Korejovce
Korejovce | |
obec | |
Chrám Ochrany presvätej Bohorodičky
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Svidník |
Región | Šariš |
Nadmorská výška | 333 m n. m. |
Súradnice | 49°22′42″S 21°38′35″V / 49,3782°S 21,6431°V |
Rozloha | 4,06 km² (406 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 71 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 17,49 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1600 |
Starosta | Jaroslav Kapa[3] (KDH) |
PSČ | 090 05 (pošta Krajná Poľana) |
ŠÚJ | 527394 |
EČV (do r. 2022) | SK |
Tel. predvoľba | +421-54 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Korejovce | |
Webová stránka: obeckorejovce.webnode.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Korejovce sú obec na Slovensku v okrese Svidník.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Korejovce zaberajú rozlohu s pozemkami, ktoré sú ich súčasťou, 405 ha. Nadmorská výška v strede obce je 330 m n. m, v katastri obce od 310 – 534 m. Korejovce ležia v severnej časti Nízkych Beskýd v doline potoka Hrišov. Mierne členitý povrch chotára tvoria flyšové súvrstvia. Prevláda listnatý les s porastom buka.
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Erb
[upraviť | upraviť zdroj]V červenom štíte je po zelenej pažiti skáčuci strieborný kôň v rovnakej zbroji. Erb bol prijatý podľa historickej pečate obce z r. 1787 a prerokovaný obecným zastupiteľstvom 22. apríla 2001. Je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod č. HR: K-159/2001. Autorom erbu je Jozef Seňko.
Vlajka
[upraviť | upraviť zdroj]Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, bielej, červenej, bielej, zelenej, bielej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Vývin názvu obce
- 1600 – Kerowche
- 1618 - Koreocz
- 1773 - Korejocz, Korejowcze
- 1786 - Korejócz, Korejowce
- 1808 - Korejócz, Korejowce, Kořejowce
- 1863–1902 - Korejóc
- 1907–1913 - Koróc
- 1920 – Korejovce
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1600, kde v literárnych prameňoch je uvádzaná pod názvom Kerowche. Korejovce patrili do Šarišskej župy a okresu Svidník. Po vzniku ČSR boli súčasťou Prešovského kraja až do nového územnosprávneho usporiadania v roku 1960, kedy sa stali súčasťou Východoslovenského kraja a okresu Bardejov. Od roku 1968 sú znovu nedeliteľnou súčasťou Svidníckeho okresu.
Obec založili v rokoch 1573 až 1598. Patrila panstvu Makovica. Roku 1713 – 1714 obec bola vyľudnená, 1787 mali Korejovce 22 domov a 133 obyvateľov, v roku 1828 25 domov a 194 obyvateľov. V roku 1940 obci bolo postavených 19 domov v ktorých žilo 139 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a pracovali v lesoch.
Za prvej ČSR sa mnohí vysťahovali.
Počas karpatsko-duklianskej operácie v októbri 1944 cez Korejovce sa usilovali postúpiť vojenské jednotky Červenej armády 67. streleckého zboru 38. armády.
Nemecké vojska mali obsadené dominujúce kóty Javorie (534 m), Hrabov, Kobyliakov vrch a Zapílu.
V doline sú dodnes viditeľné stopy po ťažkých vojenských bojov, predovšetkým početné záseky, zákopy a palebné postavenia delostrelectva a zemľanky. Dedina počas bojov bola takmer zničená.
Časť obyvateľov trvalé žijúcich v obci do roku 1990 pracovali v priemyselných podnikoch vo Svidníku, Košiciach a v Česku. V 90. rokoch 20. storočia po reštrukturalizácia podnikov obyvatelia obce vycestovali za prácou do zahraničia. Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Obec vždy patrila medzi malé osady. V roku 1869 mali Korejovce 62 obyvateľov, v roku 1880 - 77 obyvateľov, 1890 – 96 obyvateľov, v roku 1900 – 106 obyvateľov, v roku 1910 – 104 obyvateľov, v roku 1921 – 103 obyvateľov, v roku 1930 – 117 obyvateľov, v roku 1940 – 139 obyvateľov, v roku 1948 – 131 obyvateľov, v roku 1961 – 141 obyvateľov a v roku 1970 – 141 obyvateľov.
V roku 1995 v obci sa nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DUCÁR, FARKÁŠ, FEK, FRANČÁK, GOČ, HOMZA, KAŇUK, KARČÁK, LACA, MIKULA, SAGAN, VANČIŠIN, ŽÁK.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gréckokatolícky kostol Ochrany presvätej Bohorodičky, drevená trojpriestorová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1761-1764.[4] Poškodený bol počas druhej svetovej vojny v roku 1944, keď sa pri výbuchu zrútila jeho strecha. Obnovený bol v roku 1947. Ide o chrám tzv. lemkovského typu, hmota chrámu sa skladá tradične z troch častí, presbytéria, širšej štvorcovej lode a babinca. Konštrukcia stavby je zrubová na kamennej podmurovke. V interiéri sa nachádza fragmentárne zachovaný barokový dvojetážový ikonostas s cárskymi dverami z druhej polovice 18. storočia. Reštaurovaný bol v rokoch 1999-2002. Fasády sú členené vertikálne kladenými smrekovými doskami s lištami. Štvorcové okná majú dekoratívne šambrány. Strechy sú ukončené stanovými strechami pokrytými šindľom s malými cibuľami s kovanými železnými krížmi. Veža je taktiež ukončená stanovou strechou s malou šindľovou cibuľou.[5]
- Zvonica, drevená stavba na pôdoryse štvorca z rokov 1761-1764. Fasády zvonice sú podobne ako u chrámu členené vertikálne kladenými doskami s lištami. Ukončená je stanovou strechou pokrytou šindľom. Nachádzajú sa tu tri zvony. Na jednom zo zvonov z roku 1769 je nápis s reliéfom svätej Rodiny. Druhý zvon z roku 1771 má nápis a reliéf s motívom kríža, pod ním je Panna Mária Sedembolestná a sv. Trojica, tretí z roku 1835 s motívom dubových listov.
-
Chrám Ochrany presvätej Bohorodičky
-
Detail ukončenia veží
-
Ikonostas
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa nachádza vojenský cintorín z prvej svetovej vojny, zrekonštruovaný v roku 2004, za podpory rakúskej organizácie starajúcej sa o vojnové hroby.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Drevený chrám, Korejovce [online]. Severovýchod Slovenska. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korejovce
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]