Theléma

Theléma je ezoterické a magické náboženstvo či duchovná filozofia založená Aleisterom Crowleym (1875–1947) začiatkom 20. storočia.[1] Jej jadro tvoria Sväté knihy thelémske, z ktorých prvou a najvýznamnejšou je Kniha Zákona, tiež známa ako Liber AL vel Legis, ktorú Crowley napísal počas mystickej skúsenosti, ktorú mal v Káhire v apríli roku 1904.[2]

Unikurzálny hexagram s hore mieriacim kvetom s piatimi lupeňmi. Symbol thelémskeho hnutia.

Slovo „theléma“ vychádza z podstatného mena θέλημα, ktoré v starogréckom dialekte koiné znamená „vôľa“; odvodzuje sa od slovesa θέλω (thélo), „chcieť, byť (niekoho) vôľou“. Prívrženci thelémy sa nazývajú thelémiti.[3]

Základnými princípmi thelémy sú:

• „Rob, čo ty chceš, nech je celý Zákon.“[4] Tento ústredný imperatív thelémy je výzvou k objaveniu jedincovho životného poslania („Pravej vôle“) a k vykonaniu tohto poslania.[5]

• „Láska je zákon, láska pod vôľou.“[6] Povahou Zákona thelémy je láska, hoci táto láska je podriadená vyššie uvedenému princípu vôle.[7]

• „Každý muž a každá žena je hviezda.“ [8] Táto metafora znamená, že ľudia, ktorí uskutočňujú svoju vôľu, sú ako hviezdy vo vesmíre: zaberajú určitý čas a priestor, sú však individuálni, ich povaha je nezávislá, hoci môžu vytvárať skupiny. Ak každý sleduje svoju predurčenú dráhu, obvykle nedochádza ku kolíziám.[9]

Theléma nadväzuje predovšetkým na tradíciu západného hermetizmu a ezoterizmu (kabala, rozenkruciánstvo atď.), staroegyptského náboženstva a východných náboženstiev (najmä jóga, budhizmus, taoizmus a tantra).[10] „Magický“ rozmer thelémy neznamená nevyhnutnosť viery v paranormálne pôsobenie magických úkonov, ale je vyjadrením princípu, že človek vstupuje do vzťahu so všetkými prvkami reality v nepodriadenej pozícii a je „pánom svojho osudu“.[11]

Theléma mala a má zásadný vplyv na mnohé nové náboženské a duchovné hnutia vrátane wiccy, chaos mágie a viacerých vetiev novopohanstva.

Existuje niekoľko organizácií založených na učení thelémy, pričom najprominentnejšími sú A∴A∴, Ordo Templi Orientis a Ecclesia Gnostica Catholica.

Definícia

Starogrécke slovo thelema (θέλημα) na jednej strane označuje „žiadostivú vôľu: túžbu, a to niekedy aj sexuálnu“,[12] na druhej bežne označuje vôľu Božiu.[13] Ojedinele sa používa v spojitosti s vôľu človeka,[14] výnimočne aj v spojitosti s vôľou diabla.[15] V obvyklých starogréckych textoch sa slovo thelema vyskytuje iba vzácne (obvyklé starogrécke slovo označujúce vôľu je βουλή, boule), avšak hojne sa používalo v Septuaginte práve v súvislosti s vôľou Božou.[16]

Predchodcovia

Theléma nadväzuje predovšetkým na tradíciu západného hermetizmu a ezoterizmu (kabala, rozenkruciánstvo atď.), gnosticizmu, novoplatonizmu, staroegyptského náboženstva, antických mystérií, slobodomurárstva, ale aj východných náboženstiev, kde preberá prvky najmä z jógy, budhizmu, mystického islamu, taoizmu a tantry.[17]

Špecifickým predchodcom thelémy bol François Rabelais, ktorý vo svojom románe Gargantua  vykreslil „opátstvo Thelémy“, v ktorom vládne jediný zákon: „Rob, čo ty chceš.“[18]

