Leo Hendrik Baekeland
| Leo Hendrik Baekeland | |
| americký chemik | |
 | |
| Narodenie | 14. november 1863 Gent, Belgicko |
|---|---|
| Úmrtie | 23. február 1944 (80 rokov) Beacon, New York, USA |
| Alma mater | Universiteit Gent |
| Manželka | Celine Swarts (1889) |
| Deti | George, Nina, Jenny |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Leo Hendrik Baekeland |
Leo Hendrik Baekeland (* 14. november 1863, Gent, Belgicko – † 23. február 1944, Beacon, New York, USA)[1] bol belgicko-americký chemik.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa ako syn obuvníka a slúžky.[2] Vyštudoval chémiu na univerzite v Gente, v roku 1889 sa tu stal profesorom.[3]:14 Po dokončení doktorandského štúdia, inšpirovaný autobiografiou Benjamina Franklina, emigroval do USA, do New Yorku. Roku 1897 získal americké občianstvo a v roku 1917 a stal profesorem Columbia University in the City of New York.
V roku 1893 vynašiel fotografický papier Velox a v roku 1907 aj bakelit – lacnú, nehoriacu a všestrannú umelú hmotu.[4]
Beakeland predal svoj patent fotografického papiera prezidentovi Kodaku, Georgeovi Eastmanovi za 1 milión amerických dolárov.
Vynájdenie bakelitu začalo éru umelej hmoty. Bakelit sa vyrábal z fenolu a formaldehydu. Nemecký chemik, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu, Adolf von Baeyer experimentoval v roku 1872 s týmto materiálom, ale neukončil výskum. Bakelit sa dostal do masovej výroby v roku 1907.
Bakelit bol prvý vynájdený plast ktorý si zachoval tvar aj po zahriatí. Rádia, telefóny a elektrické izolácie sa začali vyrábať z bakelitu pre jeho odolnosť voči teplu a izolácie. O krátku chvíľu sa bakelit začal používať vo všetkých oblastiach priemyselnej výroby.
Celkom patentoval vyše 100 objavov,[5] vrátane postupu na oddeľovanie medi a kadmia a na impregnáciu dreva.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Baekeland, Universal-Lexikon
- ↑ GRATZER, Walter. Giant molecules : from nylon to nanotubes. Oxford : Oxford University Press, 2011. Dostupné online. ISBN 978-0199562138.
- ↑ Landmarks of the Plastics Industry. England : Imperial Chemical Industries Ltd., Plastics Division, 1962. S. 14.
- ↑ Leo Hendrik Baekeland na chemheritage.org
- ↑ KETTERING, Charles Franklin. Biographical memoir of Leo Hendrik Baekeland, 1863-1944. Presented to the academy at the autumn meeting, 1946.. [s.l.] : National Academy of Sciences (U.S.).; Biographical memoirs., 1946. Dostupné online. S. 206.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leo Hendrik Baekeland
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Leo Baekeland na anglickej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
