Zakopané

	Zakopané
	mesto
	Panoráma Zakopaného
	Znak
	Znak
Štát	Poľsko
Vojvodstvo	Malopoľské
Okres	tatrzański
Obec	Zakopane (mestská)
Nadmorská výška	750 – 2 301 m n. m.
Súradnice	49°18′S 19°57′V / 49,300°S 19,950°V
Rozloha	84,35 km² (8 435 ha)
Obyvateľstvo	26 737 (31.12.2009)
Hustota	316,98 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	34-500 až 34-504
Telefónna predvoľba	+48 18
EČV	KTT
TERC	2121617011
Adresa	ul. Kościuszki 13; 34-500 Zakopane
E-mailová adresa	office@um.zakopane.pl
	Poloha mesta v rámci Poľska
	Wikimedia Commons: Zakopane
	Webová stránka: www.zakopane.eu
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°18′S 19°57′V / 49,300°S 19,950°V

Goralka zo Zakopaného na fotografii z roku 1938

Synagóga v Zakopanom zbúraná v roku 1942

Zakopané (poľ. Zakopane) je okresné mesto v poľskom Malopoľskom vojvodstve. Je strediskom powiatu tatrzańskiego, najväčším mestom v bezprostrednej blízkosti Tatier a centrom cestovného ruchu, zimných športov, ktorému Poliaci hovoria „hlavné zimné mesto Poľska“. Na území, ktorého je administratívnym centrom, sa nachádza veľká časť poľského Tatranského národného parku. Podľa údajov z 31. decembra 2010 žilo v meste 26 737 obyvateľov a bolo druhým, čo do veľkosti, po Novom Targu v Podhalí.

Poloha

Mesto sa nachádza na úpätí Tatier, v Podtatranskej brázde, ktorej súčasťou je Zakopanská kotlina (Kotlina Zakopiańska). Jeho chotárom preteká niekoľko potokov, ktorých vody tečú do rieky Zakopianka a potom do Bieleho Dunajca. Je najvyššie položeným mestom v Poľsku. Centrálnym bodom mesta je križovatka ulíc Krupówki a Kościuszki.

Prírodné podmienky

Mesto pre nevýhodnú geografickú polohu je vystavené nadmerným koncentráciám tuhých častíc v ovzduší, najmä počas vykurovacieho obdobia. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2016 bolo Zakopané klasifikované ako 45. najviac znečistené mesto v Európskej únii.

História

Názov mesta

Začiatky Zakopaného sú nejasné. Pôvod jeho názvu historici vysvetľujú spojitosťou so slovom „kopane“ (vyklčované miesto v lese, klčovisko). Takéto miesto sa nachádzalo pri ústí Bieleho potoka blízko poľany, ktorú vyklčoval prvý osadník. Traduje sa, že ním bol Gąsienica. Hovorilo sa, že Gąsienica žije na poľane za „Kopanem“. Z tohto spojenia pravdepodobne vzniklo Zakopané.^[1]

Prvá zmienka

Ako samostatná osada sa prvý raz spomína v listine, ktorú vystavil kráľ Michał Korybut Wiśniowiecki v roku 1670. V listine sa spomína Štefan V. Bátori, ktorý v roku 1578 postavil osadu pre obyvateľov Zakopanskej kotliny.^[1]

18. – 19. storočie

Na začiatku sa Zakopané skladalo z niekoľkých osád. Postupne sa rozširovali v údolí potoka Cicha Woda. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, oviec, roľníctvom, remeslami. V roku 1676 v obci žilo 43 obyvateľov (spoločne s Olczou a Poroninom). Pôvodne osada patrila kráľovi. V roku 1824 bolo Zakopané a časť Tatier predané maďarskej rodine Homolacs. V 18. storočí boli v Kuźniciach postavené železiarne (v 19. storočí boli najväčšou hutníckou továrňou v Haliči). Bol tu drevený kostolík, trhovisko, obchodík a cirkevná škola, ktorú založil Józef Stolarczyk. V roku 1867 bola v Zakopanom zvolená prvá gminná rada (obecná rada). Jej kompetencie neboli na samom začiatku veľké. Starala sa o poriadok, opravu ciest a mostov, vydávala koncesie na služby, vyberala poplatky. V polovici 19. storočia začali do Zakopaného prichádzať prví turisti. Postupne ich počet rástol, a to bola príležitosť na založenie Tatranského spolku (Towarzystwo Tatrzańskie), ktorý chcel podporovať rozvoj turistiky v Karpatoch a predovšetkým v Tatrách. Medzi zakladateľmi bol Tytus Chałubiński, Józef Stolarczyk, Walery Eljasz Radzikowski a ďalší. Spolok vybudoval turistické chodníky, staral sa o ochranu prírody, organizoval sprievodcovské služby, postavil drevenú Tatranskú kúriu a založil Rezbársku školu.^[1]