Náuka

Ezoterizmus

Ezoterizmus thelémy možno chápať tak, že podstata duchovnej či metafyzickej reality existuje nezávisle na náboženstvách, ktoré sú len rôznymi pokusmi o uchopenie tejto podstaty a ktoré jej môžu nanajvýš udeliť formu v prežívaní človeka.[19] Zbožštenie a absolutizácia tejto „pravdy“, partikulárnych záverov konkrétneho náboženstva, sa potom považuje za ezoterizmu protikladný exoterizmus. Sebastián Jahič píše: „Esoterismus interpretuje exoterní nauky nikoli jako ‚omyly‘ či ‚hereze‘, nýbrž jako ‚částečné pravdy‘, jež jsou platné na jistém stupni odhalování širší a hlubší univerzální ‚pravdy‘.“[20]

Tento princíp je v Svätých knihách thelémskych vyjadrený nasledovne: „Všetky slová sú sväté a všetci proroci pravdiví; až na to, že chápu len málo.“[21] „Náboženstvá sveta sú len symboly a závoje Absolútnej Pravdy. Takisto sú aj filozofie. Pre adepta, zrúceho tieto veci zhora, je ničotné voliť medzi Budhom a Mohamedom, medzi Ateizmom a Teizmom [sic].“[22]

Ezoterizmus môže znamenať aj to, že úplné pochopenie náuky nie je prístupné všetkým alebo že pre plné pochopenie je nutné zasvätenie. Pod týmto zasvätením sa má na mysli aj plné prežitie aspektov „vyšších právd“ vo vlastnej duchovnej skúsenosti. Citácie zo Svätých kníh thelémskych v tejto súvislosti znejú: „Toto Poznanie [sic] nie je pre všetkých; vskutku málo je povolaných, ale z tohto mála mnohí sú vyvolení.“[23] „Adept sa musí zdať sťa muž vystupujúci na strmý vrch, čo sa stratil z dohľadu svojich priateľov, ktorí zostali v údolí. Povedia: stratil sa v oblakoch. Lež on sa bude radovať z jasu slnka nad nimi a príde k večným snehom.“[24]

Kniha Zákona a ostatné Sväté knihy thelémske

Crowley sa v marci a apríli roku 1904 spolu s manželkou Rose nachádzal v Káhire. Zažili tu sériu duchovných zážitkov, na základe ktorých dospeli k presvedčeniu, že v deň jarnej rovnodennosti v roku 1904 sa začal Nový eón alebo nový vek, v ktorom bude pre ľudstvo platiť nový duchovný zákon.[25] Následne v dňoch 8.–10. apríla Crowley napísal krátky „inšpirovaný“ text známy ako Kniha Zákona, ktorá sa neskôr stala základom učenia thelémy. Crowley tvrdil, že mu text nadiktovala netelesná entita menom Aiwass, ktorá tlmočila slová božstiev menom Nuit, Hadit a Ra-Hoor-Khuit, z ktorých každé komunikovalo jednu kapitolu Knihy Zákona. Komunikácia trvala každý deň od poludnia do jednej hodiny poobednej, každý deň bola napísaná jedna kapitola.[26]

Neskôr v rokoch 1907 až 1911 Crowley napísal niekoľko ďalších krátkych Svätých kníh thelémskych, ktoré ďalej rozvíjajú princípy Knihy Zákona.[27]

Posledný svätý text, ktorý napísal, bol v roku 1925 krátky komentár ku Knihe Zákona, tzv. Tuniský komentár, ktorý sa v súčasnosti pripája na jej záver.[28]

Viacerí neskorší thelémiti sa pokúsili nadviazať spojenie so zdrojom Crowleyho zjavení a napísať ďalšie sväté spisy. Žiadny z týchto neskorších pokusov však nie je thelémitmi vo všeobecnosti uznávaný, hoci niektoré skupiny sa k niektorým z týchto „apokryfov“ hlásia.[29]

Najznámejším z týchto neskorších inšpirovaných textov je Liber 49: Kniha Babalon, ktorú napísal Jack Parsons 28. februára 1946 v Mohavskej púšti v Kalifornii.[30]

