Jozef Serčuk
Josef Serčuk (* 1919 Poľsko - † 6. november 1993, Tel Aviv, Izrael) bol veliteľ židovského partizánskeho oddielu operujúceho v oblasti Lublinu v Poľsku počas druhej svetovej vojny. Po vojne svedčil vo viacerých procesoch s nacistickými zločincami, za čo získal zvláštne uznanie od štátu Izrael.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Potom, čo jeho rodičia a ďalší rodinní príslušníci boli zabití v ghette v roku 1941, bol Jozef a jeho brat David transprotovaní do vyhladzovacieho tábora Sobibor. Po jednom dni v tábore sa im obom spolu s ďalším väzňom podarilo utiecť do blízkeho lesa. Tu založili jadro partizánske skupiny, ktorá sa formovala hlavne zo Židov, ktorí utiekli z giet alebo tábora Sobibor. V jednotke bojoval aj spisovateľ Dov Freiberg.
Jeho brat David Serčuk po oslobodení oblasti vstúpil do Poľskej armády, v roku 1948 bol zavraždený poľskými neonacistami.
Po vojne sa Josef Serčuk angažoval vo vyhľadávaní nacistických vojnových zločincov v Európe a vypovedal ako svedok na Norimberskom procese. Po návrate do Poľska podal žiadosť o odchod do Izraela, ktorá ale bola odmietnutá. Jeho žiadosti bolo vyhovené až v roku 1950, keď sa mu podarilo získať cestovný pas. Po odchode do Izraela bol povolaný do izraelskej armády. Po skončení služby sa oženil a usadil v Yad Eliyahu v Tel Avive. Následne začal súkromne podnikať.
Aj v tomto období bol Serčuk viackrát pozvaný do Európy, aby vypovedal na súdoch s nacistickými vojnovými zločincami. Na súde s SS-Oberscharführerom Hugom Raschendorferom bol jediným svedkom obžaloby. Po tom, čo bol Raschendorfer odsúdený na doživotné väzenie, Serčuk získal zvláštnu cenu za vyšetrovanie nacistických zločinov oddelenia izraelskej policie.
V roku 1967 Levi Eškol, izraelský premiér, udelil Serčukovi medailu bojovníkov proti nacizmu. V roku 1968 získal aj štátnu vojenskú medailu.
Serchuk zomrel v roku 1993 v Tel Avive vo veku 74 rokov. Bol ženatý a zanechal deväť detí a viac ako sto vnukov a pravnukov.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Dov Freiberg, prežiť Sobibor, New York, 2007.
- Dov Freiberg, Cesta do minulosti s Dekel Shibolim, Ramla, 1993.
- Dov Freiberg, človek ako každý iný, Ramla, 1996.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]