Rozvoj turistiky a kúpeľníctva

Rozkvet Zakopaného sa začal v polovici 19. storočia, kedy po vybudovaní železnice do Chabowky v roku 1899 navštívilo Zakopané vyše 3000 turistov. Rozširovali sa ubytovacie kapacity. V roku 1889 tu stálo 250 domov, v roku 1902 takmer 600 s 3200 izbami. O rozvoj Zakopaného sa ako prvý pričinil Tytus Chałubiński, lekár, milovník prírody. Bol jedným z prvých priekopníkov klimatickej liečby a propagoval liečebné účinky tatranského podnebia. Veľký význam malo pre Zakopané objavenie horúcich prameňov v Jaszczuróvke. V roku 1885 bolo Zakopané uznané za kúpeľné mesto. Samotné kúpele boli založené v roku 1889.^[1]

Náboženský život

Na začiatku malo Zakopané dve farnosti. O vytvorenie samostatnej farnosti sa usiloval Emanuel Homolacs. Jeho úsilie v roku 1845 naplnili Klementyna a Edward Homolacsovci. Do novej farnosti patrilo Zakopané, Olcza a Kościelisko. V roku 1847 postavili prvý drevený kostol. Prvým zakopanským farárom bol Józef Stolarczyk. Podľa sčítania ľudu z roku 1900 v Zakopanom žilo 5768 obyvateľov z toho 5531 (95,9%) katolíkov a 234 (4,1%) židov.^[1]

Gróf Zamoyski

O rozvoj Zakopaného sa významnou mierou zaslúžil gróf Wladyslav Zamoyski. Okrem založenia Školy domácich prác žien sa významnou mierou pričinil o založenie Tatranského národného parku, ktorému daroval nielen svoje pozemky, ale aj iné, kúpené prostredníctvom fondu, ktorý založil. Pomohol pri zalesňovaní týchto pozemkov. Spoločne s predstaviteľmi Poľský turisticko-vlastivedný spolok sa podieľal na rozvoji Zakopaného stavbou vodných diel, poštového úradu, škôl, múzeí a ďalších verejných budov. Z jeho iniciatívy v rokoch 1899 – 1901 bola postavená železničná trať Chabówka – Zakopané. V Kuźniciach zamoyského Školu domácich prác žien riadila grófka Zamoyska. Vzdelanie v nej získalo asi 6 tisíc mladých žien. Gróf Zamoyski po získaní majetkov sa dostal do konfliktu s majiteľom susedných tatranských pozemkov kniežaťom Christianom Hohenlohe, ktorého majetky siahali až po Dolinu Rybieho potoka. Tu boli pozemky, ktoré tiež patrili Zamoyskému. Rozhorel sa spor nielen o pozemky, ale aj o hranicu medzi Haličou a Uhorskom. Medzinárodný súd v Grazi v roku 1902 rozhodol v prospech poľskej strany.^[1]

Medzivojnové obdobie

Zakopané sa stále viac stávalo vyhľadávaným liečebným, rekreačným, športovým a turistickým strediskom. Boli tu liečebne, penzióny a hotely. Dynamicky sa rozvíjal lyžiarsky šport a horská turistika. V roku 1920 sa v Zakopanom konali Majstrovstvá Poľska v lyžovaní. V roku 1907 bola založená Lyžiarska sekcia poľského Towarzystwa Tatrzańskiego (Zakopanský lyžiarsky oddiel). Najznámejšími pretekármi boli Bronislaw Czech, Helena a Stanislav Marusarzovci, Jan Kula a iní. V doline Jaworzynky postavili v roku 1920 skokanský mostík. V roku 1925 bol dokončený nový skokanský mostík na svahoch Krokwy. V roku 1933 sa Zakopané stalo mestom. V roku 1936 postavili visutú lanovku na Kasprov vrch. V roku 1938 pozemnú lanovku na Gubalówku.^[1]