Nový eón

Jednou zo základných téz thelémy je, že v deň jarnej rovnodennosti roku 1904 nastal Nový eón (alebo „aeon“), nový vek, v ktorom sa ľudstvo bude vedome či nevedome riadiť novým duchovným zákonom.[31] Nový eón je zároveň známy ako eón Hóra, tj. egyptského boha menom Hórus. Tomuto eónu predchádzal eón Osirida, Otca a patriarchátu, a ešte predtým Isidy, Matky a matriarchátu. Eón Osirida je zároveň označovaný ako „Starý eón“, ktorému vládol „umierajúci boh“ a „boh otrokov“. Eón Hóra, známy aj ako eón Dieťaťa, prekonáva dva predchádzajúce eóny, pričom zároveň je ich syntézou a uzmieruje v sebe ich protikladnosť. Dieťa je tu jednak symbolom slobody a kreatívneho rastu, jednak je plodom lásky jeho rodičov, ktorá je v theléme špecifickým mystériom.[32]

Eón Hóra má v ďalekej budúcnosti prenechať miesto eónu Maat, bohyne spravodlivosti.[33]

Zatiaľ čo niektorí thelémiti vykladajú učenie o Novom eóne doslovne, iní ho chápu symbolicky, resp. ako „operatívny mýtus“.

Thelémiti počítajú od jarnej rovnodennosti roku 1904 svoj vlastný letopočet. Tento letopočet sa začína rokom 0, pričom nový rok sa začína na jarnú rovnodennosť. Rok 2022 sa napríklad teda z viac než troch štvrtín prekrýva s thelémskym rokom 118.

Kozmológia

Thelémiti sa môžu obracať na božstvá rôznych panteónov v závislosti od konkrétnej situácie, preferencií či cieľa.[34] Existujú však aj špecificky thelémské božstvá, pričom trom hlavným, menom Nuit, Hadit a Ra-Hoor-Khuit, je každému venovaná jedna z kapitol Knihy Zákona, pričom každý z nich si plní aj dôležitú kozmologickú či metafyzickú funkciu.[35]

Nuit je bohyňa nebeskej klenby, obvykle zobrazovaná v podobe nahej ženy, ktorej telo, ktoré je posiate hviezdami, sa ako nočná obloha ohýba nad zemou. V tomto ohľade bola jej vzorom staroegyptská bohyňa Nut. Opisuje sa ako božská substancia všetkého,[36] ako obvod nekonečného kruhu či gule,[37] ako „ultimátny objekt“,[38] „Nekonečný Priestor a jeho Nekonečné Hviezdy“,[39] „Naša Pani Hviezd“, či aj ako „kráľovná priestoru“ či „kráľovná nebies“.[40]

Boh Hadit, ktorému je venovaná druhá kapitola Knihy Zákona, je nekonečne malý bod, zavŕšenie a manžel Nuit, ktorý predstavuje pohyb a čas[41] a bol opísaný aj ako „ultimátny subjekt“.[42] Kniha Zákona o ňom píše, že je to „plameň, ktorý horí v srdci každého človeka a v jadre každej hviezdy“[43] a stotožňuje ho s kundaliní.[44]

Božstvom tretej kapitoly Knihy Zákona je Ra-Hoor-Khuit, prejav boha Hóra a výsledok sobáša Hadita a Nuit. Jeho podoba je založená na historickom synkretickom spojení staroegyptského slnečného boha menom Ra a boha kráľovskej moci, Hóra.[45]

Ďalšími špecificky thelémskymi božstvami sú Hoor-paar-kraat (Harpokratés), Heru-ra-ha, ktorí sú ďalšími prejavmi boha Hóra; bohyňa lásky a Veľká Matka Babalon; mužský princíp menom Chaos, niekedy stotožňovaný s ďalším božstvom menom Therion a ďalší.[46]

