Preskočiť na obsah

Važecká chata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Važecká chata


49°08′07″S 19°58′13″V / 49,135228°S 19,970265°V / 49.135228; 19.970265Súradnice: 49°08′07″S 19°58′13″V / 49,135228°S 19,970265°V / 49.135228; 19.970265
Nadmorská výška1 180 m n. m.
PohorieTatry
PolohaTri studničky
Rok založenia1933
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku

Važecká chata tiež Kertészova chata, Kertészova važecká chata, Chata kpt. Rašu (poľ. Schronisko Ważeckie, nem. Vážecer Hütte, Vážecer Schutzhaus unter dem Krivan, Vážecer Schutzhaus) bola chata, ktorú postavili na Troch studničkách vo Vysokých Tatrách.

Pomenovaná tak bola preto, lebo stála na važeckých pozemkoch. Dôvernejší znalci, turisti a horolezci ju volali Kertézsovou chatou alebo Kertézsovou važeckou chatou, lebo ju postavil Jozef Kertész, bývalý nájomca chaty v Kôprovej doline.

História chaty

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Troch studničkách poskytovala ubytovanie turistom erárna horáreň, ktorá bola postavená v roku 1907. Kriváň a jeho okolie lákali stále viac turistov. Horáreň nestačila, Jozef Kertész z Kežmarku sa rozhodol v roku 1933 postaviť novú chatu. Bola na výhodnom mieste, lebo bola východiskovým bodom pre túry cez Vyšnú priehybu na Kriváň.

Važecká chata počas druhej svetovej vojny slúžila poľským kuriérom, bola útočiskom i zásobovacou základňou pre partizánov počas Slovenského národného povstania. Hitlerovské vojská ju 27. septembra 1944 vypálili.

V roku 1961 vyrástla na Troch studničkách, neďaleko vypálenej Važeckej chaty nová, ktorá slúžila turistom tak, ako predchádzajúca. Jej ubytovacia kapacita však nebola dostatočne využitá, a tak ju v roku 1970 odovzdali podniku košického PRIORu. Dostala meno Chata kpt. Rašu a stala sa podnikovým rekreačným zariadením. Chata stála približne na mieste, kde padol 26. septembra 1944 hrdina SNP kpt. Ján Rašo (1913 – 1944), ktorý bol pred povstaním veliteľom žandárskej stanice na Štrbskom Plese. Chata v roku 1999 vyhorela a novú na jej mieste už nepostavili.[1][2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. MRÁZIK, František, Švorc, Jaroslav Strechy nad oblakmi. 1. vyd. Poprad : Print-Servis, 1988. ISBN 80-88755-62-X. S. 153.
  2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]