Druhá svetová vojna

Počas druhej svetovej vojny sa Zakopané stalo tranzitným bodom pre utečencov smerujúcich do Maďarska. Niektorí z goralov sa pripojili k pronemeckej organizácii Goralenvolk. V suteréne hotela Palace bolo väzenie Gestapa. Jeho celami prešlo niekoľko tisíc Poliakov. Na cintoríne fašisti popravovali rukojemníkov. Zo Zakopaného fašisti vytvorili špeciálnu zónu, kde sa mali zotavovať a rekreovať nemeckí vojaci a vysokí funkcionári Tretej ríše a ich spojenci. Počas vojny pracovali v Zakopanom a na jeho okolí viaceré odbojové protifašistické skupiny. Súčasťou odporu boli Tatranskí kuriéri - kuriérska služby, ktorých úlohou bolo prenášať hlásenia, inštrukcie, informačné materiály, peniaze a zbrane. Kuriéri pomáhali utečencom pri prechode tatranskými dolinami na Slovensko a ďalej k spojencom.^[1]

Povojnové obdobie

Mesto bolo oslobodené, keď ho 29. januára 1945 opustili nemecké vojská. V ten večer prišiel do mesta z Kościeliskej doliny ruský partizánsky oddiel Potemkin. Správy mesta sa ujali robotnícke ľavicové strany a najmä Poľská robotnícka strana. Komunisti prevzali moc a na čelo samosprávy postavili Bronislawa Kuleszu. Mesto riadili nasledujúcich 45 rokov. Po vojne, v dôsledku nových politicko-spoločenských pomerov, sa začal nový rozvoj mesta. Pribudli obyvatelia, začali sa stavať nové objekty potrebné pre život obyvateľov. V roku 1949 bol vytvorený Fond rekreácie pracujúcich. V roku 1955 vznikol Tatranský národný park. Turistickému ruchu začali slúžiť nové hotely a chaty. Počet základných škôl sa rozšíril na deväť, pribudli nové stredné školy. Mesto sa stalo organizátorom mnohých kultúrnych podujatí, medzi inými Festivalu Folkloru Ziem Górskich (Folklórny festival horských krajín). Veľkou udalosťou bola štvordňová návšteva pápeža Jána Pavla II., ktorý tu pobudol v dňoch 4. – 7. júna 1997.^[1]

Mestské časti

Centrum
Kasprusie
Skibówki
Krzeptówki
Mraźnica
Buńdówki
Spadowiec
Bogówka
Bystre
Jaszczurówka
Antałówka
Olcza
Toporowa Cyrhla
Gubałówka
Harenda
Kuźnice
Bilinówka
Chłabówka

Demografia

Údaje z 31. decembra 2014

Opis	Spolu		Ženy		Muži
Jednotka	osôb	%	osôb	%	osôb	%
Populácia	27 556	100	14 767	53,6	12 789	46,4
Hustota obyvateľstva [obyv./km²]	327,0		175,3		151,8

Pyramída veku návštevníkov Zakopaného v roku 2014 (vľavo ženy, vpravo muži)^[2]

Kultúra

Na konci devätnásteho storočia sa Zakopané stalo kultúrnym centrom. Mesto navštívili a bývali v ňom také známe osobnosti poľskej kultúry ako Henryk Sienkiewicz, Władysław Orkan, Stanisław Witkiewicz, Stefan Żeromski, Kazimierz Przerwa-Tetmajer, Jan Kasprowicz, Mieczysław Karłowicz, Karol Szymanowski, Stanislaw Ignacy Witkiewicz a ďalší. Stále rastúca návštevnosť turistov a horolezcov, časté horské nehody vyvolali potrebu vzniku horskej záchrannej služby. V roku 1909 vzniklo Tatrzańskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe (TOPR) (Tatranská horská záchranná služba). Iniciátorom jej vzniku Mariusz Zaruski. S turistami je zviazaný aj vznik prvého zakopanského divadla. Prvé predstavenie amatérskych hercov - návštevníkov Zakopaného bolo v roku 1892. Združenie priateľov Zakopaného, iniciovalo vznik trvalého amatérskeho divadla a už vtom istom roku navštívila Zakopané divadelná spoločnosť zložená z profesionálnych hercov. Predstavila sa tu napríklad Helena Modrzejewska, Antonina Hoffman, Solscy a Irene Ludwig a ďalší.

Múzea a galérie

Tatranské múzeum Tytusa Chałubińského
Múzeum prírody Tatranského národného parku
Múzeum Kornela Makuszyńského
Múzeum Jana Kasprowicza
Múzeum Karola Szymanowského
Galéria Antonina Rząsu
Galéria Ryszarda Orského
Galéria Władysława Hasiora
Galéria „Pegaz”