Z Crowleyho komentárov Knihy Zákona vyplýva, že považoval ducha každého človeka za vteleného Boha (v zmysle najvyššieho Boha, absolútna). Človek je partikulárnym spojením Hadita a Nuit, a to v kontraste k univerzálnemu spojeniu, ktorým je Ra-Hoor-Khuit. Boh obmedzil svoju nekonečnosť, aby sa vystavil stavu zdanlivej nedokonalosti, za účelom uskutočnenia svojich partikulárnych možností. Cieľom duchovného i svetského života človeka je uvedomiť si a precítiť svoj božský pôvod a uskutočniť svoj potenciál v tomto svete.[47]

Thelémita sa sám rozhoduje, či túto náuku o bohoch a Bohu berie ako alegóriu, alebo ako niečo, čo je platné doslovne.

Pravá vôľa

Pravá vôľa (true will) je súhra jedincovho najhlbšieho jástva a vonkajšieho univerza; môže byť odlišná od vedomého úmyslu človeka. Označuje to, čo sa v bežnej reči nazývá „osud“ či „poslanie“ jednotlivca, ktoré vyplýva z jeho individuálnej prirodzenosti.[48] Thelémske prikázanie „Rob, čo ty chceš“ nie je výzvou k svojvôli či hedonizmu, ale k naplneniu pravej vôle. Pravá vôľa má byť najskôr odhalená mentálnou i mystickou introspekciou, odhaľovaním nevedomých obsahov, a až potom vykonaná. Sebastián Jahič interpretuje Zákon „Rob, čo ty chceš“ nasledovne: „Prostredníctvom jedinca žijúceho v súlade so svojou pravou vôľou vykonáva absolútno (Boh, ak chcete) svoju vôľu vo svete.“[49]

Súčasná prax

Etika

Imperatív „Rob, čo ty chceš“ je obvykle vykladaný v zmysle, že je neprípustné zasahovať do vôle niekoho iného. Tento výklad Zákona niekoľkokrát naznačil aj sám Crowley;[50] Kniha Zákona uvádza explicitne iba toľko, že „králi“, t. j. duchovne oslobodení jednotlivci, sa nesmú navzájom do ničoho nútiť.[51] Crowley uvádzal, že nie je nutné rozvinúť thelémsku etiku do detailov, pretože ona sama prirodzene vyplynie zo Zákona „Rob, čo ty chceš“.[52] Sám však napísal niekoľko ďalších dokumentov, ktoré prispievajú k rozvoju thelémskej etiky, ako eseje „Liber OZ“, „Duty“ a „Liber II“.

„Liber OZ“ uvádza zoznam práv jednotlivca, ktoré vyplývajú zo Zákona „Rob, čo ty chceš“, konkrétne právo žiť podľa svojho vlastného zákona; žiť tak, ako chceme; pracovať, hrať sa a odpočívať tak, ako chceme; zomrieť spôsobom a v čase, ktoré chceme; jesť a piť to, čo sami chceme; slobodne cestovať; venovať sa tvorivej činnosti podľa svojej vôle a bez obmedzení; milovať (konsenzuálne) kohokoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek; a právo na aktívny odpor voči tým, kto by chceli zhatiť tieto práva.[53]

Podľa eseje „Duty“ majú thelémiti tieto povinnosti:

• A. Povinnosť voči sebe samému: povinnosť objaviť, že človek je stredom svojho vlastného univerza, a objaviť svoju vlastnú vnútornú povahu. Má sa rozvíjať rovnovážnym spôsobom, ustanoviť vo svojom živote sebestačnosť a plne sa oddať službe svojej vlastnej pravej vôli.

• B. Povinnosť voči iným: povinnosť prehliadnuť falošnosť mystickej ilúzie, ktorá vraví, že existuje definitívna oddelenosť medzi jástvom a inými jednotlivcami; bojovať, keď je to nevyhnutné, a nezasahovať do vôle iných; osvecovať ich, keď je to nutné; a uctievať božskú prirodzenosť všetkých bytostí.

• C. Povinnosť voči ľudstvu: uvádza, že Zákon Thelémy má byť jediným zdrojom jednania a rozhodovania.

