Veľké Borové
| Veľké Borové | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj | |
| Okres | Liptovský Mikuláš | |
| Región | Liptov | |
| Časti | Jóbova Ráztoka | |
| Vodné toky | Borovianka, Ráztocký potok, Prosiečanka | |
| Nadmorská výška | 835 m n. m. | |
| Súradnice | 49°11′54″S 19°31′00″V / 49,198333°S 19,516667°V | |
| Rozloha | 10,99 km² (1 099 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 45 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 4,09 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1646 [3] | |
| Starosta | Kamil Jančura[4] (nezávislý) | |
| PSČ | 027 32 (pošta Zuberec) | |
| ŠÚJ | 511137 | |
| EČV (do r. 2022) | LM | |
| Tel. predvoľba | +421-44 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Veľké Borové č. 88 027 32 Zuberec | |
| E-mailová adresa | info@velke-borove.sk | |
| Telefón | +421-44-559 41 31 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Veľké Borové | ||
| Webová stránka: velke-borove.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Veľké Borové je malá horská obec na severnom Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží na okraji Chočských vrchov, v bezprostrednom okolí sa nachádza Kvačianska a Prosiecka dolina – krasové doliny s vápnomilnou vegetáciou, vodopádmi, ponormi a vyvieračkami. V Kvačianskej doline (lokalita Oblazy) sú dva drevené vodné mlyny a píla. Nad obcou sa rozprestiera lúčnatá krasová plošina Svorad, neďaleko Západné Tatry (Roháče). So susednými goralskými obcami Malé Borové a Huty tvorí svojrázny mikroregión, zdieľajúci spoločnú históriu.
Prírodné pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží na rozhraní Skorušinských vrchov, Chočských vrchov, Oravskej vrchoviny a Zubereckej brázdy, na pomedzí Liptova (okres Liptovský Mikuláš) a Oravy (okres Dolný Kubín); horný koniec – „na chotári“ sa nachádza priamo v sedle (900 m n. m.), tvoriacom hranicu regiónov. Nadmorská výška v strede obce je 835 m n. m.[3], v celom katastrálnom území 760 m n. m. (dolina Borovianky pred sútokom s Ráztockým potokom) až 1 372 m n. m. (vrchol Prosečného).
Obcou preteká potok Borovianka, ústiaci tiesňavovitým úsekom s ponorom a vodopádmi do Kvačianskej doliny. Tesne pred sútokom s Kvačiankou na Oblazoch ešte zľava priberá Ráztocký potok, tečúci z osady Jóbova Ráztoka, vytvárajúci úzku roklinu s 8-metrovým Ráztockým vodopádom v závere. Na JZ sa nad obcou rozprestiera rozsiahla lúčnatá krasová plošina Svorad, nesúca názov podľa benediktínskeho pustovníka sv. Andreja-Svorada, žijúceho na prelome 10. a 11. storočia, ktorý na Liptove podľa legiend pôsobil. Na lúkach Svoradu pramení potok Prosiečanka, pred vstupom do Prosieckej doliny sa nachádza jej mohutný závrtovitý ponor.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec založená pravdepodobne v 16. storočí goralskými osadníkmi z hornej Oravy.[5] Prvá písomná zmienka z roku 1646 (podľa údajov ŠÚ SR[3], Kropilák uvádza 1696[5]). Patrila zemianskej rodine Jóbovcov (Joobovcov) z Prosieka. Pôvodná osada (Borovo/Borove/Borowe) sa po roku 1786 rozčlenila na Malé Borové a Veľké Borové. Po roku 1808 bola k obci pričlenená osada Jóbovská Roztoka (Jóbova Ráztoka).[6]
Obyvatelia sa živili prevažne chovom oviec, drobným poľnohospodárstvom a neskôr od prvej polovice 18. storočia aj podomovým sklárstvom.[5] Sklárske huty vznikli na mieste susednej goralskej obce Huty, kde prebiehala aj ťažba kremeňa. Vyrábalo sa tu hlavne tabuľové sklo, ktoré si sklári ukladali na chrbát do krošne, s ktorou putovali po blízkom aj vzdialenejšom okolí a ponúkali svoje služby. Sklárska výroba pretrvala približne 60 rokov, až do vyčerpania nálezísk kremeňa začiatkom 19. storočia.[7]
9. mája 1895 v blízkosti obce dopadol meteorit, kamenný chondrit typu L5 s hmotnosťou približne 6,1 kg. Pre múzejné a výskumné potreby bol neskôr rozrezaný na viacero fragmentov, z ktorých najväčší s hmotnosťou približne 5,5 kg je uložený v Maďarskom prírodovednom múzeu v Budapešti, ktorému ho v roku 1895 daroval Ľudovít Kürthy, hlavný župan Liptovskej župy. Menšie fragmenty sú v múzeu v Chicagu (194 g), Londýne (53 g) a na ďalších miestach.[8][9][10]