Cirkev

Protestantské kostoly

Kostol Adventistov siedmeho dňa
Turíčny kostol

Katolícke kostoly

Farský kostol Najsvätejšej rodiny
Starý kostol Matky božej Częstochowskej
Kostol Matky Božej ustavičnej pomoci na Górce
Svätyňa Najsvätejšej Panny Márie - Olcza
Svätyňa Matky Božej Fatimskej
Farský kostol Svätého Kríža
Farský kostol Sv. Kríža
Farský kostol Nepoškvrneného srdca najsvätejšej Panny Márie
Farský kostol Božieho milosrdenstva (Cyrhla)
Farský kostol Božieho milosrdenstva (Chramcówki)
Farský kostol sv. Jána Apoštola
Kaplnka Najsvätejšieho srdca Ježišovho v Jaszczurówke
Svätyňa Máriina na Wiktorówkach
Kaplnka Matky Božej na Gubałówke

Miestne média

Noviny

Tygodnik Podhalański
Gazeta Krakowska – miestne vydanie
Tatry – štvrťročník Tatranského národného parku

Rádiá

Radio Eska Małopolska – 106,8 MHz
Radio Plus Podhale – 107,9 MHz
Radio Alex – 105,2 MHz
Twoje Radio Zakopane (sieť Radio AM) – 1485 kHz
Radio Kraków – 100,0 MHz

Osobnosti mesta

Rodáci

Jędrzej Wala st. (* 1820 – † 1896), vysokotatranský horský vodca, otec Jędrzeja Walu ml.
Wojciech Roj (* 1839 – † 1924), gazda, kováč, tesár a vysokotatranský horský vodca
Jędrzej Wala ml. (* 1841 – † po 1900), vysokotatranský horský vodca, syn Jędrzeja Walu st.
Marek Frauwirth (* 1911 – † 1939), slovenský študentský aktivista židovského pôvodu, popravený gestapom v Prahe
Wawrzyniec Żuławski (* 1916 – † 1957), poľský horolezec, publicista, záchranár a činovník

Šport

Od roku 2002 sa každoročne V Zakopanom koná Svetový pohár v skoku na lyžiach. V Zakopanom sa uskutočnili tri svetové šampionáty v severských lyžiarskych disciplínach - v roku 1929, 1939 a 1962. V roku 2008 sa uskutočnil sa Svetový pohár v alpskom lyžovaní v slalome.

Majstrovstvá sveta v Zakopanom

Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní 1929
Majstrovstvá sveta v alpských disciplínach 1939
Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní 1939
Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní 1962
Majstrovstvá sveta v biatlone 1969
Majstrovstvá sveta juniorov v klasickom lyžovaní 2008
Majstrovstvá sveta juniorov v rýchlokorčuľovaní 2009

Majstrovstvá Európy v Zakopanom

Majstrovstvá Európy v biatlone 2000

Svetová Univerziáda v Zakopanom

Zimná univerziáda 1993
Zimná univerziáda 2001

Turistické trasy

Niektoré vybrané trasy

Zakopané - Kasprov vrch (Kasprowy Wierch)
Zakopané - (Kuźnice) - Sedlo medzi Kopami (Przełęcz między Kopami)
Zakopané - Kuźnice – chata „Murowaniec” - Hala Gąsienicowa – Czarny Staw Gąsienicowy (Čierne pleso Gąsienicowe) – Dolina Pięciu Stawów Polskich (Dolina Piatich poľských plies) – Chata v Doline Piatich poľských plies – Świstowa Czuba (Svištový hrebeň) – Chata PTTK na Morskom oku
Zakopané - Kuźnice – Horský hotel PTTK Kalatówki – Chata PTTK na Hale Kondratowej – Sedlo Kondracka – Giewont
Zakopané - Dolina Olczyska – Wielki Kopieniec (Veľký Kopieniec) - Zakopané

Medzinárodná spolupráca

Mestá a partnerské okresy:

Zakopané Harenda

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ SKUPIEŃ, Władysława. Tatry a podtatranská oblasť : doplňujúce texty pre školy. Kežmarok : ViViT, 2000. 376 s. ISBN 80-88903-09-2.
↑ http://www.polskawliczbach.pl/Zakopane, prameň: údaje GUS.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zakopane na poľskej Wikipédii.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zakopané

[Poľsko-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ SKUPIEŃ, Władysława. Tatry a podtatranská oblasť : doplňujúce texty pre školy. Kežmarok : ViViT, 2000. 376 s. ISBN 80-88903-09-2.

[2] ttp://www.polskawliczbach.pl/Zakopane, prameň: údaje GUS.

[1]

[2]

z d u Malopoľské vojvodstvo
mestá s právami powiatu	Krakov (sídlo vojvodstva) Nowy Sącz Tarnów
powiaty	bocheński brzeski chrzanowski dąbrowski gorlicki krakowski limanowski miechowski myślenicki nowosądecki nowotarski olkuski oświęcimski proszowicki suski tarnowski tatrzański wadowicki wielicki