Priemyselný odpad
Priemyselný odpad je odpad z rôznych procesov výroby. Patria sem napríklad: kaly, zvyšky produktov, prach z pecí, trosky a popol. Väčšina priemyselného odpadu pochádza z troch typov priemyselných odvetví: metalurgický, nemetalurgický a potravinársky priemysel. Priemyselný odpad sa môže v jednotlivých odvetviach líšiť podľa použitých surovín, výrobných procesov a výstupných produktov.[1] Priemyselné odpady predstavujú vyše 80 % množstva všetkých odpadov vyprodukovaných na Slovensku.[chýba zdroj]
Klasifikácia priemyselného odpadu
[upraviť | upraviť zdroj]
Priemyselný odpad sa rozdeľuje na plynný, pevný a kvapalný. Zahŕňa látky obsahujúce nebezpečné materiály, toxické chemikálie a iné chemikálie, medicínsky odpad, odpady zo spracovania minerálov a nerastov, odpady z dreva a papiera, organické odpady a anorganické zvyšky.[2]
Priemyselný odpad možno vo všeobecnosti rozdeliť do dvoch typov:
- bezpečný
- nebezpečný[3]
Priemyselný odpad, ktorý je bezpečný, je odpad z priemyselnej činnosti, ktorý neohrozuje ani verejné zdravie, ani životné prostredie, napr. kartón, plasty, kovy, sklo, kameň a organický odpad.
Nebezpečný odpad predstavujú zvyšky z priemyselnej činnosti, ktoré môžu poškodiť verejné zdravie alebo životné prostredie, napr. horľavé, žieravé, aktívne a toxické materiály.[3]
V niektorých krajinách je usporiadaná do 3 hlavných oblastí: inertný odpad, odpad prispôsobiteľný komunálnemu odpadu a špeciálny odpad.
Dopad na životné prostredie a zdravie človeka
[upraviť | upraviť zdroj]
Továrne a elektrárne sa obvykle nachádzajú v blízkosti vodných plôch, z dôvodu potreby veľkého množstva vody ako vstupu do výrobného procesu, alebo chladenia zariadení.[4] Množstvo oblastí, ktoré sa stávajú priemyselnými, ešte nemá zdroje ani technológie na to, aby sa zbavili odpadu s menšími dopadmi na životné prostredie.[5] Kovy, chemikálie a odpadové vody, uvoľňované do vodných útvarov, priamo ovplyvňujú morské, alebo sladkovodné ekosystémy a zdravie tých, ktorí sú závislí na vodách ako zdroji potravy, alebo pitnej vody.[6]
Priemyselné odpady, najmä nebezpečné odpady, môžu mať krátkodobé alebo dlhodobé účinky na ľudí a ekologické systémy. Preto správne spracovanie, skladovanie a zneškodňovanie nebezpečných odpadov sú kľúčové pre zamedzenie chorôb a problémov životného prostredia. Potenciálne nepriaznivé účinky nebezpečných odpadov na zdravie obyvateľstva závisia od mnohých faktorov. Napríklad od charakteristík chemikálií, s ktorými sa prichádza do styku, rozsahu expozície, zdravotného stavu exponovaného jednotlivca a postihnutého orgánu (orgánov) a taktiež od poveternostných podmienok.[7][8]
Tepelné znečistenie – vypúšťanie vody pri zvýšenej teplote po jej použití na chladenie – taktiež môže viesť k znečisteniu vody. Zvýšené teploty vody znižujú hladiny kyslíka, čo môže zabíjať ryby a meniť zloženie potravinového reťazca, znižovať biodiverzitu druhov a podporovať inváziu nových teplomilných druhov.[9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ AROCKIAM JEYASUNDAR, Parimala Gnana Soundari; ALI, Amjad; GUO, di. Waste treatment approaches for environmental sustainability. [s.l.] : Elsevier, 2020. DOI: 10.1016/B978-0-12-819001-2.00006-1. Dostupné online. ISBN 978-0-12-819001-2. DOI:10.1016/b978-0-12-819001-2.00006-1 S. 119–135. (po anglicky)
- ↑ Gürses, A., Güneş, K., Korucu, M. E., & Açikyildiz, M. (2016). Industrial Waste.
- ↑ a b MILLATI, Ria; CAHYONO, Rochim Bakti; ARIYANTO, Teguh. Agricultural, Industrial, Municipal, and Forest Wastes. [s.l.] : Elsevier, 2019. Dostupné online. S. 1–22.
- ↑ "How We Use Water". EPA. 2018-02-05.
- ↑ Ghobadi, M.; Ahmadipari, M.; Pazoki, M. (2020). "Assessment of Disposal Scenarios for Solid Waste Management Using Fuzzy Rapid Impact Assessment Matrix; a Case Study of Khorramabad Industrial Estate". Pollution. 6 (3): 531–541. doi:10.22059/POLL.2020.295451.735.
- ↑ ASSESSMENT., United States. Congress. Office of Technology. Wastes in marine environments.. [s.l.] : Congress of the U.S., Office of Technology Assessment, 1987. Dostupné online.
- ↑ Book Reviews and Notes : Health Aspects of the Disposal of Waste Chemicals. Joe W. Grisham, ed. 1986. Pergamon Press, London. 472 pages. Index. ISBN 0-08-033159-9. Hard cover $85.00. Bulletin of Science, Technology & Society, 1988-02, roč. 8, čís. 1, s. 83–83. Dostupné online [cit. 2022-04-24]. ISSN 0270-4676. DOI: 10.1177/027046768800800132.
- ↑ MISRA, Virendra; PANDEY, S.D.. Hazardous waste, impact on health and environment for development of better waste management strategies in future in India. Environment International, 2005-04, roč. 31, čís. 3, s. 417–431. Dostupné online [cit. 2022-04-24]. ISSN 0160-4120. DOI: 10.1016/j.envint.2004.08.005.
- ↑ GOEL, P.K.. Water Pollution Causes, Effects and Control.. [Place of publication not identified] : [s.n.], 2006. Dostupné online. ISBN 978-81-224-2525-3. [prebraná citácia]