• D. Povinnosť voči všetkým ostatným bytostiam a veciam: uvádza, že Zákon Thelémy je nutné aplikovať na každú situáciu. Porušením tohto zákona je použiť zviera alebo vec za účelom, ku ktorému nie sú určené, alebo ich svojvoľne zničiť. S prírodou a prírodnými zdrojmi je nutné narábať šetrne a smerovať k trvalej udržateľnosti.[54]

„Liber II“ okrem iného uvádza: „Rob, čo ty chceš, a potom už nerob nič iné.“ A tiež: „Musíš (1) objaviť, čo je tvojou Vôľou, a potom (2) vykonať svoju Vôľu (a) sústredene, (b) odosobnene a (c) v mieri.“[55]

Sviatky

Kniha Zákona ustanovuje niekoľko thelémskych sviatkov:[56]

• 20. marec: Slávnosť Najvyššieho obradu, ktorá oslovuje Crowleyho invokáciu boha Hóra v Káhire v roku 1904, ktorá ustanovila Nový eón.

• 20. alebo 21. marec: Rovnodennosť Bohov, thelémsky nový rok. Hoci Rovnodennosť Bohov a Slávnosť Najvyššieho obradu obvykle spadajú na ten istý deň, výnimočne v rokoch, kedy jarná rovnodennosť spadá na iný deň ako 20. marec, sa slávia samostatne. Na južnej pologuli sa Rovnodennosť Bohov slávi v tom istom čase ako na severnej pologuli.

• 8.–10. apríl: Slávnosť Troch dní písania Knihy Zákona. Sviatok pripomína tri dni, počas ktorých Crowley napísal Knihu Zákona v roku 1904 v Káhire. Okrem iného je u thelémitov obvyklé, že si v každý z týchto troch dní prečítajú príslušnú kapitolu Knihy Zákona.

• 12. august: Slávnosť Proroka a jeho Nevesty. Sviatok pripomína sobáš Aleistera Crowleyho a jeho prvej manželky Rose Edith Kellyovej. Rose zohrala významnú úlohu pri odovzdaní Knihy Zákona.

• Slávnosť života. Slávi sa pri narodení dieťaťa a pri narodeninách thelémitu.

• Slávnosť ohňa/Slávnosť vody. Slávia sa, keď chlapec (oheň) alebo dievča (voda) dosiahne pohlavnú dospelosť.

• Slávnosť smrti. Slávi sa pri smrti thelémitu (pohreb) alebo pri výročí jeho smrti. Slávnosť Crowleyho smrti je 1. decembra, jeho narodenia 12. októbra; podobne sa pripomína aj narodenie a smrť iných thelémitov či gnostických (thelémskych či proto-thelémskych) svätých.

Niektorí thelémiti slávia aj ďalšie sviatky, ktoré Kniha Zákona nepredpisuje, ako letný a zimný slnovrat či jesennú rovnodennosť. Ďalší synkreticky pripájajú aj štyri tradičné predkresťanské sviatky ako Imbolc, Beltain, Lughnasadh a Samhain.

Mágia

Hoci sú možné aj čisto symbolické a nemagické výklady thelémy, väčšina thelémitov praktikuje nejakú formu mágie. Neexistuje žiadny záväzný thelémsky výklad mágie, takže je možné ju vnímať ako objektívny zásah neviditeľných síl, alebo aj ako čosi, čo pôsobí iba na psychologickej úrovni.[57] Crowley definoval mágiu ako „vedu a umenie spôsobovania zmeny v súlade s Vôľou“,[58] takže ňou chápal aj akúkoľvek svetskú činnosť mieriacu k tomu, aby sa magikov vonkajší či vnútorný svet zmenil v súlade s jeho želaniami.

