Židovské právo v polárnych oblastiach
Židovské právo (halacha) je v polárnych oblastiach vystavené neobvyklým problémom. Mnoho micvot závisí priamo na pravidelnom striedaní dňa a noci. V polárnych oblastiach ale deň aj noc môžu trvať aj niekoľko mesiacov. Problémy teda spôsobuje, ako tieto astronomické podmienky zladiť s bežnou náboženskou praxou inde vo svete. Má sa denný cyklus preťahovať podľa pohybu Slnka po oblohe, alebo sa naopak má trvať na rovnakej dĺžke dňa na celej Zemi?
S týmito problémami sa prvýkrát stretli židovskí osadníci severných častí Škandinávie.
Halachický problém spojený s premenlivou dĺžkou solárneho dňa či východom a západom Slnka v rozdielnych zemepisných šírkach a na zemskej orbite, eventuálne pre budúce vesmírne cesty, bol už „snáď“ uspokojivo v minulosti vyriešený. Za určujúce sa považuje jeruzalemský čas východu a západu Slnka (či prípadne fázy Mesiaca).
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Bleich J. David, „Mizvot in the Polar Regions and in Earth Orbit.“ Contemporary Halakhic Problems, zväzok 5, kapitola 3, strany 75-128. Targum Press, 2005. ISBN 1-56871-353-3
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židovské právo v polárních oblastech na českej Wikipédii.