Za prvej Česko-slovenskej republiky boli v obci rozvinuté remeslá, obyvatelia chodili po celom Česko-Slovensku a okolitých štátoch ako sklári, riečičiari (řiečica – drevené sito s veľkými okami na osievanie obilia a iných sypkých materiálov) a sitári.[5][11]
Staršie názvy obce: Borovo (1669), Borove (1773), Borowe (1786), Nagy-Borove, Welké Borowé (1808), Nagyborove (1863), Veľké Borové (1920).[6]
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Obec trpí posledné desaťročia úbytkom a starnutím obyvateľstva, čiastočne zapríčineným odľahlou polohou a komplikovanou dostupnosťou pracovných príležitostí. Veľa z pôvodne trvalo obývaných domov je dnes preto využívaných na rekreačné účely, prevažne ako súkromné chalupy.[12][13]
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Jóbova Ráztoka
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne samostatná osada v doline Ráztockého potoka, 1,3 km severovýchodne od centra obce, je doložená v 18. storočí. K obci bola pričlenená po roku 1808.[6][5] Tvorí ju len niekoľko domov, v roku 1828 je doložený len jeden dom a 6 obyvateľov.[5] Po roku 1989 pribudlo niekoľko chát a apartmánových domov.
Staršie názvy: Rosztoka D[omini] Job (1773), Rosztoka, Rasztoka, Jób-Rosztoka (1786, 1808), Jóbowská Rostoka, Jóbovská Roztoka, Joobova Ráztoka.[6][5] Časť zdrojov uvádza súčasný názvov ako Jóbova ráztoka (s malým „r“).
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]| Vývoj počtu obyvateľov obce Veľké Borové nepravidelne od roku 1784 |
|---|
 |
| Údaje sú k dátumu sčítania v danom roku. Zdroje: [5][14][15][16][17] |
| Vývoj počtu obyvateľov obce Veľké Borové za posledných 20 rokov |
|---|
 |
| Údaje sú k 31. decembru daného roku. Zdroj: [17] |
Údaje zo sčítaní:
- 1784: 461 obyvateľov, 64 domov
- 1828: 597 obyvateľov, 112 domov
- 1910: 670 obyvateľov, 114 domov
- 1991: 152 obyvateľov, 133 domov, 59 trvalo obývaných
- 2001: 99 obyvateľov, 131 domov, 51 trvalo obývaných
- 2011: 60 obyvateľov
- 2021: 40 obyvateľov
Podrobné údaje zo sčítania z roku 1910:[14]
- 670 obyvateľov
- z toho 308 mužov, 362 žien
- z toho 69 momentálne žijúcich mimo obce
- z toho 0 – 5 ročných: 100, 6 – 11: 113, 12 – 14: 62, 15 – 19: 81, 20-39: 124, 40 – 59: 142, starších ako 59 rokov: 48
- z toho 382 slobodných, 245 ženatých/vydatých, 43 ovdovených, 0 rozvedených
- z toho 669 s materinským jazykom slovenským, 1 s maďarským
- z toho 21 schopných dohovoriť sa po maďarsky
- z toho 670 s rímskokatolíckym vierovyznaním
- z toho 372 gramotných
- 114 domov
- z toho 1 kamenný, 113 drevených
- z toho 114 so šindľovou strechou
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1823 – 1826. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z 18. storočia. V rokoch 1880 – 1890 bol upravený neoklasicisticky a v roku 1950 obnovovaný. Zariadenie kostola je neogotické z 30. rokov 20. storočia, okrem barokového oltára sv. Rodiny z prvej polovice 18. storočia, ktorý pochádza ešte z dreveného kostola.[18] Krstiteľnica pochádza z konca 18. storočia.[19] Druhý bočný oltár je zasvätený Panne Márii Lurdskej.[11] Fasády kostola sú členené lizénami, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je dekorovaná oblúčkovým vlysom a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
- Súbor ľudových domov, ide o zrubové trojpriestorové stavby so sedlovou strechou, často s podlomenicou, z 19. a začiatku 20. storočia. Zrubové chalupy sú kryté šindľovou strechou, pôvodne bez komínov (kúrenie pod strechu). Obec sa vyznačuje voľnou reťazovou kolonizačnou zástavbou.[5]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]V osade Jóbova Ráztoka do nedávna žil a tvoril miestny ľudový rezbár Jozef Smutniak (* 1923 – † 2013).[20][21] Jeho rezbárske dielo bolo presťahované do Liptovského Hrádku, kde je vystavené v priestoroch A-projektu na Moyzesovej ulici č. 194. Galériu spravuje A-projekt n.o. a Spolok rezbárov, prístup je možný po telefonickom dohovore.