Zdôrazňuje sa etický a oslobodzujúci význam tohto magického prístupu k duchovnému životu, kde človek nie je odkázaný na náklonnosť externého božstva, ale svoj svetský úspech i priaznivý posmrtný duchovný osud si zabezpečuje v zásade sám (hoci, ak chce, môže sa obrátiť aj na externé božstvá). V thelémskom „chápání světa, bytí a univerza [...] se vykonavatel magie — magik — stává ústřední postavou nového všeobecného uspořádání vztahů mezi člověkem a nadpřirozenem; stává se tím nejstěžejnějším vztažným bodem nového axiologického a metafyzického systému; zkrátka magik je pro Crowleyho středobodem nové duchovní filosofie, či dokonce náboženství, a to ve všech smyslech tohoto slova: jak věroučném, tak i etickém.“[59]

Thelémiti môžu praktizovať ľubovoľné formy mágie, pričom sa zdôrazňuje, že táto prax nemá byť samoúčelná, ale má viesť v konečnom dôsledku viesť k duchovnému sebarozvoju a ku nadviazaniu kontaktu so svojím „tichým jástvom“, ktoré sa v theléme nazýva aj svätý anjel strážny.[60] Sám Crowley založil svoj magický systém na kombinovaní prvkov východného a západného duchovna, predovšetkým na praktikách Hermetického rádu Zlatého úsvitu, ktorého bol pôvodne členom. Špecificky thelémske magické obrady majú povahu invokácií, dramatických obradov, zažehnávacích obradov, eucharistických obradov, obradov uctievania slnka, ako aj obradov sexuálnej mágie. Theléma tiež odporúča najrôznejšie formy meditácií a iných duchovných cvičení.[61]

Thelémske organizácie

Thelémita sa stáva prívržencom thelémy tým, že v srdci prijme Knihu Zákona ako smerodajnú vo svojom živote. Existujú však aj mnohé organizácie, ktoré thelémitov združujú. Členstvo v jednej z nich nemusí vylučovať členstvo v iných thelémskych organizáciách.

Najstaršou thelémskou organizáciou je A∴A∴ (Astron Argon, prípadne aj Argenteum Astrum, Strieborná hviezda), magický iniciačný rád, ktorý Crowley založil v roku 1907. Dodnes existuje niekoľko autentických línií nadväzujúcich na pôvodný, Crowleym založený rád.[62]

Ordo Templi Orientis (OTO, Rád Východného chrámu) je organizácia, ktorá vznikla začiatkom 20. storočia ako súčasť slobodomurárskych štruktúr, avšak v roku 1918 sa od slobodomurárstva úplne odčlenila. Crowley začal s thelemizovaním OTO ešte v roku 1913. Zavŕšil ju v roku 1925, kedy sa stal hlavou tohto rádu.[63]

Ecclesia Gnostica Catholica (EGC, Gnostická katolícka cirkev) vznikla zlúčením viacerých obnovených gnostických cirkví, ktoré vznikli v 19. storočí vo Francúzsku. V roku 1908 sa pričlenila k OTO a neskôr bola thelémizovaná spolu s ním. Má štruktúru podobnú rímskokatolíckej cirkvi, vlastný zoznam gnostických svätcov, vlastné sviatosti a slávi gnostickú omšu.

Medzi ďalšie spoločenstvá, ktoré prijali thelému, patria Fraternitas Saturni, Ordo Templi Orientis Antiqua (OTOA), Society Ordo Templi Orientis (SOTO), Tyfónsky rád, Thelémsky rád Zlatého úsvitu, Rád thelémskych rytierov a ďalšie.[64]

Najvýznamnejšou thelémskou organizáciou však zostáva pôvodné Ordo Templi Orientis, ktoré ma oficiálne zastúpenie v 30 krajinách sveta.

Vplyv na širšiu kultúru

Theléma mala a má zásadný vplyv na mnohé nové náboženské a duchovné hnutia vrátane wiccy, chaos mágie a viacerých vetiev novopohanstva, ako aj moderného satanizmu. Podľa bádateľa Hugha Urbana mala theléma nemalý vplyv pri vzniku scientológie.[65]

---

[1] Jahič (2021), s. 42.

[2] Jahič (2021), s. 57, 79; Crowley (2022); Crowley (2019), s. 20.

