Galileove mesiace
Galileove mesiace sú štyri najväčšie a najjasnejšie Jupiterove mesiace – Európa, Ganymede, Kalisto a Io. Sú to vôbec prvé nebeské telesá objavené ďalekohľadom a prvé známe mesiace inej planéty ako Zem. Patria k najväčším mesiacom slnečnej sústavy. Tri z nich majú ľadový povrch, štvrtý (Io) zase povrch tvorený horninami.[1]
Objav
[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé pozorovania uskutočnil nemecký astronóm Simon Marius možno už v novembri 1609. Objav však publikoval až v roku 1614 v práci Mundus Iovialis. Galileo Galilei mesiace prvýkrát spozoroval 7. januára 1610 a považoval ich najprv za hviezdy. Po čase zistil, že nejde o hviezdy, ale o telesá obiehajúce okolo Jupitera. Objav publikoval 13. marca 1610 v spise Sidereus Nuncius („Hviezdny posol“). Tento objav mal pre astronómiu veľký význam, pretože preukázal, že existujú nebeské telesá, ktoré neobiehajú okolo Zeme a zároveň znamenal veľkú podporu pre uznanie heliocentrického systému.[2][3]
Galileo Galilei pôvodne nazýval mesiace podľa svojich mecenášov „Medicejské hviezdy“ (Sidera Medicea) a označoval ich rímskymi číslicami I. – IV, keďže medicejskí bratia boli tiež štyria. Toto označenie sa používalo do konca 19. storočia a viedlo k zmätkom. Preto bolo na odporúčanie Johannesa Keplera prijaté pomenovanie, ktoré navrhol Simon Marius.[4][5]
Galileo Galilei (či Simon Marius) však pravdepodobne nebol prvý človek, ktorý tieto mesiace videl. Polynézania majú taký vynikajúci zrak, že ešte dnes udivujú schopnosťou vidieť (za priaznivých podmienok) mesiace Jupitera.[chýba zdroj]
Tabelárne zobrazenie
[upraviť | upraviť zdroj]Galileove mesiace sú (v poradí od najbližšieho k Jupiteru po najvzdialenejší):
| Meno | Obrázok | Priemer (km) |
Hmotnosť (kg) |
Stredný polomer obehu (km) |
Obežná doba (dni) |
|---|---|---|---|---|---|
| Io | 
|
3 643 | 8,93×1022 | 421 800 | 1,77 |
| Európa | 
|
3 122 | 4,8×1022 | 671 100 | 3,55 |
| Ganymede | 
|
5 262 | 1,48×1023 | 1 070 400 | 7,16 |
| Kalisto | 
|
4 821 | 1,08×1023 | 1 882 700 | 16,69 |
Obežné dráhy
[upraviť | upraviť zdroj]-
Dráhová rezonancia Io, Európy a Ganymedu. Konjunkcie sú zvýraznené zmenou farby. -
Animácia obehu mesiacov za obdobie 31 pozemských dní (január 2019)
Jupiter · Io · Európa · Ganymede · Kalisto
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ OWEN, Tobias Chant. The Galilean satellites. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-08-24, [cit. 2024-10-19]. Dostupné online.
- ↑ BENKOVIČOVÁ, Kristína. Mesiac nie je dokonalá guľa. Galilei naštrbil antické predstavy o vesmíre. Veda na dosah (Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR), 2024-03-21. Dostupné online [cit. 2024-10-19].
- ↑ KEPLER, Jan. Sidereus nuncius čili Hvězdný posel [online]. Praha: Český rozhlas, 2009-01-04, [cit. 2024-10-19]. Dostupné online.
- ↑ KRATOCHVÍL, Zdeněk. Galileo Galilei – Vynálezy a astronomické objevy. OSEL (Objective Source E-Learning) (Telč: Osel), 2020-05-10. Dostupné online [cit. 2024-10-19]. ISSN 1214-6307.
- ↑ Galilean Moons of Jupiter [online]. NASA, 2013, [cit. 2024-10-19]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Galileove mesiace
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
- Aktuálna poloha Galileových mesiacov pri pohľade zo Zeme na webe The Sky Live
- Aktuálna poloha Galileových mesiacov pri pohľade zo Zeme na webe The Shallow Sky