Filmový architekt a folklorista Viliam J. Gruska (* 1936 – † 2019) v obci organizoval letný folklórny festival amatérskych hudobníkov Letokruhy človeka a krajiny pod Svoradom. Venoval sa tiež histórii obce a regiónu, natočil televízny dokument Rodiská a doliny vandrovných sklenárov spoza Chočských vrchov a v kultúrnom dome pri obecnom úrade založil aj rovnomennú stálu výstavu.[22][23][24][25]
Na úpätí vrchu Súšava nad obcou vo výške 953 m n. m. rastie borovica, ktorá v roku 2004 zvíťazila v celoslovenskej ankete Strom roka (odhadovaný vek je 250 až 350 rokov, obvod vo výške 130 cm dosahuje 460 cm).[26]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]V bezprostrednom okolí obce možnosti pre dlhé prechádzky v prírode, pešiu turistiku rôznej náročnosti, cykloturistiku, bežecké lyžovanie. Strediská pre zjazdové lyžovanie v okolí blízkej obce Zuberec.
Značené turistické trasy v okolí obce:
červená diaľková turistická trasa, cyklotrasa a bežecká trasa č. 0847a Dolný Kubín – Malatiná – Veľké Borové – Malé Borové – Kopec – Zuberec – Brestová, skanzen – Skorušina – Oravice, prechádza po hrebeni nad obcou a horným koncom obce
modrá trasa a náučný chodník č. 2708 Prosiek – Prosiecka dolina – Svorad – Veľké Borové – Oblazy (Kvačianska dolina, rázcestie s červenou č. 0862a), prechádza dolným koncom obce
zelená trasa č. 5620 Liptovská Anna – Pravnáč – Lomné – Svorad – Prosečné – Veľké Borové, dolina Borovianky (rázcestie s modrou č. 2708)- na Oblazoch (Kvačianska dolina) možnosť pripojenia na červenú turistickú trasu č. 0862a Kvačany – Kvačianska dolina – Huty – Horáreň pod Bielou skalou, s turisticky náročnejším pokračovaním 0862b na Sivý vrch (1 805 m n. m.) a ďalej na východ hlavným hrebeňom Roháčov (0862b vedie územím TANAPu a je sezónne uzavretá v období od 1. novembra do 15. júna)
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]- predajňa potravín (uprostred obce pri obecnom úrade)
- reštaurácia (penzión Borovec, bufet Goral)
Ubytovanie
[upraviť | upraviť zdroj]- penzión Pri Veži
- penzión Borovec
- viaceré privátne ubytovania
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Až do vybudovania horského priechodu Huty na ceste II/584 v rokoch 1982 – 1986 boli horské obce Veľké Borové, Malé Borové a Huty z okresného mesta Liptovský Mikuláš dostupné len po náročnej úzkej vozovej ceste so strmými skalnatými úsekmi, vedúcej Kvačianskou dolinou.[27]
V súčasnosti je Veľké Borové koncovou obcou na ceste III. triedy III/2347 z Hút (križovatka s cestou II/584). Prístup je možný:
- autom z Liptovskej kotliny (Ružomberok, Liptovský Mikuláš) cez horský priechod Huty a obec Huty. Pri vrchole horského priechodu vyhliadka s možnosťou zastavenia s výhľadom na Liptovskú kotlinu, Liptovskú Maru, Nízke Tatry.
- autom z Oravskej kotliny cez Zuberec, Huty
- autobusom z Liptovského Mikuláša, Trstenej, Zuberca
- cestným bicyklom z Hút, Zuberca, Liptovského Mikuláša (náročná trasa cez horský priechod Huty)
- trekingovým alebo horským bicyklom z Malého Borového, Malatinej (okresná cesta z Dolného Kubína), Kvačian (Liptovská Mara), Chlebníc (dolina Oravy, železnica)
- pešo z Kvačian cez Kvačiansku dolinu (cca 2 hodiny)
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Smutniak (* 25. október 1923 – † 15. január 2013), ľudový rezbár [20][21][28]
- Alojz Glončák (* 7. september 1940 – † 23. júl 1981), metalurg a vysokoškolský pedagóg [29][30]
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Viliam Ján Gruska (* 24. september 1936 – † 23. september 2019), filmový architekt a folklorista [23][24][25]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c Regionálne štatistiky : Základná charakteristika [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2018-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 – 2026 : Súbory na stiahnutie : marec 2023 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2023-03. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 1978. 532 s. S. 242.