[3] Crowley (2019), Liber AL vel Legis, I. kapitola, 40. verš.

[4] Crowley (2019), Liber AL vel Legis, I. kapitola, 40. verš.

[5] Jahič (2021), s. 139.

[6] Crowley (2019), Liber AL vel Legis, I. kapitola, 57. verš.

[7] Jahič (2021), s. 152.

[8] Crowley (2019), Liber AL vel Legis, I. kapitola, 3. verš.

[9] Jahič (2021), s. 551–552.

[10] Jahič (2021), 3.4 podkapitola.

[11] Jahič (2021), 3.9 podkapitola.

[12] Gauna (1996), s. 90–91.

[13] Pocetto (1998).

[14] Napr. Ján, 1:12–13.

[15] Napr. 2. Timotejovi, 2:26

[16] Gauna (1996), s. 90–91.

[17] Jahič (2021), 3.4 podkapitola.

[18] Rabelais (1986), 85–86 (LVII. kapitola).

[19] Jahič (2021), s. 44–45.

[20] Jahič (2021), s. 44.

[21] Crowley (2019), Liber AL vel Legis, I. kapitola, 56. verš.

[22] Crowley (2019), Liber Porta Lucis, 19. verš.

[23] Crowley (2019), Liber Porta Lucis, 9. verš.

[24] Crowley (2019), Liber Porta Lucis, 15. verš.

[25] Crowley (2019), s. 25–30; Jahič (2021), 2.2 podkapitola.

[26] Crowley (2019), s. 25–30; Jahič (2021), 2.2 podkapitola.

[27] Crowley (2019), s. 12–13, 16; Jahič (2021), 3.3 podkapitola.

[28] Crowley (2019), s. 43–44.

[29] Jahič (2021), 9. kapitola.

[30] Jahič (2021), 9.2 podkapitola. Pendle (2006), s. 263–271.

[31] Crowley (2019), Liber AL vel Legis, I. kapitola, 49. verš; Jahič (2021), 3.6 podkapitola.

[32] Crowley (2021), s. 289–295.

[33] Crowley (2019), Liber A’Ash vel Capricorni Pneumatici, 7. verš; Jahič (2021), 3.6 podkapitola.

[34] Crowley (2021), s. 695.

[35] Jahič (2021), 3.5 podkapitola.

[36] Orpheus (2005), s. 33–44.

[37] Crowley (2019), Liber AL vel Legis, II. kapitola, 3. verš.

[38] Jahič (2021), s. 91, 94.

[39] Crowley (2019), Liber AL vel Legis, I. kapitola, 22. verš.

[40] Crowley (2019), Liber AL vel Legis, I. kapitola, 27., 33. verš.

[41] Jahič (2021) s. 45; Crowley (1983), komentár k I:1 a I:22.

[42] Jahič (2021) s. 91, 94.

[43] Crowley (2019), Liber AL vel Legis, II. kapitola, 6. verš.

[44] Crowley (2019), Liber AL vel Legis, II. kapitola, 26. verš.

[45] Orpheus (2005), s. 33–44; Jahič (2021) s. 98–102.

[46] Jahič (2021), 3.5 podkapitola.

[47] Jahič (2021), 3.4 podkapitola.

[48] Jahič (2021), 3.8 podkapitola; DuQuette (2003), s. 3, 12.

[49] Jahič (2021), s. 21.

[50] Crowley (1983), komentár k I:31.

[51] Crowley (2019), Liber AL vel Legis, I. kapitola, 24. verš.

[52] Crowley (1979), s. 400.

[53] Jahič (2021), s. 435–436.

[54] Crowley (1997), s. 484, Dodatok I: Official Instructions of the O.T.O..

[55] Crowley (1919).

[56] Crowley (2019), Liber AL vel Legis, II. kapitola, 36.–44. verš; Schubert (2020).

[57] Veselý (2001), s. 20–26.

[58] Crowley (2021), s. 241.

[59] Šebesta (2021), s. 11.

[60] Crowley (2021), s. 265, 377.

