belle – stará mama Violet.

Zdroj

• Morrisonová,T.: Džez, Slovenský spisovateľ, 1996, Bratislava, ISBN 80-220-0715-3 s.144
• PLEŠKO, Martin. Toni Morrisonová, pilier africko-americkej literatúry [online]. 2011-04-23. Dostupné online.
• Jazz [online]. 2012-00-0. Dostupné online. (angličtina)
• Jazz Summary and Analysis [online]. 2012-00-0. Dostupné online. (angličtina)