- ↑ a b c d MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : VEDA, 1998. 600 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ Individuálna výročná správa obce Huty za rok 2014 [online]. Obec Huty, [cit. 2018-05-31]. Kapitola 1.5 História obce, s. 6 – 7. Dostupné online.
- ↑ BÉRCZI, Szaniszló. Magyarországi meteoritek [online]. Budapešť: Eötvös Loránd University, [cit. 2018-02-05]. Dostupné online.
- ↑ DÉNES, Lajos. Észlelő amatőrcsillagászok fóruma : Nagyborove meteorit [online]. Magyar Csillagászati Egyesület, 2014-10-07, [cit. 2018-02-06]. Dostupné online. Archivované 2018-02-06 z originálu.
- ↑ JURIŠ, Marek. Na Veľkom Borovom spadol meteorit. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-02-01. Dostupné online [cit. 2018-02-04]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b SÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. 1. vyd. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6.
- ↑ GEJDOŠ, Miro. Veľké Borové je najmenšia obec Liptova. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-04-09. Dostupné online [cit. 2018-02-05]. ISSN 1335-4418.
- ↑ VAŠUTA, Tomáš. Zmiznú z máp? Desať slovenských obcí, ktorým ubudlo najviac obyvateľov. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-09-06. Dostupné online [cit. 2019-09-24]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : 1. rész.. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. 880 s. Dostupné online. S. 786. Archivované 2018-02-05 z originálu.
- ↑ MAJO, Juraj. Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2012. 2000 s. Dostupné online. ISBN 978-80-8121-222-2. S. 33, 289, 539, 788.
- ↑ CHYTIL, Alois. Chytilův místopis ČSR. 2. aktualizované vydání Praha : Alois Chytil, 1929. 1480 s. Dostupné online. S. 69.
- ↑ a b Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Vznik farnosti [online]. Huty: Farnosť Huty, [cit. 2018-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Veľké Borové – Kostol Povýšenia sv. Kríža [online]. Pamiatky na Slovensku, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
- ↑ a b GREŠOVÁ, Monika. Jozefa Smutniaka bude pripomínať jeho dielo v Dalovej galérii. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-02-03. Dostupné online [cit. 2020-03-14]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b NOVOTNÝ, Dalibor. Jozef Smutniak, alebo no, toto je jako ten kolektív, moje dielo [online]. youtube.com, 2017-02-12, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
- ↑ Rodiská a doliny [film] : vandrovných sklenárov spoza Chočských vrchov (2013) [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
- ↑ a b Gruska, Viliam, 1936 – 2019 [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
- ↑ a b SEMANCO, Emil. Človek, čo prevliekal ťavu uchom ihly.... Slovenské národné noviny (Martin: Matica slovenská), 2019-10-01. Dostupné online [cit. 2020-03-14].
- ↑ a b VOJTAŠŠÁKOVÁ, Lýdia. Gruska prišiel na Oravu a hľadal. Objavil to, čo domáci nevideli. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-10-05. Dostupné online [cit. 2020-03-14]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Vyhlásenie výsledkov súťaže „Strom roka 2004“ [online]. Bratislava: REC Slovensko, [cit. 2011-10-26]. Dostupné online. Archivované 2007-09-21 z originálu.
- ↑ KUBIŠOVÁ, Ľubica. Cesta cez priechod Huty mala byť pôvodne vojenskou skrýšou. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-06-05. Dostupné online [cit. 2018-02-07]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Náhrobok Jozefa Smutniaka, Veľké Borové [online]. 2020-01-05, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
- ↑ Alojz Glončák In: Slovenský biografický slovník II E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 599 s. Dostupné online. S. 194.
- ↑ Alojz Glončák In: DIKOVÁ, Mária. História Serede – osobnosti – udalosti – september [online]. seredskenovinky.sk, 2012-09-18, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- okolité obce: Malé Borové (SV, 3 km), Huty (VSV, 5 km), Kvačany (JJV, 4 km), Prosiek (JJZ, 6 km), Malatiná (ZJZ, 6 km), Chlebnice (SZ, 5 km)
- Kvačianska dolina
- Prosiecka dolina
- Chočské vrchy
- Západné Tatry (Roháče)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľké Borové
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka obce
- Vybrané štatistické ukazovatele na webe Štatistického úradu SR
- On-line mapy: Google Maps, Turistická mapa, Katastrálna mapa, Rakúsko-Uhorská vojenská mapa 1:200 000 z roku 1910
- Mlyny a píla v Kvačianskej doline
- Mikroregión Svorad