[61] Jahič (2021), 3.9 podkapitola.

[62] Jahič (2021), 6. kapitola.

[63] Jahič (2021), 7.1 kapitola.

[64] Jahič (2021), 7.1.4 kapitola.

[65] Urban (2012).

Citované práce

Crowley, Aleister (1919). „Liber II: The Message of Master Therion“. IN: The Equinox: The Review of Scientific Illuminism. Detroit: Ordo Templi Orientis, Thelema Publications. 3 (1): 44–46.

CROWLEY, Aleister (1975). The Law is for All: An Extended Commentary on The Book of the Law. Woodbury, Minnesota: Llewellyn Publications. ISBN 978-0875421148.

CROWLEY, Aleister (1979). The Confessions of Aleister Crowley. Routledge & Kegan Paul.

CROWLEY, Aleister (1997). Magick: Liber ABA, Book 4, Parts I-IV (Second revised ed.). Boston: Weiser. ISBN 0877289190.

CROWLEY, Aleister (2019). Sväté knihy thelémske. Prvé vyd. Zvolen: Sol Noctis, 2021. ISBN 978-80-973292-1-1. S. 424.

CROWLEY, Aleister (2021). Magie v teorii a praxi, známá též jako Liber ABA aneb Kniha 4. Prvé vyd. Zvolen: Sol Noctis, 2021. ISBN 978-80-99977-08-3. S. 784.

CROWLEY, Aleister (2022). Kniha Zákona: Liber Legis. Prvé vyd. Praha: Nový aeon,. ISBN 978-80-908453-0-5. S. 152. Prvé vyd. Zvolen: Sol Noctis, 2019. ISBN 978-80-99977-04-5. S. 632.

DUQUETTE, Lon Milo (2003). The Magick of Aleister Crowley: A Handbook of the Rituals of Thelema. Weiser. ISBN 1-57863-299-4.

GAUNA, Max (1996). The Rabelaisian Mythologies. Fairleigh Dickinson University Press. ISBN 0-8386-3631-4.

JAHIČ, Sebastián (2021). Theléma Aleistera Crowleyho: Magie, mysticismus a etika Nového aeonu. Prvé vyd. Zvolen: Sol Noctis, 2021. ISBN 978-80-99977-04-5. S. 632.

ORPHEUS, Rodney (2005). Abrahadabra: Understanding Aleister Crowley's Thelemic Magick. Boston, MA: Weiser Books. ISBN 1-57863-326-5.

PENDLE, George (2006). Strange Angel: The Otherworldly Life of Rocket Scientist John Whiteside Parsons. Houghton Mifflin Harcourt. ISBN 978-0156031790.

POCETTO, Alexander T. (február 1998). „Rabelais, Francis de Sales and the Abbaye de Thélème“. Allentown College of St. Francis de Sales.

RABELAIS, François (1986). Gargantua a Pantagruel. Praha: Odeon. ISBN nepridelené. S. 496.

Schubert, Heather (24. marec, 2020). „Thelemic Families and Holidays Archivované 2022-09-20 na Wayback Machine“. IN: ThelemicKnights.org. Order of Thelemic Knights.

ŠEBESTA, Ivan (2021). „Předmluva k českému vydání“. IN: CROWLEY, Aleister (2021). Magie v teorii a praxi, známá též jako Liber ABA aneb Kniha 4. Prvé vyd. Zvolen: Sol Noctis, 2021. ISBN 978-80-99977-08-3. S. 11–36.

URBAN, Hugh B. (2012). „The Occult Roots of Scientology?: L. Ron Hubbard, Aleister Crowley, and the Origins of a Controversial New Religion“. IN: Nova Religio: The Journal of Alternative and Emergent Religions. 15 (3): 91–116. doi:10.1525/nr.2012.15.3.91.

VESELÝ, Josef (2001). Magie. Prvé vydanie. Praha: Vodnář. ISBN 80-86226-30-1. S. 610.

Externé odkazy

Ordo Templi Orientis na Slovensku

• tábor Ra-Hoor-Khu.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Theléma